Bratislava vo svetových bedekroch určite nepatrí medzi iks miest, ktoré „musíte navštíviť, než umriete“. Ale je naša, a tak namiesto štvavých rečí a večného zabŕdania by sme jej mohli vliezť viac pod kožu. A štyria trochu iní sprievodcovia nám v tom pomôžu. Bratislavu predstavujú bez tradičných príručiek: ako mesto spoza železnej opony, s jej postkomunistickým náterom, tekutými dejinami, vykričanými uličkami, ukradnutú cynickými developermi, so sídliskovými ghetami, vynechanú a zabudnutú… Ale aj plnú pekných miest a fajn vecí ako voňavé langoše z Miletičky, bufáče na Kolibe či blšák v okolí Interu. A to všetko bez cenzúry.
Braňo Chrenka
Projekt: Alternatívna cestovka Authentic Slovakia.
Čo robí, keď nesprevádza: Bicykluje, zbiera jablká na myjavských kopaniciach alebo cestuje po Balkáne.
Kto všetko je za projektom: Brat Peťo a kamarát sprievodca Jiří Sikora.
Kde sa vzal nápad: Za vznikom našej cestovky bolo poznanie, že hoci sa Bratislava snažila prezentovať ako pitoreskná turistická destinácia, jej vľúdna tvár sa často vytráca kúsok za mestskými hradbami. Ponuka turistických sprievodcov nevykazovala výrazné známky kreativity, všetko sa točilo okolo malinkého historického jadra a hradu na kopci, prípadne hradu Devín. Tento marketing nereagoval na nové trendy v cestovaní – hľadanie autenticity, skrytých miest, genia loci… Tradičné prehliadky mesta málo stavali na veľmi zaujímavej nedávnej histórii 20. storočia Bratislavy, jej premenách z hľadiska štruktúry obyvateľstva, urbanizmu, architektúry, geopolitiky a každodennosti. Preto sme sa v roku 2010 rozhodli to skúsiť ináč – bez cenzúry, s dôrazom na obdobie komunizmu aj súčasnú politiku, s prienikom do neturistických zón mesta, kam turistov vozíme na starých škodovkách. Začali sme ako cestovka pre backpackerov, no dnes už máme veľmi pestré zloženie zahraničných turistov – často zastavíme so škodovkou hneď vedľa rolls-roycea pred 5-hviezdičkovým hotelom. Inšpiráciou zo zahraničia nám boli mestské safari v belgickom postindustriálnom meste Charleroi, škótska backpackerská cestovka či blázni v montérkach na trabantoch v krakowskej Nowej Hute.
Iná tvár Bratislavy: Turisti sú rôzni. Niektorí sa uspokoja s poznaním, že Bratislava bola korunovačným mestom a že z napoleonských čias nám v meste zostalo niekoľko budov poškodených delovými guľami. Mnohých cestovateľov, najmä tých, čo hľadajú predovšetkým autenticitu, však takéto príbehy už nenadchnú. Aj preto sa nebojíme odlíšiť a zdôrazniť náš genius loci, založený na premenách v 20. storočí a postkomunistickej transformácii. Naša trasa je navrhnutá tak, aby sme poukázali na dôležité aspekty Bratislavy: poloha na línii bývalej Železnej opony, blízkosť hôr a rieky, komunistický urbanizmus, developerská džungľa, bývanie oligarchov, každodennosť strednej triedy. Naša Post-Socialist City Tour zavedie návštevníka na také miesta, kam by sa bežne nedostal. Premeny Bratislavy počas 20. storočia ilustrujeme na ničení a transformácii historických priemyselných budov: pivovar Stein, textilné továrne Danubius a Cvernovka, Matadorka či bývalé Kablo. Riešenie bytovej otázky počas komunizmu prezentujeme na príklade jedného z prvých panelákov v Československu na Kmeťovom námestí, na prvom panelovom sídlisku Februárka a jednom z najväčších sídlisk v strednej Európe, Petržalke. Samozrejme, nemôžeme vynechať ani architektonické ikony z obdobia komunizmu: Námestie Slobody, budovu Slovenského rozhlasu, tržnicu a bývalý Dom odborov na Trnavskom mýte či Slavín. O živote za Železnou oponou sa dobre rozpráva aj priamo na hranici s Rakúskom, kde túto časť histórie možno prepojiť so situáciou počas druhej svetovej vojny, keďže v poliach sa dá nájsť niekoľko vojenských bunkrov, postavených proti hitlerovskému Nemecku. Zaujímavou témou je aj postkomunistická premena ekonomiky, divoká privatizácia počas mečiarizmu, developerský boom, korupcia a nekompetentnosť mesta v otázkach urbanizmu. Príkladov neregulovanej výstavby je dostatok, či už na hradnom kopci, alebo na miestach bývalých priemyselných areálov.
Krásavica na Dunaji / predmestie Viedne: Väčšina Slovákov by sa skôr zhodla asi na „Bradavici“ na Dunaji, ale Bratislava dokáže byť aj krásavicou. Prechádzka počas letného večera po dunajskom nábreží či v Horskom parku môže byť veľmi príjemná. Škoda, že prevažujú miesta, kde vládne oná povestná bratislavská krutosť: nadvláda áut, verejné priestory akoby z obdobia občianskej vojny, stačí spomenúť Kamenné námestie, Námestie Slobody, Trnavské mýto, parkovisko za billboardami pod hradom… Napriek tomu považujem Bratislavu za dynamické mesto so zaujímavou kultúrnou scénou (Nová Cvernovka, A4 či vznikajúce komunitné centrá ako Satori Stage, Kalab, Bystro), pri osvietenejšom vedení by jej tak mohlo svitnúť na svetlejšie zajtrajšky.
Ľubomíra Černáková
Projekt: Historicky.sk.
Čo robí, keď nesprevádza: Marketing ortopedicko-protetických pomôcok.
Kto všetko je za projektom: Ona a dcéra Zuzka.
Kde sa vzal nápad: Hoci na naše prehliadky chodia aj návštevníci z iných miest, občas aj cudzinci, projekt Historicky.sk je určený predovšetkým Bratislavčanom. Za inšpiráciu ďakujem diskusii na internete, v ktorej si ľudia vymieňali názory na Bratislavu. Zaznela v nej aj takáto veta: „Čo ty tu trepeš, veď ani netrafíš z jedného konca mesta na druhý!“ Dalo sa to povedať aj krajšie, ale ten človek udrel klinec po hlavičke. Ťažko si vybudujete pozitívny vzťah k niečomu, čo vlastne nepoznáte. Medzi Bratislavčanmi je veľa takých, ktorí sem prišli len pred jednou či dvomi generáciami alebo sem chodia len za prácou, nehovoriac o príležitostných návštevníkoch. Aké majú možnosti pochopiť toto mesto, spoznať ho a zamilovať si ho? Tak vznikol nápad na projekt Historicky.sk, zábavných prehliadok mesta. Stačilo len porozmýšľať, ktoré témy ľudí bavia najviac, nech sú kdekoľvek, hoci aj na prechádzke mestom: politika, sex, jedlo, víno, kriminálne prípady… Potom sme tie témy spojili s históriou Bratislavy a umiestnili takpovediac do terénu. Začali sme Vykričanou Bratislavou, prehliadkou venovanou histórii prostitúcie a verejných domov v meste.
Iná tvár Bratislavy: Zaujímavé témy lákajú najmä tých, ktorí by na (zdanlivo) tradičnú prehliadku neprišli. Napríklad počas Tekutej histórie Bratislavy sa dozvedia, že opiť sa dá aj z „kozích ceckov“, na prehliadke Devínovo predstavíme hrad aj poradíme slečnám, ako si zaistiť nehynúcu lásku muža, naopak Lotri a spravodlivosť v Bratislave zasa prezradia, ako sa potom manžela zbaviť (smiech). Ale zároveň sa snažíme aj o netradičné trasy. Bratislava predsa nekončí hranicami pamiatkovej zóny. Napríklad také Trnavské mýto. Viete, že neďaleko stála mestská šibenica? Že na nej odvisli aj vrahovia dvoch mníchov, ktorých život sa násilne skončil na Hlbokej ceste pri „krvavej“ studničke? Alebo že na Banskobystrickej ulici má pamätnú tabuľu robotník, ktorý získal doktorát z práv i filozofie a do tretice titul inžiniera ekonómie, ale stále zostal robotníkom? Ak bývate na Karpatskej, možno ste počuli, že YMCA stojí na pozemku, ktorý daroval mestu Juraj Schulpe. Tento starý mládenec vo svojej poslednej vôli odkázal Bratislave celý svoj majetok v hodnote vyše milióna korún…
Krásavica na Dunaji / predmestie Viedne: Zvyknem hovoriť, že Bratislava je taký viedenský domček pre bábiky. Obe mestá poznačili rovnaké dejinné udalosti, v Bratislave bolo postaveného mnoho z toho, čo vo Viedni, len menej a menšie. Napríklad prvý verejný park (dnešný Sad Janka Kráľa) dala založiť Mária Terézia, viedenský Prater vznikol až o čosi neskôr. Klenba Katedrály sv. Martina je veľmi podobná klenbe svätoštefanského dómu, interiéry bratislavského hradu boli rekonštruované v duchu výzdoby viedenských sídiel Márie Terézie, slávny architekt Ludwig Baumann, okrem iného autor časti viedenského Hofburgu, začínal kariéru v našom meste a hoci len málo, predsa tu máme stopy jeho tvorby v podobe domov na Jakubovom námestí a Klemensovej ulici. Bratislavský rodák Viktor Tilgner vytvoril sochu Mozarta v Burggarten, ale aj Ganymedovu fontánu pred historickou budovou Národného divadla a určite by sme našli ešte iné príklady.
Ivor Švihran
Projekt: Majster vlastivedných prechádzok po Bratislave.
Čo robí, keď nesprevádza: Stretnúť ho môžete na rôznych prednáškach či dobrovoľníckych aktivitách.
Kto všetko je za projektom: On a jeho sesternica Pavlína Morháčová.
Kde sa vzal nápad: Nápad robiť prechádzky vznikol pred piatimi rokmi, keď sme krátko po Vianociach mali rodinný obed a sesternica Pavlína práve úspešne rozbiehala projekt Mapy kultových miest Bratislavy M_P_ BA, ktorý sa akosi živelne vykľul z jej diplomovky. Pavlína nadhodila, že by bolo super, ak by som po miestach v mape vytvoril nejaké tematické prechádzky. Nápad ležal niekoľko mesiacov ladom, ale keď potom Staré Mesto ponúklo M_P_ BA vlastivednú prechádzku v Pisztoryho paláci, niekdajšom Leninovom múzeu, zrazu sa to rýchlo rozbehlo. Hneď nato sme spravili prvú vlastnú prechádzku po bývalej trati Viedenskej električky a veľký ohlas nás utvrdil, že v tom treba pokračovať. Neskôr sme pridali aj cyklovýlety a v tomto roku aj vlastivedné kvízy.
Iná tvár Bratislavy: Na mojich prechádzkach a cyklovýletoch sa venujem prevažne častiam mesta mimo turistických „highlightov“ ako hrad či Stará radnica. Ľudia tak môžu spoznať Bratislavu „robotnícku“ – ako a kde žila robotnícka trieda v prvej polovici 20. storočia, „priemyselnú“ – počas nej navštevujeme miesta, kde pracovala robotnícka trieda, „sídliskovú“ o najväčších pikoškách socialistickej výstavby mesta, „umeleckú“ o najkrajších sochách a fontánach vo verejnom priestore či „vidiecku“ – na nej spoznávame tvár obcí, ktoré boli k Bratislave pripojené za posledné storočie. Ľudia tak získajú oveľa celistvejší pohľad na mesto a jeho genius loci.
Krásavica na Dunaji / predmestie Viedne: Bratislava má veľa podôb, a tak môže byť zároveň krásavicou i bradavicou. Viedeň je majestátne cisárske mesto a Bratislava sa od nej môže učiť, no nemala by sa snažiť jej rovnať. Ľudia, ktorí majú radi Bratislavu, v porovnaní s inými mestami vyzdvihujú jej polohu na úpätí Malých Karpát a príjemné podnebie, pokojné malé centrum i rozsiahle mestské lesy. Prosto, každý si tu nájde niečo na mieru. Takže Bratislava nie je, ako sa kedysi s pompou hovorilo „mesto mieru“, ale skôr „mesto na mieru“.
Pavlína Morháčová
Projekt: M_P_BA (Mapa pekných miest a fajn vecí v Bratislave).
Čo robí, keď sa nestará o mapu: Pracuje v Slovenskej národnej galérii, ako grafická dizajnérka stojí za dizajnom kníh z vydavateľstva Absynt.
Kto všetko je za projektom: Ona sama.
Kde sa vzal nápad: Keď som na VŠVU končila štúdium grafického dizajnu, začala som sa ohliadať po nejakej téme na praktickú časť diplomovky. Teoretická sa zaoberala tzv. sociálnym grafickým dizajnom, kde som hľadala určité príklady a korene toho, ako sa dá grafický dizajn použiť na posúvanie vecí v spoločnosti, nielen na propagáciu nejakých už existujúcich projektov. Vždy som mala problém s „voľnými témami“, ale nakoniec som tému našla cestou v trolejbuse. Stretla som kamaráta, ktorý mi vravel o úžasnej malinovej zmrzline vo Vajnoroch. Alebo to boli langoše? Už si nepamätám, ale bol to spúšťací mechanizmus, že som si tieto tipy na dobré služby a pekné miesta začala cielene všímať. Moja pamäť nie je bohvieaká a bolo mi ľúto, že hneď, ako vystúpim z autobusu, na to zabudnem. Tak som sa rozhodla, že si spravím metodiku a začnem tipy zapisovať. Poháňalo ma aj to, že množstvo spolužiakov prišlo na školu z iných miest a nadávalo na Bratislavu – nevedeli si k nej nájsť vzťah. Mala som pocit, že by som im s tým mala pomôcť.
Iná tvár Bratislavy: Moja Mapa pekných miest a fajn vecí v Bratislave (M_P_BA) neobsahuje výpočet klasických pamiatok mesta a ani to nie je jej ambícia. Takisto nie je pre každého turistu. Väčšina 1 – 2-dňových turistov istotne uprednostní „bežné“ pamiatky, viac by ani nestihli. Mapa sa skôr ujala u ľudí zo zahraničia, ktorí v Bratislave žijú dlhší čas. Aj minulý týždeň som mala stretnutie s kamarátkou Myrto z Grécka, ktorá s prestávkami býva niekoľko mesiacov do roka v Bratislave. Vravela mi, že moja mapa jej veľmi pomohla nájsť si cestu k pochopeniu mesta a jej pôvabom.
Krásavica na Dunaji / predmestie Viedne: Ani jedno z týchto klišé sa mi nezdá pre Bratislavu výstižné. Na Bratislave je zaujímavé, že je typom mesta, ktoré sa často radikálne mení. Príde zmena spoločenskej situácie a pomerov a na meste sa to zásadne podpíše. Bratislava je vlastne také „dodžubané“ mesto, ktoré si akoby ani nepamätalo svoju minulosť a vždy začína odznova. No a tento sediment bezhlavých prístupov mnohých vlastne fascinuje. Čo sa Viedne týka, je mi ľúto, že s nami nie je viac kultúrne a spoločensky prepojená. Vidím v tom potenciál aj pre mladších Viedenčanov. Na ich mieste by ma fakt lákalo nasadnúť na vlak a za hodinu sa teleportovať do ostblokového a stále pomerne rano-kapitalistického safari. Nedávno som však objavila, že na mape prímestským vlakov Viedne Bratislava figuruje ako konečná zastávka jednej z liniek. A to ma veľmi potešilo! Možno sa jedného dňa obe mestá tak rozrastú, až sa napokon spoja.
Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka
Celý článok si prečítate v júnovom čísle MIAU (2017)