Ak zhodím ešte pár kilogramov? Ak budem vedieť sebavedome pózovať? Ak zmením farbu vlasov? Ak moja tvár bude vedieť predať reklamné produkty? Iste, áno. Za normálnych profi okolností je toto všetko cesta k vysnívanej dráhe úspešnej modelky. Len si, prosím ťa, daj bacha. Svet módy je úžasný a nablýskaný – ale aj zhnitý a odporný. Aj vďaka chlapom, ktorí si myslia, že svet módy im patrí. Aj mladé telá v ňom. Daj si pozor na chlapov, ktorí sú ako nasledujúca štvorica: urobia z teba hviezdu – ak im budeš po vôli…
Gérald Marie (72)
šéf agentúry Elite Models
Čo má na rováši: Sexuálne obťažovanie, znásilnenia mladých modeliek… ktoré doteraz nepriznal.
Moc, úspech… a dievčatá
Dnes sedemdesiatnik Gérald je veľmi skúpy na svoje súkromie. Z raného detstva a mladosti sú informácie o ňom také kusé, že sa zmestia do dvoch viet. Syn nemocničného administrátora absolvoval základnú školu a lýceum. A kým sa stal veľkou rybou v modelingu, zarábal si ako tanečník v televíznych programoch. Šlus. Bodka. Ešteže si to pán Marie veľkolepo vynahrádza v posledných rokoch, keď sa o ňom píše viac, než je mu milé. Do patálií obrích rozmerov si však tento šarmantný bývalý parketový lev dopomohol sám. Keď sa v polovici 70. rokov rozhodol zmeniť profesiu, nešiel až tak ďaleko od pôvodného zamerania – akurát vymenil tanečnice za modelky. Teda, budúce modelky. Také, ktoré si nedovolia ani ceknúť, ak niečo nie je celkom kóšer – veď cesta za vysneným snom býva tŕnistá a nakoniec, tento skúsený pán určite vie, čo je pre ich kariéru dôležité, no nie? Áno, Gérald Marie presne vedel, čo je dôležité. Pre neho. Veľmi rýchlo si získal povesť jedného z najmocnejších agentov v Európe, muža, ktorý dokázal modelke zariadiť kariéru lusknutím prsta, jediným telefonátom do Vogue. Jeho začiatky sa spájajú s agentúrou Paris Planning, ktorá sa v roku 1986 spojila s Elite Model Management a Gérald sa stal jej európskym šéfom. (Newyorskej odnoži šéfoval John Casablancas, tiež pekný kvietok.) Práve pod Géraldovým vedením sa Elite vypracovala doslova na „elitnú“ liaheň dievčat, z ktorých sa v 80. a 90. rokoch stali známe „supermodelky“. Gérald sa rád chváli, že on objavil Naomi Campbell, Claudiu Schiffer, Cindy Crawford, skrátka, tie najslávnejšie zo slávnych. On sám v tomto smere zaťal hádam najvyššie, ako sa len dalo: jeho zákonitou sa v roku 1987 na šesť nasledujúcich rokov stala kúzelná Linda Evangelista. Ona – vysoká, nádherná, s červeným bobom na hlave, on – v prvotriednom obleku, uhladený, elegantný. K tomu kancelárie po celom svete, od Tokia po New York, Géraldove domy na Manhattane, Ibize, v Paríži, Saint Tropez… A v nich – dievčatá. Mladé žabky, ktoré nechceli nič iné, len dobyť svet modelingu.
Špina pod pozlátkou
Trvalo to roky, kým sa začalo otvorene hovoriť, že svet módy je prešpikovaný sexom, obyčajne nedobrovoľným a vynúteným. A trvalo ďalšie roky, kým sa dnes už dospelé ženy odhodlali vystúpiť z davu ponižovaných a zneužívaných: Ebba Karlsson, Jill Dodd, Wendy Walsh, aj slávna Carré Otis, neskoršia manželka Mickeyho Rourka. Všetky tvrdili, že boli opakovane znásilňované samotným šéfom Elite, počas 80. rokov, v čase, keď mali od sedemnásť do dvadsať rokov. Ebba priletela do Paríža zo Švédska a podľa jej slov ju Gérald veľmi rýchlo zbavil ružových okuliarov. „Ukázal mi fotky modeliek s otázkou, či viem, ako sa stali slávnymi. Potom povedal: ‚Ak chceš byť tiež taká slávna, musíš zo seba niečo dať‘ a vzápätí mi začal strhávať šaty.“ Jill mala už dvadsať, keď si prešla prvou (a zďaleka nie poslednou) skúsenosťou so sexuálnym napadnutím svojím šéfom. „Požiadal ma, aby sme si išli zatancovať. Jasné, že som súhlasila – videla som, ako dievčatá, ktoré sa mu zapáčia, posiela hneď do Vogue bez akéhokoľvek rozhovoru.“ Tanečný večer sa skončil v ranných hodinách, keď ju Gérald zobral k sebe domov. Prvý bozk brala Jill ešte euforicky a vychutnávala si pozornosť tohto mocného muža, od ktorého závisela jej kariéra. Súhlasila s perličkovým kúpeľom, ktorý jej Gérald pripravil, súhlasila, že si v spálni pozrú film… „Zrazu bol na mne, bol vo mne. Stalo sa to tak rýchlo, že som nedokázala ani protestovať.“ Jill tvrdila, že Gérald šiel ešte ďalej a jej „služby“ ponúkol (za nevratný poplatok 35.000 dolárov) vtedy najbohatšiemu človeku sveta, saudskému miliardárovi Adnanovi Khashoggimu. „V podstate som sa na dva roky stala jednou z jeho háremových služobníčok.“
Wendy Walsh, kráska z kanadského Toronta, po svojom príchode do Paríža dostala odporúčanie, aby chodila na večierky, ktoré by jej mohli pomôcť v jej dráhe modelky. Večierky boli v domoch bohatých starých playboyov, všade hŕby kokaínu, len módni fotografi nikde. Po pár týždňoch jej Gérald odkázal, že sa s ňou chce obchodne stretnúť. Uňho doma. O deviatej večer. Wendy mala osemnásť a slepo verila, že skutočne pôjde o pracovnú schôdzku. Gérald jej nalial šampanské a o chvíľu už mal ruky na jej košeli. „Povedal mi ‚Si jediná modelka v agentúre s veľkými prsami, milujem to‘. Jediné, čo mi chodilo po rozume, bolo – ak tohto muža nahnevám, nikdy nedostanem prácu.“ Vraj sa usilovala vyjednávať, ale skončilo to ako vždy: znásilnenie, dokonca análne, v posteli, ktorá voňala po parfume iného dievčaťa.
A krásna Carré? Nič nové pod slnkom – po príchode do Paríža ubytovanie vo voľnej izbe Géraldovho domu, ktorý tam vtedy býval s Lindou a kým jeho manželka fotila alebo predvádzala, Gérald sedemnásťročnú Carré opakovane znásilňoval. „Ak som chcela protestovať, povedal mi veľmi jasne, že akékoľvek odmietnutie ovplyvní moju kariéru.“ A to sa aj dialo. Modelky, ktoré začali vystrkovať rožky, mali po chlebe a vracali sa domov. Modelky, ktoré Géraldovi „poslúžili“, dostali vzápätí dobre honorované práce.
Jean-Luc Brunel (1946 – 2022)
šéf parížskej agentúry Karin Models
Čo má na rováši: Sexuálne napádanie, znásilňovanie mladých modeliek… ktoré nikdy nepriznal.
Moc, úspech… a dievčatá
Rodený Parížan sa na nedostatok týchto „komodít“ vskutku nemohol sťažovať. Dievčatá sa okolo neho točili už v mladosti, pretože mal vždy za priehrštie šarmu a vyzeral k svetu. Ako syn realitného manažéra spočiatku pokračoval v otcových šľapajach a honobil majetok skupovaním a predávaním bytov, domov, budov, skladov, čomu sa dvadsať rokov po vojne veľmi darilo, ale nebolo to to pravé orechové. Mal čosi po tridsiatke, keď pochopil, kde sa bude cítiť ako v raji. Medzi ženami, pochopiteľne. Medzi mladými ženami, takmer ešte deťmi. Koncom 70. rokov sa z neho stal modelingový skaut pre agentúru Karin Models a keďže mu zháňanie mladých tváričiek šlo ako po masle, netrvalo dlho a v agentúre sa posadil na šéfovskú stoličku. Písal sa rok 1978 a pre mladého muža sa začalo obdobie „raja“: dievčinky, dievčatká, dievčence. Hladké tváričky, štíhlučké postavičky – a dychtivosť preraziť. Až taká, že tieto násťročné mláďatá vo svojej naivite prakticky dobrovoľne skákali do jamy levovej, o čom ale, vzhľadom na vek a nulové skúsenosti s „milými ujčekmi od módy“, spočiatku nemali ani potuchy. A ujo od módy, fešný Jean-Luc, si svoj status jedného z vládcov modelingovej parížskej scény vychutnával plnými dúškami. 80. roky sa niesli v znamení nádherných modeliek ako Jerry Hall, Angie Everhart či Christy Turlington, ktoré objavil práve tento Francúz. Ako stálica parížskej nóbl scény prichádzal do podnikov v obkolesení výstavných mladých krások a odchádzal z nich po hodinách zábavy do svojho luxusného domu na Avenue Hoche. S inými kráskami, ktoré ho na večierkoch v úsilí zapôsobiť prenasledovali až na toaletu. Skúste sa pri takomto nastavení okolností držať pri zdravom rozume. Jean-Luc sa dlhé roky tváril, že ho má. Že iba profesionálne pomáha preraziť nádejným mladým modelkám. A verejnosť mu to hltala aj s navijakom.
Špina pod pozlátkou
Fakt, že čosi nekalé sa deje v „dome parížskom“, začal na svetlo sveta veľmi opatrne presakovať v roku 1988, po desiatich rokoch Brunelových neviazaných eskapád. Deň pred Vianocami, 23. decembra 1988, odvysielala televízia CBS v rámci svojho investigatívneho programu 60 Minutes diel nazvaný Americké dievčatá v Paríži. Dve mladé modelky Shirley a Courtney šokovali divákov otvorenými obvineniami, aká skazenosť vládne pod trblietavou parížskou modelingovou pozlátkou. Mocní muži tohto biznisu Jean-Luc Brunel a jeho rival Claude Haddad sľubujú dievčatám závratnú kariéru. Ubytujú ich v Brunelovom obrovskom dome vo dvoch spálňach. A po pár bezvýznamných foteniach a castingoch prichádza k podstate všetkého: vyzliekanie, ohmatávanie, znásilňovanie. Dievčat, ktoré majú niekedy len štrnásť, pätnásť rokov a o sexe toho netušia veľa. Investigatívna novinárka Diane Sawyer oslovila priamo obvinených mužov, ale Brunel odmietol v programe vystúpiť a Haddad na priamo položenú otázku „Spali ste s niektorou z tínedžerských modeliek?“ odpovedal bez mihnutia oka: „Takmer so žiadnou.“ Courtney Soerensen, ktorá našla odvahu a v dokumente proti Brunelovi vystúpila, vedela svoje. A bola to silná káva. „Od chvíle, keď som prišla do Brunelovho domu, to bolo očarujúce. Koncert Georgea Michaela, večera s ním a Brunelom… nádherné, úžasné veci.“ A po krátkom čase precitnutie: „Brunelove spočiatku náhodné dotyky, potom už cielené, na prsia, v rozkroku. Zvalil ma na posteľ, skočil na mňa. Povedal mi, že ak budem v sexuálnych veciach s ním dosť dobrá, vie mi zariadiť kariéru.“ Courtney nechcela byť v sexe dosť dobrá, ani s ním, ani s jeho kamarátmi, ktorým mali byť dievčatá k dispozícii, a tak prišli tresty: „Nechala som si narásť krásne vlasy. Jedného dňa ma posadil pred kaderníka a nechal mi ich ostrihať a farbu zmeniť na jasne oranžovú.“ Poslednou kvapkou bolo stretnutie s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom. „Brunel mi narozprával, že Epstein hľadá niekoho do filmu. Mladého a sviežeho. Bola som uchvátená, že ma vybrali.“ V byte na Champs-Elysées mal byť casting – s Jeffreym ako hereckým partnerom mala Courtney ukázať, aká je vášnivá, ako sa vie bozkávať. „Bolo mi to čudné, ale skúsila som to. Až keď ma začal celú vyzliekať, stláčať prsia a popritom sa dotýkať sám seba, pochopila som, že toto nie. Triasla som sa od hanby a musela som odtiaľ utiecť.“ Pár dní sa ukrývala u iných modeliek v inom dome a zakrátko odletela naspäť domov. Toto všetko dnes päťdesiatnička Courtney povedala po viac ako tridsiatich rokoch. V čase dokumentu 60 minutes na niečo také svet nebol pripravený. Bol koniec 80. rokov a o hnutiach typu MeToo nik ani len nechyroval. A Brunel si veselo šafáril ďalej. Stihol druhé manželstvo s modelkou Robertou Chirko, otvoril si modelingovú agentúru Next Management v New Yorku, po pár rokoch tam expandoval aj s agentúrou Karin… V roku 1995 sa síce opäť ozval nejaký otravný novinár Michael Gross, ktorý písal knihu o pomeroch v modelingu, ale Brunel všetky prípadné obvinenia hodil na hlavu svojich konkurentov, keď povedal: „Sú tu iní, ktorých nevidíte, o ktorých nepočujete… Gérald je stokrát horší ako ja.“ Gérald Marie, boss agentúry Elite, všetko kategoricky odmietol.
Terry Richardson (56)
módny fotograf
Čo má na rováši: Sexuálne násilnosti na modelkách… ktoré nepopiera, ale obhajuje ich ako úplne samozrejmú súčasť jeho fotografickej filozofie.
Moc, úspech… a dievčatá
„Existuje akási prirodzená túžba predviesť svoje telo a sexualitu a zaznamenať ju. Všetci máme svoju vnútornú pornohviezdu a technológie jej umožňujú prejaviť sa. Ľudia blikajú fotoaparátom, keď sú opití na večierku a robia kadečo, sú páry, ktoré sa natáčajú videokamerami… Táto surová, skutočná sexualita neustále trhá rúcho zdvorilého správania. Snažím sa tie momenty zachytiť.“ Písal sa rok 2000, keď svoju fotografickú filozofiu takto opísal fotograf, ktorý je pre mnohých Kráľ. Kráľ módnej fotografie, ktorá v sebe nesie sexuálny náboj. Muž, ktorý „z pornografie 70. rokov urobil módnu eleganciu“. A na tom si postavil kariéru. Slušnú, treba povedať – kdekto stál o to, aby fotky jeho značky mali sexi „šmrnc“: Marc Jacobs, Sisley, Aldo, Diesel, Tom Ford, Yves Saint Laurent… niet hádam módneho časopisu, v ktorom by ste nenašli Terryho fotografie. A celebrity? No jasné, Miley Cyrus, Lady Gaga, Will Ferrell, Megan Fox, Kobe Bryant… dokonca aj budúci americký prezident Barack Obama vyhľadal Terryho služby, keď sa ešte živil senátorovaním. Pre mnohých je pre sexuálny podtón jeho práce už roky terčom kritiky a pre mnohých je symbolom seriózneho umelca, ktorý, jednoducho, len vie perfektne prepojiť „nízky“ sex s „vysokou“ umeleckou fotografiou. Svoje majstrovstvo mal Terry od koho odkukať – jeho otec Bob Richardson bol uznávaný módny fotograf, ktorý aj napriek démonom v podobe duševných porúch a problémov s drogami dokázal robiť fotky, za ktoré mu z fleku zaplatili 15.000 dolárov za kus. Skončil neslávne – ako bezdomovec v uliciach San Francisca. To už mal jeho syn rovnú štyridsiatku a vo svete módnej fotografie bolo meno Terry Richardson pojmom.
Špina pod pozlátkou
Je otázne, čo je „špina“ a čo je „pozlátka“. Je fotografovanie, počas ktorého modelky predvádzajú sexuálny akt (skupinový, lesbický, sadistický) naozaj ešte ligotavý svet módneho fotenia? Nie je už vlastne jedno, či sa pri fotení tohto druhu aj niečo sexuálne naozaj udeje? Celé roky sa zdalo, že pre Terryho žiadne hranice nejestvujú, že práca so sexuálnym podtónom a samotný sexuálny akt sa úplne prirodzene prelínajú. Absolútne bez rozpakov vysvetľoval, čo sa uňho v ateliéri deje: „Musí to zájsť, až kam treba. Najskôr chcem pár nahých záberov, takže sa vyzlečiem aj ja. Dám modelke kameru, nech ma chvíľu natáča. Ide o atmosféru, uvoľnenie, vzrušenie. Keď to dosiahnete, všetko je otvorené. Moje pravidlo je, že nikoho nežiadam o niečo, čo by som sám neurobil.“ Terry však nemá problém priznať ani to, že má problém: „Nemyslím si, že som závislý od sexu, ale áno, mám s tým problém. Je to asi psychologická vec. Bol som veľmi plaché dieťa. A teraz kraľujem. Popové hviezdy, supermodelky, politici, hudobníci urobia do môjho objektívu to, čo neurobia pred nikým iným.“ Také čosi vás vzpruží, to je fakt – a váš pohlavný orgán na to promptne reaguje. To je tiež fakt. Svoje o tom vie Jamie Peck, ktorá sa ako devätnásťročná dostala k Terrymu na fotenie. „Požiadal ma, aby som sa vyzliekla, vybrala si tampón (mala som menštruáciu) a vykonala na ňom sexuálny akt.“ Asi ako – zober si tašku a choď kúpiť na trh paradajky. Bez štipky okúňania predostrel Terry svoju predstavu modelke Liskule Cohen počas fotenia pre Vogue. „Chcel, aby som sa vyzliekla a predstierala orálny sex. Odmietla som to. Po mne to povedali druhej modelke. Tá súhlasila a orálny sex musela „predstierať“ až dovtedy, kým nedospela k vyvrcholeniu. Pred Terrym a celým štábom.“ Úplná pohodička, táto práca s Terrym Richardsonom… A ideme ďalej: anonymná modelka na chatovacej stránke Reddit: „Mala som devätnásť, vyzerala som veľmi mlado. Prikázal mi vyzliecť sa, nechal ma pózovať na gauči. Potom som mala ostať v polohe na štyroch, Terry si sadol za mňa a ja som cítila, ako mi olizuje zadok, každú jeho časť, pričom jeho asistentka všetko celý čas fotila.“ Podobných príkladov je kopec – veď s Terrym sa jeho povesť sexuálneho predátora a milovníka mladých neskúsených dievčat tiahla od roku 2001, keď sa začali objavovať prvé svedectvá, že fotenie s ním je prakticky pornografia. A vždy to bolo o tom istom: chceš prácu? Chceš byť vo Vogue, v Harper’s Bazaar, Vanity Fair? Tak sa vyzleč a ideme na to. Je to stále to isté: mladé po kariére túžiace dievčatá si netrúfnu ísť so svojimi otrasnými skúsenosťami na bubon. Nechcú prísť o možnosť preraziť, nechcú si proti seba poštvať „veľkého“ fotografa, ktorý sa kamoší s Annou Wintour… Mimochodom, práve Anna na Terryho celé roky nedala dopustiť. Takisto giganty ako H&M, pre ktoré bol Terry výlučným fotografom. Jeho postavenie vo svete módnej fotografie ho robilo prakticky nedotknuteľným.
foto Ed Kavishe, Fashion Wire Press
Alexander Wang (38)
čínsko-americký módny návrhár
Čo má na rováši: Sexuálne útoky na mužských modelov…. ktoré doteraz nepriznal.
Moc, úspech… a chlapci
Áno, chlapci. Alexander sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii, je vášnivým podporovateľom LGBTI komunity a dievčatá ho zaujímajú čisto len ako nositeľky jeho dizajnérskych kreácií. Tie sú, mimochodom, mimoriadne obľúbené u najznámejších amerických celebrít, ktoré ich nosia na najprestížnejšie podujatia a taký Kanye West skloňuje meno Alexander Wang aj vo svojej hudbe. Alexander mal hádam už ako osemročný jasno v tom, čo bude jeho živobytie: „Pamätám si, ako ma mama brávala do kaderníckych salónov a kým ju strihali, listoval som si v módnych časopisoch. Lepšie povedané, vytrhával som z nich strany s fotkami oblečenia.“ Fascinovali ho. Oblečenie sa stalo jeho vášňou až tak, že začal chodiť do maminho šatníka, rozstrihával a páral jej šaty, aby ich zasa mohol pospájať s inými kúskami látky, presne podľa svojich predstáv. Naučil sa šiť, v osemnástich odišiel do New Yorku na slávnu Parsons School of Design a už o dva roky spustil vlastnú módnu značku. Chcelo to iba štyri roky, aby sa Wang dostal medzi top návrhárov. Zbieral dizajnérske ceny, tvoril úchvatné kolekcie. V roku 2012 sa stal kreatívnym riaditeľom značky Balenciaga, ale už po štyroch rokoch sa rozhodol byť sám sebe pánom: značka Wang sa predáva v 700 exkluzívnych butikoch po celom svete s primerane exkluzívnymi cenami. Stal sa z neho špičkový módny tvorca, ktorého dress code je výhradne v čiernej farbe a ktorý vie, že status top dizajnéra si vyžaduje aj patričné spoločenské správanie. Je pravidelným účastníkom celebritných večierkov, na ktorých ho obchodne zaujímajú všetci. Súkromne však má oči len pre gayov. Mladých, dokonale stavaných mužov, ktorí mu pravidelne robia spoločnosť. Alebo si k nim v spoločnosti nájde cestu on sám. Aký je však jeho skutočný súkromný život, o tom sa nevie nič: či má priateľa, partnera, to je predmetom špekulácií.
Špina pod pozlátkou
Vyzerá ako neviniatko, má mušiu hmotnosť, nežné črty, dlhé vlnité vlasy, až sa jeden môže zamyslieť, koľko mu asi v tele buble ženských hormónov, tak jemne jeho výzor pôsobí. Keď však príde rad na túžby telesného charakteru, tam nežne pôsobiaci návrhár nemá problém pritvrdiť. Aspoň podľa tvrdení viacerých mladých mužov, najmä britského modela Owena Mooneya, ktorý si nečakaný zážitok so slávnym tvorcom pamätá presne na deň. Bolo to 21. januára 2017 v newyorskom nočnom klube Slake: „V jednom momente som bol sám, priatelia niekam odišli a vedľa mňa stál nejaký útly chlapík. Očividne využil skutočnosť, že sme sa v hustom dave nemohli veľmi hýbať a začal sa ma dotýkať. Celkom hore, v rozkroku. Úplne ma to zamrazilo, ostal som v šoku. Pozrel som sa doľava, aby som zistil, kto to bol a spoznal som ho – slávny módny návrhár. Nemohol som uveriť, že to robí. Nepozeral na mňa, ale povedal mi: ‚Viem ti dať veľa dobrej práce, len ostaň a nehýb sa…!’“ Gia Garison, transmodelka, ktorá v klube Slake zažila niečo podobné: „Predstavili ma Alexandrovi Wangovi. Rozprávali sme sa, potom tancovali. Boli sme vo V.I.P. zóne a len si pamätám, ako sa v jednej chvíli chytil mojich bikín a začal ich sťahovať dole, aby odhalil moje pohlavné orgány a mohol sa ich dotýkať. Bolo to ku…..sky nechutné.“ A mladý muž menom Nick v auguste 2017 nechcene okúsil aj trošku vyšší level: „Spoznali sme sa v klube, bol som bez práce a on mi navrhol predvádzať pre neho. Druhýkrát sme sa stretli opäť v klube, odtiaľ sme mali ísť taxíkom k nemu. Ja som ale vnútri stratil vedomie a prebral som sa na to, že od neho v aute dostávam orál. A jeho slová: ,Chceš pre mňa predvádzať? Tak lež., Cítil som sa neskutočne trápne, ponížene a zmanipulovane.“
Ivana Ilgová
foto Profimedia
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2022)