Duch aj opička s ľudskou tvárou
V Českom Krumlove aby si človek oči vyočil, kochať sa dá na každom rohu a doslova pastvou pre oči malých i veľkých návštevníkov je Maškarná sála, absolútne „must see“, ktoré nemôžete vynechať pri návšteve krumlovského zámku. Na jej stenách defiluje 135 maľovaných ľudských postáv (v takmer životnej veľkosti) plus jedna opička, ale aj tá má tvár človeka. Ich autorom je viedenský maliar Josef Lederer, ktorý v roku 1747 od majiteľov zámku dostal za úlohu vyzdobiť sálu na maškarné bály. Z postáv talianskej comedie dell’arte tu spoznáte Harlekýna, Kolombínu či Pierota, z rozprávkových bytostí partičku Dlhého, Širokého a Bystrozrakého, exotickí cudzinci sú odetí v španielskych i tureckých odevoch, prostý ľud v ľudových háboch, všetky postavy majú svoj tieň, mnohé z nich si tvár skrývajú pod škraboškou, pričm maliar neskromne spodobnil aj sám seba, ako v kúte miestnosti popíja kávu. Medzi pestrou paletou postáv nechýba zlovestne čierna tvár ducha v bielej kapucni, ktorý bude sledovať každý váš krok. Hoci sú všetky maľby zrenovované, údajne odrážajú iba 50 % z originálnej farebnosti.
Divadlo svetla a tieňov
Barokové divadlo na zámku v Českom Krumlove je taký architektonický skvost, že v Európe sa mu vyrovná len švédske kráľovské divadlo v Drottningholme pri Štokholme. V tom krumlovskom sa zachovalo pôvodné technické zariadenie pod javiskom s rôznymi kladkami a lanovodmi, vrátane prepadlísk a lietacích strojov pre hercov i rôzne mašinky vyrábajúce napríklad hrom, víchricu či šum mora. Vďaka pôvodným zarámovaným kulisám na kolieskach sa scéna dala zmeniť v priebehu 10 sekúnd, z meštiackeho domu na morský breh či lesnú čistinku. Barokové divadlo bolo založené na hre svetla a tieňov, javisko osvetľovali desiatky sviečok, kostýmy hercov sa blyšťali rôznymi kamienkami a flitrami a výsledný efekt sa dotváral v predstavivosti každého diváka zvlášť. Využívajúc optický klam pôsobí javisko niekoľkonásobne hlbšie a kvôli zdaniu perspektívy hercov odchádzajúcich „do diaľav“ nahradili malé deti v identických kostýmoch. Divadlo dal v roku 1675 postaviť Jan Kristián z Eggenbergu, vtedajší majiteľ zámku. Keď zámok prešiel do rúk Schwarzenbergovcov, a tí presídlili do Hlubokej, divadlo spustlo, avšak zostalo zakonzervované v čase, odolalo rôznym prerábkam a dnes je z neho svetový unikát.
Ako v rozprávke
Ku kultúrnym klenotom patrí i Palác ilustrácie, ktorého história sa začala písať minulé leto a ktorý sa zabýval v barokových sálach zreštaurovanej Mincovne na druhom zámockom nádvorí. V dizajnovo utešenom prostredí s variabilným modulárnym systémom visia roztomilé obrazy od popredných svetových ilustrátorov detských knižiek. Túto výnimočnú zbierku, aká hravo obstojí v celoeurópskom kontexte, vybudoval český emigrant Otakar Božejovský, ktorý v roku 1973 spolu s ilustrátorom Štěpánom Zavřelom založil vo Švajčiarsku vydavateľstvo detskej knižky Bohem Press. Keď sa po revolúcii vrátil do Čiech, priviezol so sebou celkovo asi 800 originálov knižných ilustrácií od viac ako 30 autorov zo 16 krajín sveta. Motto unikátnej zbierky, ktorá po dramatických peripetiách napokon skončila na krumlovskom zámku, znie „Jako v pohádce, jenže doopravdy“.
V podzámčí
Ak sa prejdete Latránom, najstaršou časťou Českého Krumlova, stačí pár krokov a už stúpate k hradu, sídlu najmocnejšieho šľachtického rodu Rožmberkovcov, ktorí tomuto mestu vládli tristo rokov. Najmä Vilém z Rožmberka dal svojmu sídlu ráz veľkolepej renesančnej rezidencie, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden európsky panovník. Dnes je zámocký komplex v Českom Krumlove druhý najväčší v Čechách (po Prahe) a jeden z najväčších v strednej Európe. V jeho „podzámčí“ nájdete i medzinárodné kultúrne centrum Egon Schiele Art Centrum s expozíciou o živote a diele jedného z najvýznamnejších rakúskych maliarov. Kresby, grafiky, listy, fotografie či rôzne dokumenty tohto čelného predstaviteľa expresionizmu približujú v zaujímavých inštaláciách jeho osobnosť a tiež čas strávený v Českom Krumlove, ktorý si obzvlášť zamiloval.
Z Južných Čiech
Simonetta Zalová