Poviete si: to je predsa fantastické – stravovať sa zdravo. A mnohým z nás určite prospeje trocha pozornosti venovanej výberu zdravých potravín. Niektorým ľuďom však táto „pozornosť“ prerastie cez hlavu a zmení sa na posadnutosť ovplyvňujúcu celkový životný štýl. Ortorexiti.
Ortorexiu ako možnú poruchu stravovania po prvýkrát v roku 1997 pomenoval kalifornský lekár Steven Bratman. Vo svojej praxi poradcu pre zdravú výživu totiž veľakrát vyšetroval pacientov s prehnanou zdravou životosprávou. Termín ortorexia pochádza z gréčtiny: „orto“ (ortho) znamená pravý, správny – inak povedané: patologická fixácia či posadnutosť zdravou stravou. Táto posadnutosť sa však nevzťahuje iba na jedlo. Ortorexiti podriaďujú všetky svoje myšlienky a hodnoty jedlu – najmä jeho kvalite. Posadnutosť zdravým stravovaním sa môže vyvinúť až do takého štádia, keď človek vytesní všetky ostatné aktivity či záujmy, narušia sa jeho medziľudské vzťahy a môže mu dokonca hroziť fyzické nebezpečenstvo. Vtedy sa z ortorexie stane skutočná porucha stravovania, rovnako ako anorexia alebo bulímia. Na rozdiel od anorektikov sa ortorexiti vo všeobecnosti nezaoberajú svojou hmotnosťou, necítia sa tuční. No chcú sa cítiť „čistí“. Ich definícia zdravého stravovania je individuálna a závisí od toho, akej „diétnej“ teórii veria. Niektorí uprednostňujú vegetariánstvo, iní sú striktní vegáni či makrobiotici. Vo svojej podstate sú všetky spomenuté diéty viac či menej zdravé, nezdravá je ale posadnutosť, s akou ortorektici k diétam pristupujú.
Telo hodné zbožňovania
Medzi typické charakteristiky ortorektikov patria horlivosť, s akou sú schopní obhajovať svoju pravdu a presvedčenie, že ich zvláštna diéta z nich urobí spirituálnejších ľudí. Na internete môžete nájsť veľa vyjadrení, aké uviedol napríklad ortorektik David: „Len čo sa začnete zdravšie stravovať, oslobodíte sa od všetkých negatívnych pocitov, ako sú samoľúbosť či pokrytectvo. Nadobudnete pocit výnimočnosti.“Bratman v tejto súvislosti poukazuje na to, že posadnutosť stravovaním sa stáva istou formou zbožňovania – takíto ľudia zasvätia svoje telo samým sebe, takže sa z neho stane chrám hodný zbožňovania. Hoci ortorexia iba málokedy spôsobuje vážne zdravotné problémy, zvyčajne vedie k sociálnej izolácii. Bratman opisuje napríklad prípad pacientky, ktorá akoby ani nemala vlastný život. Všetko, čo prežívala, sa krútilo iba okolo jedálneho lístka. Typický ortorektik je schopný presedieť celé hodiny rozmýšľaním a rozprávaním o jedle, spriadaním plánov, ako sa čo najlepšie stravovať, surfovaním po internete, hľadajúc ten „najlepší“ a najmä „najčistejší“ recept, alebo sa bude celé hodiny hádať s predavačmi v biopotravinách, pretože jeho obľúbené „zrno“ je zabalené v priepustnom organickom papieri, takže potravina je podľa neho „kontaminovaná“. Postindustriálna spoločnosť, v ktorej žijeme, má tiež svoje ortorektické chvíľky? Úzkosť a zmätok z toho, ako sa čo najsprávnejšie stravovať, stále narastajú. V médiách sa objavuje množstvo odkazov na stravovacie benefity tej-ktorej diéty, poličky kníhkupectiev sú preplnené knihami odporúčajúcimi najlepší redukčný či detoxikačný program. Pritom štúdie preukázali, že anorektici a ortorektici sú si osobnostne veľmi podobní. Poruchy stravovania sa týkajú ľudí s podobnými charakteristickými vlastnosťami a s podobným typom správania, ktorí majú sklon k perfekcionizmu, ale na druhej strane sa napríklad boja riskovať, túžia po jednoduchosti alebo majú tendenciu vyhýbať sa čomukoľvek, čo by im dajako mohlo uškodiť – od UV žiarenia cez cigaretový dym až po určitý druh jedla.
Ivana Baranovičová
foto dreamstime