Naša olympionička už počíta dni do začiatku letných olympijských hier v Paríži, v poradí piatych v jej športovej kariére, ktorých sa zúčastní a na príprave ktorých sa podieľa aj ako jedna zo 115 členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), v ktorom pôsobí už jedenásty rok. Sympatická strelkyňa tento rok po prvý raz zvíťazila v ankete Športovec roka, tak sa dá predpokladať, že fanúšikov, ktorí jej budú držať palce na olympiáde, bude ako húb po daždi…
1. Olympijská pochodeň, kruhy, prísaha, olympijská medaila… Aké emócie tieto olympijské symboly vo vás vzbudzujú?
Olympijské hry sú veľmi špeciálne podujatie asi pre každého športovca, ktorý považuje olympiádu za vrchol svojej kariéry. V individuálnych športoch ako streľba predstavujú olympijské hry absolútny vrchol – konajú sa raz za štyri roky za účasti tých najlepších športovcov, ktorí musia prejsť ťažkou kvalifikáciou, aby sa na ne nominovali. Navyše myšlienka olympijských hier ďaleko presahuje podstatu samotných pretekov, je založená na hodnotách a symboloch a vychádza zo starogréckej tradície, ktorú v roku 1894 Pierre de Coubertin obnovil, aby vznešeného ducha antiky preniesol do modernej spoločnosti. Parížska olympiáda sa ponesie vo veľmi špeciálnej atmosfére, lebo sú to prvé hry organizované po pandemických opatreniach, ktoré silno zasiahli aj svetový šport. Bude to oslava športu, oslava ľudskosti priateľského merania síl všetkých športovcov sveta. Myslím naozaj všetkých, lebo o tom sú olympijské hry – o tolerancii a rešpekte všetkých voči všetkým.
2. Máte za sebou štyri olympiády. Ako by ste ich hodnotili?
Každá bola iná, na niektoré mám skvelé spomienky, na iné menej, ale všetky boli súčasťou môjho vývoja ako športovkyne i ako človeka. Peking 2008 som vnímala ako veľmi stresujúci, lebo nič podobné som dovtedy nezažila, bola to moja prvá olympiáda. Pamätám si však, aký úžasný dojem vo mne zanechal otvárací ceremoniál a ako veľmi som sa vtedy nabila olympijským ideálmi. Londýn 2012 bola moja najlepšia olympiáda, samozrejme aj preto, že sa mi podarilo získať medailu, vládla tam skvelá atmosféra, hry boli plné fantastických ľudí, skvelých dobrovoľníkov, celé mesto žilo olympiádou a my, športovci sme si užívali skvelú pohodu. Do Ria v roku 2016 som cestovala v ťažkom životnom období, trápila som sa na strelnici, hoci som cítila, že to nedopadne dobre, bojovala som. Domov som sa vrátila so sklopenými ušami, vtedy som prvý raz uvažovala, že so športom raz a navždy seknem. Úžasne ma však podržali rodičia a potom prišlo jedno z mojich najlepších období. Na Tokio 2021 som trénovala s novým talianskym trénerom a v zmenených podmienkach, s talianskym tímom tých najlepších odborníkov a špecialistov, bola som na vrchole formy, ale… Nezvládla som to v hlave, nezvládla som strach z nakazenia sa koronavírusom (najmä keď jeden môj blízky známy na strelnici zostal pozitívny), a ten strach mi nedovolil dostať zo seba maximum. Z Tokia som odchádzala s výsledkom, ktorý nestačil ani na finále. To ma položilo, veľmi ťažko som znášala neúspech a musím povedať, že obdobie po Tokiu bolo jedno z najnáročnejších v mojom živote. Našťastie sa mi podarilo vrátiť sa späť, medzi svetovú špičku a ešte silnejšia ako predtým. Aj v osobnom živote som si zrovnala priority, začala som si samú seba viac uvedomovať ako človeka, ktorý nežije len športom a koho hodnota nezávisí len od výkonu na strelnici. A že dôležitá je aj osobná spokojnosť a šťastie mimo športoviska.
3. Keď sa povie Paríž, čo vo vás evokuje?
Paríž je nádherné mesto, metropola módy a štýlu. Minulý rok po pretekoch som tam zostala a spravila si dvojdňový výlet, veľmi na mňa zapôsobil svojou nekonečnou vibrujúcou energiou. Už sa teším, ako nám počas olympiády ponúkne zo seba to najlepšie, že tieto hry budú plné módy, štýlu, dobrého jedla, elegancie a tiež so silným environmentálnym odkazom, keďže v celej histórii olympiád pôjde o prvé hry s neutrálnou uhlíkovou stopou. A čo ma teší asi zo všetkého najviac, budú to prvé hry s rovnakým zastúpením športovcov a športovkýň, čiže úplná rovnosť príležitostí. To je obrovský posun a zároveň krásne naplnenie ušľachtilej filozofie olympijských hier.
4. Máte nejaké obľúbené postavy z histórie olympijských hier?
Spomeniem dve mená z mojej športovej disciplíny. Tým prvým je švédsky strelec Oscar Swahn – keď v Londýne 1908 získal dve zlaté medaily, mal už 60 rokov. O štyri roky neskôr si opäť siahol na zlato a vo veku takmer 65 rokov sa stal najstarším zlatým medailistom. Dodnes tento jeho rekord nikto neprekonal. Naposledy sa olympiády zúčastnil v roku 1920, a to mal už 72 rokov, čo z neho spravilo najstaršieho športovca, ktorý kedy súťažil na olympijských hrách. Veľkou inšpiráciou a príkladom nesmiernej ľudskej húževnatosti je pre mňa aj maďarský pištoliar Károly Takács – prvotriedny strelec a favorit olympijských hier. Keď ho na vojenskom cvičení nešťastne zranil granát, prišiel o pravú ruku. No naučil sa strieľať ľavou a na olympiáde v roku 1948 vyhral zlato a svoje víťazstvo zopakoval aj o ďalšie štyri roky. Pevne verím, že aj v Paríži sa zrodí množstvo silných príbehov, nielen o športovej rivalite, ale najmä o spolupráci, priateľstve a ľudskej svornosti.
5. Surfovanie, skateboarding, break dance… Ako sa vám pozdávajú tieto nové olympijské disciplíny, ktoré budú mať v Paríži premiéru?
Tieto športy vyvolávajú mnohé diskusie, ale ja som súťaženie v break dance sledovala už v roku 2018 na olympijských hrách mládeže v Buenos Aires a musím povedať, že to bol úžasný vizuálny zážitok a nádherná ukážka, ako šport prichádza do miest, medzi mladú generáciu. V MOV si uvedomujeme, že musíme vykročiť v ústrety mladým ľuďom a inšpirovať ich k pohybu. A tzv. urbánne, mestské športy ako lezenie, skateboarding, break dance či surfovanie (ktoré má obrovskú popularitu v pobrežných mestách) tomu môžu napomôcť. V Buenos Aires si diváci toto tanečno-športové zápolenie neskutočne užívali, bolo to zábavné, fresh, dynamické a vibrujúce podujatie a už sa veľmi teším na premiéru break dance v Paríži.
6. Na vysokej škole ste študovali odbor politických vied a medzinárodných vzťahov. Využívate poznatky zo štúdia aj vo svojej práci v Medzinárodnom olympijskom výbore?
Pre svoje pôsobenie v MOV som si nemohla vybrať lepšiu školu. Štúdium na Univerzite Mateja Bela mi dalo veľa, nielen z hľadiska teórie, ale aj praxe. Naučilo ma vedieť orientovať sa v medzinárodných vzťahoch, ako nadväzovať kontakty a cítiť sa pritom sebavedomo a komfortne, ako správne analyzovať dianie okolo seba a tiež kriticky myslieť, čo je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitá mentálna zručnosť. Takisto využívam poznatky z lekcií protokolu, keďže v rámci práce v MOV sa stretávam s rôznymi osobnosťami z najvyšších priečok spoločenského rebríčka: s princami, princeznami, vojvodami, ministrami, prezidentmi, šejkmi… vďaka tom som vždy vedela, ako sa správať, kto koho oslovuje prvý a ktorú vidličku treba použiť na aké predjedlo (smiech).
7. Pred štartom v Dohe ste si dali spraviť manikúru vo farbe katarskej vlajky. Inde ste sa vyjadrili, že strelci sú najväčší „duchári“ a že aj vy máte svoje súťažné rituály…
Áno, svojich rituálov sa stále držím ako kliešť, lebo mi dávajú istotu, že som urobila všetko pre to, aby som podala čo najlepší výkon. Či už je reč o rozcvičke a presnom poradí cvikov, alebo koľkokrát si zatrasiem pripraveným proteínovým nápojom. Tiež som si zvykla pred každými pretekmi absolvovať gélovú manikúru nechtov. Robím tak aj preto, lebo rada strieľanie prezentujem ako elegantný štýlový šport, hoci v ňom hrajú hlavnú rolu zbrane. Pred pretekmi vždy rozmýšľam, akú farbu nechtov zvolím, napríklad na majstrovstvách Európy väčšinou strieľam s červenou alebo čiernou manikúrou, lebo tie farby mi už raz priniesli šťastie, v Baku je to vždy farba granátového jablka, z ktorého šťava sa tam v starom meste podáva na každom kroku a Azerbajdžanci z granátového jablka vyrábajú dokonca aj víno.
8. Aká odevná etiketa vládne vo vašej športovej disciplíne?
V streľbe sú dané jasné pravidlá, a tie sa týkajú aj oblečenia. Sme elegantný šport, takže aj náš odev je tomu prispôsobený, zakázané sú vojenské maskovacie vzory (tzv. kamufláž), ale aj rifle, ktoré kedysi na preteky nosila prevažná väčšina strelcov, najmä pištoliarov. V minulosti som strieľala aj v sukni, čo bolo fajn, akurát treba dodržať predpísanú dĺžku, minimálne 10 cm nad kolená. Napriek tomu, že množstvo ľudí si myslí, že streľba nie je fyzicky náročný šport, opak je pravdou – moja puška váži 4 kg a za jeden tréning ju dvihnem 300 – 400 krát, takže pred pretekmi mám nadvíhaných aj niekoľko ton. Všetky pohyby sa tiež dejú v určitej rýchlosti a na milimetre presne, čo si vyžaduje hodiny a hodiny náročného tréningu.
9. Aký máte vzťah k svojmu telu?
Aj ten sa vyvíjal, asi ako u každej ženy, a súvisel s tým, čo sa odo mňa očakávalo a akým spôsobom sa ku mne správali ľudia z môjho okolia. Na strednej škole ma trochu trápilo, že nemám postavu chudučkej modelky a aj som to rôzne riešila, ale dnes svoje telo vnímam ako svoj chrám. Snažím sa oň starať, dobre ho živiť, veď od neho stále aj dosť veľa očakávam. Dnes už sme ja a moje telo veľké kamošky, máme skvelý vzťah a akceptujeme sa navzájom. To, čo doň investujem, našťastie, ešte stále dostávam späť. Ako sa k svojmu telu správame, také aj potom je – takže mu treba prejavovať najmä lásku a porozumenie.
10. Môže mať zmena telesných proporcií vplyv na strelecký výkon?
Pri strieľaní si potrebujem udržať konštantnú váhu, lebo ak priberiem do líc čo len milimeter, už tomu treba prispôsobiť zbraň. Kedysi každý kilogram navyše znamenal vycestovať do Talianska, a tam si dať upraviť, resp. vystrúhať drevenú pažbu podľa nových proporcií. Znamenalo to aj dva-tri dni práce. Dnes už mám nastaviteľnú pažbu, ktorú si viem upraviť sama, ale stále je najvýhodnejšie udržiavať si nezmenenú telesnú kondíciu. Strelci potrebujú byť silní v oblasti torza, chrbta, ramien, ale aj nôh, strieľame v miernom podrepe, tak musíme mať silné a stabilné nohy. No a do tretice, keďže v našom športe jednostranne zaťažujeme istú časť tela, aby sme si neškodili, potrebujeme optimálne kompenzovať menej zaťažované časti.
Simonetta Zalová
foto archív Danky Bartekovej
Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v júnovom čísle MIAU (2024)