Bol to šok, keď sa v roku 2012 po diváckom hlasovaní v súťaži The X Factor nedostala ďalej a po siedmom týždni nečakane vypadla. Našťastie, Simon Cowell nad ňou rozprestrel ochranné krídla a dnes je z nej najvyťaženejšia popová hviezda Británie.
Malá dedinka Tetney privítala Gabriellu Michelle „Ellu“ Henderson s nadšením: keď prišlo dievčatko 12. januára 1996 na svet, bolo nad slnko jasnejšie, že miesto s jediným kostolom, malou školou, trhom a obecným úradom aj vďaka nej ožije. Bábätko plakalo a bolo ho počuť poriadne ďaleko. Keď podrástla a spievala, ľudia sa zastavovali a tajil sa im dych. „Nikdy nemala obdobie vzdoru, vždy bola perfektná a my sme s ňou nemali najmenšie problémy,“ prezradila jej najväčšia fanúšička, babička Eileen. Na verejnosti skôr uzavretá a nesmelá, si vystupovanie pred divákmi veľmi užívala a doslova každému pred očami sa menila na temperamentnú malú divu. Eileen je presvedčená, že spevácky talent a plný hlas jej vnučky pochádza z Hendersonovskej rodinnej vetvy. Ako inak, veď aj Ellin otec Sean sa „za mladi“ predvádzal pred návštevami, ktoré prichádzali do domu na pohárik vínka, milovaný škótsky dedko Bill zasa v speve vyhral niekoľko súťaží a takmer osemdesiatročná babička Eileen ešte stále vystupuje v kluboch mesta Grimsby.
Dedko Bill
„Bol veľmi muzikálny. Nosil motýlika a vlasy sčesané dozadu. Niečo z toho sa muselo nalepiť aj na mňa!“ spomína Ella na človeka, ktorý jej hudobné kroky ovplyvnil azda najviac zo všetkých. Robil to však prirodzene a bez nátlaku. Zakaždým, keď v piatok po škole vnučka zaklopala na dvere starých rodičov, v dome už hrala Billie Holiday alebo Ella Fitzgerald, speváčky z inej dimenzie, ku ktorým si vedno naservírovali čierny čaj a dobrú náladu. Gramofón sa po celý čas nezastavil. Iba vtedy si mohol oddýchnuť, keď sa Ella posadila ku klavíru a pre radosť starkých zahrala a zaspievala ona sama.
Iba starkí zatiaľ vedeli o jej najväčšej túžbe stať sa speváčkou a všemožne jej sen podporovali. Najmä dedko Bill sa vo vnučke videl ako v odraze vodnej hladiny. Určite by stihli spolu zažiť viac, radovať sa z prvých väčších úspechov, lenže príliš skoro prehral svoj boj s rakovinou a odrazu ho nebolo. Ella za ním do nemocnice nechodievala, chcela si ho pamätať po svojom a bála sa, či sa jej spomienky pod ťarchou nemocničnej atmosféry nepokrivia. Nebola ani na pohrebe, pretože rodine sa zdalo, že na smutnú rozlúčku s dedkom je primladá. A tak v duši deväťročnej Elly ostala zvláštna diera plná otázok, ako sa so stratou milovaného človeka vyrovnať…
No už v tomto veku vedela, že spievanie je jediné, po čom v živote túži. „Po základnej škole som to povedala aj našim,“ vraví Ella, keď spomína, ako prekvapeným rodičom ukázala prihlášku na umeleckú školu v Hertfordshire. Stiahla si ju z internetu… „Pozreli na seba a spýtali sa jeden druhého, ako to preboha budú financovať. Ale skúšky som spravila a získala som aj štipendium, všetko teda dopadlo nad očakávanie.“ Navyše, internátna škola jej pomohla získať dostatočnú mieru nezávislosti, slobody a guráže, až takej, aby mohla bez obáv vystupovať v miestnych rozhlasových a televíznych staniciach, či dokonca – prihlásiť sa do populárnej súťaže X Factor UK.
Pieseň poslaná do neba
Pódium je v ten deň nasvietené tak, že lúče bieleho svetla takmer prepaľujú veľký znak v tvare písmena X uprostred. Na ten sa musí každý súťažiaci postaviť ako doprostred terča, zaspievať a ukázať, čo v ňom je, aby sa doň napokon zapichli slová chvály, alebo kritiky, ako ostré šípy. Nie je to ľahké, keď s vystúpením pred divákmi a porotou nemáte skúsenosti, nie je to vôbec ľahké, keď máte iba šestnásť.
Ella sa v zákulisí snaží rozptýliť rozhovorom s rodinou, so súrodencami, no vidno, že jej tvár je napätá a nervózna. Očami blúdi smerom ku schodíkom, po ktorých sa vychádza na pódium a premýšľa, či zvolila správne, keď sa rozhodla pred porotou zaspievať vlastnú pieseň. Skladaniu sa venuje od štrnástich. No je to dosť na to, aby zaujala a nespravila si hanbu? Bude to stačiť, aby niekoho zaujala? Keď sa napokon vyberie do „jamy levovej“, rozhodne sa, že toto vystúpenie bude jej definitívnou rozlúčkou s dedkom Billom. S obrovskou vlnou vlasov na vrchu hlavy, v krátkych kvietkovaných šatách, v čiernych pančuškách a s veľkými bielymi teniskami na nohách sa napokon postaví pred štvoricu porotcov: Tulisa Contostavlos, Gary Barlow, Louis Walsh a Mel B (ex-Spice Girls). „Bolo to šialené,“ spomína na ten okamih Ella. „No môj starý otec vravieval, že nikdy nesmiem dopustiť, aby sa mi čokoľvek postavilo do cesty. A že ak chcem spievať, nič ma nesmie zastaviť.“
V krátkom „zoznamovacom“ rozhovore Ella prezradí, odkiaľ pochádza a že ešte chodí do školy. A keď povie, že zaspieva pieseň, ktorú si sama napísala a zhudobnila, hľadiskom prebehne vlna vzrušenia. Prestupuje z nohy na nohu, neisto schová ruky za chrbát, no len čo započuje prvé tóny svojej piesne, nadýchne sa a privrie oči. A potom spustí…
Gabina Wiessová
foto Sony Music
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2015)