Koľko hanby v súvislosti so svojím telom môže zažiť žena, i keď sa považuje za jednu z najkrajších na svete? Možno práve túto otázku si položíte po prečítaní knihy esejí od svetoznámej americkej modelky Emily Ratajkowski. Keď zbierka My Body (Moje telo) v roku 2021 vyšla, mnohí ju označili za feministickú knihu roka. Emily však nehodlá citovať známe feministky, v jej textoch nenájdete žiadne odkazy na dejiny ženského hnutia, žiadne vyšperkované citáty kňažiek feminizmu. Za mieru všetkého, o čom rozmýšľa, si zvolila seba. Píše o sebe, o tom, ako svoje telo premenila na výnosný kapitál, ale zároveň o situáciách, keď sa v ňom cítila ako v klietke. „Nie som ničím výnimočná. Kým sa nevyzlečiem,“ glosuje Emily.
Lenny Letters je feministická platforma, ktorú založila Lena Dunham, americká scenáristka, producentka, herečka, tvorkyňa aj u nás známeho seriálu Girls. V decembri 2017 u nej 26-ročná Emily Ratajkowski uverejnila text Baby Woman (Žena dieťa) a odkrýva v ňom svoje pocity z dospievania, na jednej strane radosť a hrdosť na vlastné telo, ako na niečo, „čo sa cení“ (podľa reakcií zvonka), na strane druhej poníženie a hanbu, ktoré práve kvôli svojmu sexi looku zažívala. A hoci sa od štrnástich pohybovala v modelingu, boli to paradoxne „obyčajní“ ľudia, ktorí jej ublížili najviac. Často presne tí, ktorí v obavách o bezpečnosť mladého dievčaťa ju od modelingu odhovárali. „Ako modelka a herečka som nikdy nezažila väčšie poníženie, ako keď mi učiteľ na strednej strhol ramienko na podprsenke, lebo ma chcel potrestať za to, že mi vytŕčalo spod tielka.“ Mala trinásť, keď sa na tanečnom krúžku objavila v šatách vraj takých vyzývavých (paradoxne ich kupovala spolu s mamou), že ju potupne poslali domov. Jeden rodinný príslušník, samozrejme v dobrom, Emily radil, aby sa, „dievča ako ty“, radšej držala v úzadí. Dokonca aj otec, keď zbadal svoju trinásťročnú dcéru v ružovom čipkovom tope a push-up podprsenke, poznamenal čosi v zmysle, že by sa nemala takto obliekať. „Náhle som sa hanbila za to, čo bolo predtým zdrojom mojej hrdosti.“
Veľmi skoro zistila, že kdekoľvek sa objaví, vzbudí pozornosť. Zároveň však práve kvôli reakciám okolia sa necítila príjemne. V hlave je víril zmätok: mám sa tešiť, alebo sa báť? Mám byť na seba hrdá, alebo sa hanbiť? Mám vystavovať svoje telo na obdiv, alebo ho radšej skrývať? „Či to bolo dobré, alebo nie,“ píše vo svojej knihe, „odjakživa som mala tendenciu byť stredobodom pozornosti. Dodávalo mi to pocit bezpečia… Byť viditeľnou však znamenalo stať sa terčom. Keď som si pritiahla pozornosť a pohľady ľudí, samozrejme aj ich hejty, dodávalo mi to pocit moci a menšej zraniteľnosti.“ Dôležité pre ňu bolo, že ona rozhodovala. Ona sama iniciovala tie pohľady a poznámky. „Najbezpečnejšie sa cítim, ak na seba upozorňujem. Vyzleč sa sama, čiže nik iný ťa nemôže vyzliecť. Nič neskrývaj, a iný nemôže použiť tvoje tajomstvá, aby ti ublížil…“
Krása ako rodinný šperk
Mama ju vždy podporila. Nech sa vo svojom tele cíti dobre a nech má radosť z toho, aká je krásna. Nech si oblečie hocičo, čo sa jej zapáči. Nech si nevšíma, čo na to hovoria iní ľudia. Mama, ktorá si svoju jedinú dcéru dopriala pred štyridsiatkou, ju bezmedzne obdivovala: Si krásna. Vyzeráš úžasne. Máš nádhernú postavu. Mama rada rozprávala historku, ako pri pohľade na jej bábätko sám doktor v pôrodnici vykríkol: „Pozrite sa, aké prekrásne dieťatko!“ Pre mamu bola krása mierou všetkého, touto optikou šacovala ľudí vôkol seba. Ona sama bola krásna žena, vraj vyzerala ako Elizabeth Taylor, niektorí ľudia tvrdili, že im pripomína skôr Vivien Leigh z filmu Juh proti severu. Mamin otec, židovský prisťahovalec z Poľska (dnešného Bieloruska), v pätnástich prišiel do New Yorku ako nadaný klavirista študovať hudbu, ale napokon sa z neho stal chemický inžinier. Mama učila v San Diegu angličtinu a otec bol maliar a stredoškolský učiteľ výtvarnej výchovy.
Rodičia sa dosť skoro zžili s predstavou, že Emily skúsi kariéru modelky. Mamu ľudia bežne zastavovali na ulici s tým, že by mala dať dcéru na modeling. Mala štrnásť, keď s ňou mama prišla do agentúry Ford Models. Zobrali ju aj napriek tomu, že merala iba 170 cm a v bokoch mala o 6 cm viac, ako určovali ideálne miery. Jej prvý casting bol na značku drahých džínsov, ktoré nikdy nenosila. „Prehoď si vlasy,“ inštruovala ju mama. V aute sa potom rozplývala: všimla si si, ten agent nemohol z teba odtrhnúť oči! Emily spomína, že mama to robila od jej dvanástich. Ustavične komentovala pohľady, aké na ňu vrhali muži, ako im „padla sánka“, keď ju zbadali. Všetky dcérine kamošky hodnotila podľa toho, ako vyzerajú: tá nie je nič extra, tá má akurát dobrú postavu. Mama neustále skúmala jej krásu „ako nejaký vzácny šperk, ktorý jej raz patril a ktorý posunula mne, obťažkaný všetkými neúspechmi a víťazstvami, aké zakúsila“. Keď začala fotiť, rodičia sa hrdili jej fotkami na sociálnych sieťach. Od štrnástich rokov pózovala pre rôzne tínedžerské časopisy, objavila sa v kampaniach pre Nordstrom, známy americký reťazec obchodných domov a tiež sa mihla v tínedžerskom seriály iCarly, ktorý bežal na televíznej stanici Nickelodeon.
Holohlavá Britney
Na svojho prvého frajera Owena si spomína celkom jasne. „Mala som štrnásť, keď na mňa Owen prvý raz vyliezol.“ Bol od nej o dva roky starší. Nanútil sa Emily ako jej ochranca v novej škole. Skončilo to ako v mnohých iných prípadoch – na nejakom večierku sa opila a Owen to využil. Neodporovala mu, hrala jeho hru, aj keď sa za to neskôr nenávidela. Vtedy ešte nevedela, čo sú to hranice a že ak ich niekto prekročí, môžeš sa ozvať a povedať nie, nechcem. Pred nikým ani necekla, čo sa stalo cez víkend s Owenom. Ani pred mamou. Otestovala ju, keď jej neskôr naznačila, že Owen zneužil iné dievča, ktoré ho verejne označilo. Vedela, že takéto témy sú mame nepríjemné a že ich považuje za „nevhodné a neslušné“. Mama nevedela, ako zareagovať a Emily nechcela, aby sa cítila trápne. Tak mlčala. „Čím menej som od nej potrebovala, tým sa znižovala príležitosť, že ma sklame,“ uzatvára napohľad kruto, ale tak to vtedy cítila.
Keď svetom preletela fotka Britney Spears s holou hlavou, Emily mala práve šestnásť. Tá fotka ju zasiahla ako blesk z jasného neba. Holohlavá Britney so strojčekom na vlasy v rukách, s rozmazanou maskarou pod očami. Prečo to urobila? Veď vyzerá odporne! „Bola som naštvaná. Britney práve zničila to dievča, ktoré som niekedy považovala za svoj idol.“ Milovala ju od jej debutového albumu Baby One More Time. Vtedy ešte nechápala, čo tým Britney myslela, keď si začala strihať vlasy, aby sa náročky zohyzdila. „Nechcem, aby sa ma niekto dotýkal,“ povedala vtedy. „Som unavená z toho, ako sa ma stále niekto dotýka.“
Ako Kate Moss, ale…
Na výtvarnom oddelení Kalifornskej univerzity, kde začala študovať, vydržala rok. V roku 2009 z UCLA odišla, rozhodnutá ponoriť sa do modelingu až po uši. Škola ani študentský život ju veľmi nebavili. Svoju finančnú slobodu si cenila viac ako vzdelanie. Pracovala veľa a svedomito, nevadilo jej, že predvádza oblečenie, ktoré sa jej nepáčilo, ani že sa stýka s ľuďmi, ktorí jej nič nehovoria. Jediné, čo ju zaujímalo, boli peniaze. O tom presviedčala samú seba. „Peniaze znamenali slobodu a moc.“ V roku 2008, v čase svetovej ekonomickej krízy, si svoju finančnú nezávislosť vážila nadovšetko. Kopec kamarátov a spolužiakov krízu pocítilo na vlastnej koži – neschopní splácať svoje študentské pôžičky sa húfne sťahovali späť k rodičom, zatiaľ čo ona pózovala pred fotoobjektívmi v spodnej bielizni – za tú sa platilo viac ako za bežnú reklamu. Pred ostatnými modelkami mala navrch: bola štíhla, až chudá, ale na rozdiel od napríklad Kate Moss, mala prsia. Skutočné prsia. „Moja veľkosť podprsenky sa cenila vysoko,“ glosuje Emily. Rozhodla sa odísť od rodičov, prenajala si lacný loft a hoci jej to do mesta trvalo skoro hodinu, bola rada, že býva v umeleckej štvrti mimo dosahu hollywoodskych modelingových agentúr. Cítila sa silná, slobodná a nezávislá.
Rozmazané čiary
Spevák a skladateľ Robin Thicke si ju do svojho klipu Blurred Lines (napísal ho spolu s Pharrellom Williamsom) vybral na základe jej nahej fotografie na obálke eroticko-umeleckého časopisu Treats! Na tej čiernobielej fotke sedí bokom k objektívu, s kolenami prikrčenými k prsiam. V klipe okrem neho a Pharrella účinkoval aj raper T.I. Trom mužom sekundovali tri modelky. Klip režírovala a produkovala Diane Martel, ktorá spolupracovala s Beyoncé či JLo a aj ostatný štáb tvorili ženy. Podľa manuálu, ako ho cituje Emily, mali byť v klipe „obnažené baby s veľkými ceckami a brutálnym rúžom“, celkovo však mal vyznieť ako „ohromná podpora dievčatám, aby rozvíjali svoju neuveriteľnú, zmyselnú, vizuálnu moc“. Emily v Blurred Lines tancuje prostovlasá v bielom tope a krátkych šortkách, uvoľnene a bez zábran. V jednom zábere drží v náručí živú bielu ovečku, v inom si v mačacej polohe na štyroch nechá po chrbtici skĺznuť červené hračkárske auto, väčšinou však vrtí bokmi, vinie sa ku spevákovi, potriasa zadkom, šantí pred kamerou a v tzv. nude verzii to robí nahá, iba v malinkých tangách telovej farby. Klip ku pesničke (vyšiel v marci 2013) vyvolal záplavu kontroverzných reakcií, bol označený za mizogýnny a sexistický, lebo vraj degraduje ženy iba na objekty mužského záujmu. Emily to tak nevidela. Vyjadrila sa, že nič z toho, čo sa v klipe deje, nepovažuje za antifeministické. Ona sama sa vo svojom nahom tele cítila dobre a filmovanie si užívala. A to, že video vyvolalo takú búrku nevôle, vraj potvrdzuje pretrvávajúce tabuizovanie ženskej sexuality v americkej spoločnosti. Vo videu tancujú nahé ženy. „Znie to dosť blbo, však?“ pýta sa Emily v jednom rozhovore z tých čias. „Ale keď si ich lepšie všimnete, napríklad ich držanie tela, ich rozhodný, priamy pohľad do kamery, vtedy pochopíte, že my tých chlapcov ignorujeme. Bavíme sa… Ženské telá sú krásne. Nie je sa za čo hanbiť. Tancujeme nahé a oslavujeme našu krásu.“
Úspech klipu katapultoval 22-ročnú modelku medzi celebrity z červených kobercov. Presťahovala sa do New Yorku a medzi jej prvé prestížne zákazky patrilo napríklad fotenie pre Sports Illustrated pri príležitosti 50. narodenín časopisu. Pánsky magazín Esquire ju menoval „Ženou roka“ a časopis Rolling Stone zaradil medzi 20 najžiadanejších sex symbolov. Nasledovali titulky v najvychytenejších módnych časopisoch, pre britský GQ spolupracovala so svetoznámym fotografom Mariom Testinom, v roku 2015 ju časopis Vogue zaradil na zoznam tohoročných „Breakout Beauty Stars“. Na jeseň 2016 sa prvý raz prešla po prehliadkovom móle, keď predvádzala pre značku Mark Jacobs a hneď na to pre Miu Miu. To bol veľký úspech a za taký ho Emily považovala najmä preto, že prelomila bariéry a otvorila cestu aj nižším modelkám so ženskými krivkami: „Nemusíš mať nad 175 cm a košík podprsenky veľkosti A, aby si bola úspešná modelka,“ znel jej odkaz.
Iba zaplatená figurína
Médiá sa o nej vyjadrovali ako o novom sex symbole. Na jednej strane to brala ako lichôtku, ale celkový pocit? Nič moc. „A tak som naďalej pasívne pokračovala. Hrala som vo filmoch, ktoré ma vôbec ničím nezaujali a predvádzala pre značky, ktoré som považovala za bezduché. Ďalšie roky som sa cítila mátožne, ako vo sne. Medzi fotením a cestovaním som čas trávila v posteli a popíjaním s ľuďmi, ktorých som nijako obzvlášť nemala rada.“ Moc, o ktorej si myslela, že ju pevne drží v rukách, sa jej začínala vymykať spod kontroly. Isté precitnutie prišlo už s klipom Blurred Lines. Nikomu o tom nepovedala, s pravdou vyšla von až po rokoch. Počas nakrúcania sa Thicke pripil a začal byť mrzutý. Možno sa mu nepáčilo, že dievčatá z neho nepadli na zadok, ako predpokladal. V istej chvíli, keď Emily tancovala v jeho blízkosti, ju nečakane schmatol zozadu za nahé prsia… „Po prvý raz v ten deň som sa cítila nahá,“ spomína. Pocit hlbokého poníženia sa v nej miešal s pocitom hanby – za to, že sa nehanbila tancovať nahá. Navonok sa tvárila, že je všetko poriadku, keď režisérka zastavila nakrúcanie a Thickeovi mierne pripomenula: „Žiadne dotyky!“ Na viac sa nezmohla. Ani ona, ani nikto zo štábu. Nik si nemohol dovoliť vybehnúť na Robina Thickea, veď sa natáčal jeho videoklip, on bol pánom situácie! Zmysel toho, čo sa udialo na pľaci, Emily pochopila až o niekoľko rokov neskôr. Konečne jej docvaklo, že „ženy, ktoré získali moc vďaka kráse, to vlastne dlhujú mužom, pretože práve ich túžba prepožičiavala ženám túto moc.“ Jednoducho, vo svete mužov je ženská moc ilúziou. V skutočnosti ju muži ženám iba blahosklonne požičiavajú, ako hračku na hranie. Ženská moc je domnelá, obmedzená, odvodená od mužov. „Jediným gestom Robin Thicke pripomenul každému, kto bol na pľaci, že my, ženy nedržíme opraty. Ako tancujúca nahotinka som nemala žiadnu skutočnú moc. Nebola som nič viac ako zaplatená figurína.“
Moja svätyňa súkromia
Na Instagrame ju dlhodobo sleduje okolo 30 miliónov ľudí. To je sila, len tak sa odfotiť, fotku postnúť a potom čakať, ako počet lajkov narastá rýchlosťou svetla. Instagram vždy velebila ako miesto, kde zažívala absolútny pocit slobody, „jediné miesto na svete, kde môžem mať pod kontrolou, ako sa prezentujem pred svetom. Moja svätyňa súkromia.“ Svoju značku plaviek Inamorata uviedla na trh v roku 2017. O dva roky neskôr sa podľa odborného časopisu Daily Front Row stala módnou podnikateľkou roka a v tom istom roku ju Forbes zaradil do prestížneho rebríčka 30 pod 30. Emily vie, že jej plavky sa najlepšie predávajú, keď do nich nasúka svoje perfektné telo. Texty pod fotky určené na Instagram formuluje krátko a jasne: „Ahojte. Toto je môj zadok v plavkách značky @inamoratawoman.“ A potom už iba sleduje návštevnosť: pol milióna videní za hodinu (!), ako napríklad pri fotke z dovolenky na Maldivách. Novootvorený hotelový rezort jej aj s priateľom zaplatil „brutálnu sumičku, a to len za to, že sme tu pobudli niekoľko dní a sem-tam nahodili nejakú fotku.“ Ak opomenie pravidelnú spŕšku hejtov a komenty typu: „Prestaň sa ukazovať polonahá a potom ťa snáď niekto začne brať vážne,“ kto by sa sťažoval?! Iste, „zadok v plavkách“ nie je práve tá najlepšia priepustka do sveta rešpektu a úcty, ale… Musí každý rešpekt končiť s fotkou ženského zadku? Emily síce pripúšťa, že takýmito fotografiami „posilňujem dojem, aby všetci vnímali moju fyzickú stránku ako moju primárnu hodnotu,“ ale… Ale je lepšie propagovať vlastný zadok v plavkách vlastnej značky ako niekoho cudzieho. Čistý kalkul, poviete si. Možno. Emily to však vidí takto: prečo jediná cesta, akou môže žena prejaviť svoj vplyv a status vedie k tomu, že si zahalí telo, ukryje ho pod nánosy oblečenia, blúzka, sako, rolák, len nebyť sexi, lebo ťa nebude nikto brať vážne…
Malajský tiger z Wall Street
Jednu z kapitol knihy Moje telo nazvala príznačne: Obchodné transakcie. S priam dokumentárnou prednosťou v nej opisuje, akú podobu môže mať „práca“ celebritnej modelky mimo kamier a predvádzacích mól. Napríklad aj takú, že si ju zaplatí svetový miliardár, aby sa v médiách objavila po jeho boku, poprípade medzi hosťami na ním organizovanom divokom večierku. Jej takáto ponuka prišla od malajského multimilionára Jho Lowa, ktorý stál za produkciou hollywoodskeho filmu Vlk z Wall Street. Za to, že pôjde s ním na finálový zápas amerického futbalu Super Bowl, jej finančný magnát ponúkol 25.000 dolárov. Agent jej ho opísal ako „hriešne bohatého chlapíka z Ázie, ktorý sa rád obklopuje celebritami“ – a určite sa na zápase objaví aj božský Leo! Najatý celebritný kŕdlik sa najskôr zhromaždil v hoteli Plaza, odkiaľ pokračoval špeciálnym autobusom na miesto určenia (kvôli hladkému presunu polícia uzavrela jednu z najrušnejších newyorských ulíc, aj to šlo z Lowovho vrecka). V buse, kde prebehlo aj rýchle podanie si rúk s hostiteľom, si Emily všimla ďalšie dve známe modelky – jedna patrila k „anjelom“ z Victoria’s Secret a druhá sa nedávno objavila na obálke Sports Illustrated. Hoci ich Emily nemenuje priamo, tým anjelikom z Victoria’s Secret bola Miranda Kerr, ktorá s malajským multimilionárom začala chodiť. Po zápase nasledovala after párty, účasť na nej pre zaplatené celebrity bola, samozrejme, povinná. Keď sa Emily chcela vypariť, agent jej rázne pripomenul, že „nemôžem odísť, kedy sa mi uráči. Beží mi totiž platený čas.“ Našťastie, Low bol celkom zamestnaný Mirandou… Keď si pred zápasom o ňom zháňala informácie, agent jej povedal, že Ázijčanove rozprávkové bohatstvo pochádza z rodinného dedičstva. Zakrátko sa však ukázalo, že Low s pomocou bývalého malajzijského premiéra vytunelovať viac ako 4,5 miliardy dolárov zo štátneho fondu na podporu hospodárskeho rozvoja krajiny. Takže aj suma, ktorá pristála na jej účte, smrdela ukradnutými peniazmi, hoci šlo o nepomerne nižší honorár, ako za podobné služby Low zaplatil napríklad Paris Hilton, Kim Kardashian, herečke Megan Fox či Leonardovi DiCapriovi, ktorého dal na jednu párty priviezť súkromným lietadlom. Keď sa v roku 2017 prevalila kauza s vytunelovaným štátnym fondom a začalo vyšetrovanie, Miranda Kerr sa musela vzdať šperkov v hodnote 8 miliónov dolárov, ktoré dostala od svojho ctiteľa a rovnako tak DiCaprio na žiadosť federálnych vyšetrovateľov odovzdal niekoľko obrazov, ktoré dostal od Lowa darom (ten od Pabla Picassa mal hodnotu vyše troch miliónov dolárov). V skratke: malajský podnikateľ je momentálne ako medzinárodne hľadaný zločinec na úteku a pravdepodobne sa pred spravodlivosťou ukrýva v Číne.
Simonetta Zalová
foto archív L´Oréal
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2023)