Charizmatický. Talentovaný. Doma má sošku Oscara. Ľudia by o ňom radi vedeli čo najviac. Aké mal detstvo? S kým žije? Prečo nemá rád sociálne siete? Ale predovšetkým: kde sa vzala jeho povestná jazva nad hornou perou?!?
Zvláštne, aké veci ľuďom v súvislosti s Joaquinom Phoenixom nedávajú spávať. V detstve bol členom sekty? Hm… Bol svedkom smrti svojho slávneho brata? Och, áno, hrozné… Uteká zachraňovať teliatka z bitúnkov? Juj, áno, chvályhodné… Ale, prosím vás, viete niekto niečo o tej jeho jazve pod nosom? Malá, nie úplne nápadná, ale predsa viditeľná čiaročka na koži a otázok o jej pôvode sú plné debatné fóra. Aj odpovedí, prirodzene. Ujasnime si to však hneď na začiatku: odpovedí čisto špekulatívnych. Od odborne ladených úvah o veľmi miernom rázštepe pery, ktorý vo vnútromaternicovom vývine takpovediac zastal na polceste cez úraz (pád z bicykla, pokus o prvé holenie s britvou, náraz do skla a asi tak 56 ďalších iných dôvodov) až po nejaký rituálny náboženský obrad. Novinári okolo toho tiež chodia ako mačka okolo horúcej kaše. Evidentne je to akési tabu, do ktorého sa nevŕta… a ak, tak priamy zásah. Bez okolkov. Humbuk okolo filmu Joker a následná cena Akadémie urobili z Joaquina horúce želiezko aj na pretriasanie v kadejakých show a v jednej z nich to trochu prestrelila moderátorka Wendy Williams, keď s hercovou fotografiou v pozadí vytiahla svoju hornú peru šikmo dohora a za výbuchu smiechu v obecenstve dodala: „Zdá sa mi to veľmi atraktívne.“ Ostrá reakcia na seba nenechala dlho čakať a prišla priamo z Asociácie rázštepu pery a podnebia: „Poukazovať na rázštep a robiť si z toho žarty je hanebné. Máte vôbec predstavu o operáciách a bolesti, ktorú títo ľudia musia podstupovať?“ hromžila ambasádorka tejto organizácie, dodajúc, že „desať sekúnd v televízii môže úplne zmariť ročnú prácu asociácie“. Wendy si sypala popol na hlavu, ospravedlnila sa na sociálnej sieti aj priamo v talk show. Faktom však zostáva, že ani táto rošáda nevniesla žiadne svetlo do kauzy „Joaquin a jeho jazva“, herec to totiž nijako nekomentoval. Zrejme považuje za celkom dostatočnú svoju odpoveď pre časopis Vanity Fair z jesene minulého roka po redaktorovej stručnej otázke: „Odkiaľ máte jazvu nad perou?“ Joaquin, ktorý sa pri interview v sedačke presúval takmer do polohy ležmo, sa posadil, usmial svojím zvláštnym úsmevom a odvetil: „Keď bola moja mama tehotná, pocítila raz ostrú bolesť a ja som sa narodil s touto značkou nad perou. Takže je to boží skutok.“
Kočovné detstvo
Odvolávať sa na zásah zhora nie je v prípade Joaquina Phoenixa až také nezvyčajné. Celé jeho rané detstvo sa odohrávalo na pozadí spolunažívania s náboženskou skupinou Deti Boha, ktorá svojou filozofiou oslovila voľnomyšlienkarov Johna a Arlyn Bottomovcov. Títo dvaja sa spoznali koncom 60. rokov, keď Arlyn, dcéra židovských emigrantov z Ruska, stopom križovala Štáty a v severnej Kalifornii natrafila na mladého skladateľa Johna Bottoma. Do roka sa zobrali a postupne priviedli na svet päť detí – každé v inej krajine. Joaquin sa prvýkrát rozkričal 28. októbra 1974 v portorickom San Juane a odkedy si pamätá, rodina ustavične kdesi labzovala. „Cestovanie bola veľká časť môjho detstva. Presúvali sme sa po farmách, kde sme zbierali ovocie.“ A šírili filozofiu náboženského spoločenstva Deti Boha, ktorej čaro Arlyn a John objavili v roku 1973 po narodení prvých dvoch detí. „Myslím, že rodičia hľadali ľudí, ktorí by mali rovnaký pohľad na svet. Verili, že tu ich našli.“ Deti Boha však v skutočnosti bola sekta a jej vodca komunikoval s členmi listami plnými inštrukcií. Jeden z nich zavádzal v komunite novú prax, „flirty fishing“. Stručne povedané, ženské členky mali na prilákanie nových ovečiek do stáda využívať svoje sexuálne schopnosti – bez ohľadu na vek. Arlyn a John spozorneli, chvíľu premýšľali, zbalili svojich päť slivák, štyri deti (piate bolo na ceste) a ufujazdili. S poslednými peniazmi sa dotrmácali do Los Angeles, kde Arlyn získala miesto sekretárky v kastingovej agentúre NBC. Keď sa trochu pozviechali, rodičia sa rozhodli pre radikálny krok: zmenili si priezvisko. Meno Phoenix si nevybrali náhodne. „Po príchode do L.A. sme nemali vôbec nič. Všetko – peniaze, ilúzie, sme nechali u Detí Boha. Rodičia chceli urobiť hrubú čiaru a hovorili nám, že teraz sme ako bájny Fénix, ktorý povstal z popola.“ Mimochodom, Joaquin zmenu mena posunul ešte na vyššiu úroveň. Nielenže už nebol Bottom, nebol už ani Joaquin. „Veľmi ma hnevalo, že súrodenci mali mená po prírodných úkazoch či ideáloch – River, Rain, Summer, Liberty – no ja som bol Joaquin. Len preto, že som sa narodil v Portoriku.“ Pevne rozhodnuté päťročné chlapča sa vybralo za otcom, ktorý práve hrabal lístie v záhrade a oznámilo, že už nebude Joaquin, ale napríklad… List! A tak Leaf Phoenix bolo meno, ktoré používal až do pätnástich, keď sa rozhodol seknúť s detstvom a stať sa definitívne Joaquinom Phoenixom.
Hurá pred kamery
Život rodiny v Los Angeles sa rýchlo dostal do celkom prijateľnej podoby. Mama sa vďaka práci dobre zorientovala, ako to v zákulisí filmu chodí a prirodzene začala uvažovať o filmovej kariére pre svoje deti. Nie pre jedno, nie pre dve, prihlásila ich k agentom kompletne všetky. Decká netrpeli zbytočnou ostýchavosťou: pri svojom kočovnom živote bežne vylepšovali rozpočet rodiny pouličným spevom či malými paródiami. Ich vzdelávanie sa stalo zmesou domáceho vyučovania, občasných pobytov v škole a hereckých kurzov. Prvý sa vo svete reflektorov uchytil najstarší River, keď po niekoľkých reklamách dostal úlohu v seriáli Sedem neviest pre sedem bratov. A keďže v každej epizóde sa zídu aj vedľajšie postavy, vo vianočnom diele sa objavil aj mladší Joaquin. Mal osem rokov a šlo o jeho herecký debut. Vydaril sa. Logicky teda nasledovali ďalšie malé detské úlohy – napríklad v epizóde aj u nás známeho seriálu To je vražda, napísala. Podobne sa kade tade v menších úlohách vyskytli všetci súrodenci, čo tak trochu podpichlo novinárov, aby neskôr Joaquinovi kládli uštipačné otázky o rodičovskom nátlaku a vlastných nenaplnených ambíciách. „To je úplný nezmysel,“ ohradil sa, „rodičia nás do ničoho netlačili. Dali nám podporu a lásku, možnosť, ako žiť iný život a my sme ju využili.“ Navyše, podľa Joaquina v ich rodine nevládla žiadna nevraživosť či žiarlivosť na súrodenecké úspechy. „Všetci sme si uvedomovali, že je tu čosi ako prežívanie úspechu toho druhého. Každému sa niečo podarilo v iný čas a povzbudzovanie navzájom bolo skvelé.“ V roku 1987 sa slušne darilo už trom súrodencom a rodina sa stala tak trochu mediálnou senzáciou. Rodičovský inštinkt vtedy opäť zafungoval: John a Arlyn si plne uvedomovali, čo znamená byť úspešný v Hollywoode v tínedžerskom veku. Opäť sa zbalili – po takmer desiatich rokoch, čo bol na ich pomery neuveriteľne dlhý čas na jednom mieste – aby deti uchránili pred následkami hollywoodskej puberty a odsťahovali sa na Floridu. Aj tam však Joaquin pokračoval v našliapnutej kariére: dostal úlohu adolescenta v komédii Rodičovstvo, kde sa objavil napríklad aj mladý Keanu Reeves. Joaquin však nebol hlavnou hviezdou rodiny. Tou bol koncom 80. rokov jednoznačne River.
Osudová halloweenska noc
River Phoenix, Joaquin Phoenix – bratia, ktorí ani nemohli byť rozdielnejší. Blondín, modrooký, „slniečkovský“ River a tmavý, „temný“ Joaquin. Delili ich štyri roky, no aj so sestrou Rain, ktorá sa narodila medzi nimi, tvorili súdržné trio. Začiatkom 90. rokov bol River áčkový herec z titulných strán časopisov, idol dievčat a vzor pre chalanov. Obdivoval ho aj Lenonardo DiCaprio. „Vyrastal som s vedomím, že chcem byť ako River, pre mňa vtedy herec číslo jeden. Túžil som ho stretnúť a potriasť si s ním rukou,“ vyhlásil herec minulý rok v rozhovore pre Esquire. Túžba sa mu takmer splnila: 31. októbra 1993 ho počas rušného halloweenskeho večera videl kráčať po losangeleskej ulici smerom ku klubu Viper Room. Než sa však spamätal a pohol smerom k nemu, River zmizol v útrobách klubu. „Bol som zúfalý, premárnil som jedinečnú možnosť.“ A to netušil, že už nikdy žiadnu mať nebude. 23-ročný River sa tu zabával s gitaristom kapely Red Hot Chilli Peppers a podľa svedkov do seba hodil pohár s tekutou zmesou heroínu a kokaínu. Krátko nato sa v klube objavili Rain i Joaquin a zbadali, ako sa ich brat potáca von na vzduch. Bola to Rain, ktorá ostala pri Riverovi v bezvedomí a bol to Joaquin, ktorý okamžite utekal k telefónu. „Leží na zemi, má záchvat, prosím, príďte rýchlo… áno, som pokojný, ale príďte… zobral valium, alebo čo, neviem, on umiera, musíte sem hneď prísť!“ Mrazivý telefonát na linku 911 sa okamžite dostal do médií a dodnes ho možno nájsť na internete. Joaquin mal čerstvých devätnásť (narodeniny oslávil tri dni predtým), príšerným spôsobom prišiel o brata a celý svet si dodnes môže vypočuť jeho paniku a plač. Aj to je dôvod, prečo herec nemá v láske médiá. V januári tohto roka však urobil výnimku a s celou rodinou hovoril o smrti brata v relácii CNN novinára Andersona Coopera. „V čase, keď ste najzraniteľnejší, vám nad domom lietajú helikoptéry. Sú ľudia, ktorí sa usilujú vkradnúť na váš pozemok a pozerať vám do okien. Nenechajú vás v pokoji smútiť.“ Joaquin sa dokonca podelil o spomienku, ktorú si stále uchováva v pamäti. „Mal som pätnásť, stáli sme v kuchyni, River na mňa pozeral a povedal: ‚Budeš hercom a budeš známejší než ja.‘ Vtedy mi to prišlo absurdné a teraz sa často sám seba pýtam: ako to, došľaka, vedel?“ Dnes, keď sa bratova predpoveď dávno naplnila, má Joaquin pri každom filme pocit, že River je tam s ním, že ho vedie, že sú nejakým zvláštnym spôsobom spojení. A nielen pri filme. „Myslím, že všetci v rodine cítime jeho prítomnosť v našich životoch mnohorakým spôsobom.“
Na obzore Gladiátor
Po Riverovej smrti sa rodina na dlhé mesiace stiahla do ústrania. Odišla do Kostariky, aby unikla mediálnemu záujmu, mýtom a konšpiráciám. Joaquin nemal na film ani pomyslenie. Až Arlyn prinútila rodinu povstať ako Fénix. Začala všetkých povzbudzovať, aby sa znovu zaujímali o to, čo ich baví – pre Rain to bol svet hudby, Joaquin by zasa mohol skúsiť získať nejakú úlohu… No ten o tom nechcel ani počuť. Arlyn ho však priam dovliekla na kasting do filmu Zomrieť pre… a uspel. Ako mladý výrastok v ňom sekunduje žiariacej Nicole Kidman, ktorá ako nádejná televízna hviezdička neváhať ísť za kariérou aj cez mŕtvolu vlastného muža – a Joaquin by jej v tom mohol pomôcť. 21-ročný herec sa touto úlohou definitívne odstrihol od detských a mladíckych úloh a ani v ďalších dvoch filmoch nestvárnil práve neviniatka. V thrilleri 8 mm o pátraní po stopách osemmilimetrového filmu so šokujúcim porno-sadisticko-vražedným obsahom sa ako predavač porno filmov pri nakrúcaní stretol s Nicolasom Cageom v úlohe detektíva. Podobne pochmúrna bola aj korupčná dráma Temné zákutia, kde sa vo svojich mladučkých verziách objavili aj Mark Wahlberg a Charlize Theron. Nešlo síce o kasový trhák, ale bolo viac než jasné, že z Joaquina Phoenixa vyrástol schopný herec. Čas ukázať sa v plnej paráde v nejakom vysokorozpočtovom filme… A ten nastal na prelome tisícročia: rok 2000 bol rokom Gladiátora. Výpravná, vizuálne prekrásna snímka Ridleyho Scotta sa stala jedným z najlepších historických filmov vôbec. Hlavnému predstaviteľovi Russellovi Croweovi priniesla Oscara a 26-ročnému Joaquinovi prvú oscarovú nomináciu a možnosť v kinách po celom svete ukázať, čo v ňom je. Jeho Commodus mohol ostať nemastným neslaným zloduchom, ktorý má v scenári napísané, že treba byť hnusný na tatka cisára, i jeho budúceho nástupcu, rímskeho generála Maxima. Commodus teda hnusný aj bol – tatka zavraždil, Maximovi vyvraždil rodinu a samotného generála si vychutnával pri sledovaní jeho zápasov na život a na smrť v gladiátorskej aréne. V zásade by sa však nemusel ani len dotknúť meča – stačil jeho pohľad, jeho reč, jeho správanie. Režisér i scenárista William Nicholson za pochodu upravovali rolu Commodusa, aby posilnili jeho charakter. Samotný Joaquin definoval nemorálneho, mocibažného Commoda ako rozmaznané dieťa – chvíľu smutné a zraniteľné a hneď nato rozzúrené do nepríčetnosti. Hoci vo filme Joaquin a Russell stvárnili životných nepriateľov, v skutočnosti sa veľmi zblížili. A Russell, ako chápajúci starší brat, pomáhal svojmu kolegovi prekonať počiatočný strach. Gladiátor prinavrátil reputáciu snímkam o „mečoch a sandáloch“ typu Ben Hur alebo Spartakus a pre Joaquina bol vstupenkou do sveta áčkových filmov.
Úzkosť v hlavnej úlohe
A tu sa začali Joaquinove „útrapy“. Herec je totiž prevtelenie úzkosti. Vedia to režiséri, vedia to ľudia zo štábu, vie to on sám. Čím „väčší“ film, tým väčšia ochromenosť. Týždne pred nakrúcaním sa ho zmocňuje strach. Deň „pred“ je fyzicky úplne odrovnaný. A prvé týždne nakrúcania sa tak potí, že mu musia dávať vložky do podpazušia. Režisér James Gray, ktorý s ním nakrútil štyri filmy, si spomína na prípad, keď s ním čakal v zákulisí na novinárov a Joaquin bol taký nervózny, že šiel dvakrát vracať. Bežný človek takéto správanie asi sotva pochopí – je to predsa úspešná hviezda, preboha! Herec však vie, kde je pes zakopaný: v samotnej podstate jeho práce. „Všetko, čo vás v detstve naučia o herectve, je kompletne zle. Učia vás pamätať si repliky. Zle! Učia vás byť na správnom mieste. Zle! Chcú skúšať zábery. Úplne zle!“ Dá sa teda povedať, že Joaquin aj po viac ako tridsiatich rokoch pred kamerou trpí neistotou, či vôbec vie dobre hrať? „Áno… tak nejako. Ak by som si bol istý sám sebou, svojím herectvom, nehľadal by som v sebe rezervy, stále nové spôsoby, ako niečo zahrať. Úzkosť pri nakrúcaní je pre mňa čosi ako palivo. Milujem to.“ Podivuhodná filozofia mu evidentne prospieva, má desiatky filmových cien, vrátane Oscara a Zlatých Glóbusov. Aj úloh, kde stiesnenosť v takej či onakej podobe dominuje. Zoberme si spomínaného Commoda v Gladiátorovi: „Nebolo v ňom jednoduché priamočiare zlo. Bola to neustála otravná úzkosť, ktorá spôsobuje, že slabošskí muži robia hrozné veci,“ zafilozofoval si herec nad povahou svojej prelomovej úlohy. A ďalej – Znamenia, film o kruhoch v obilí, ktoré naháňajú hrôzu. Dedina, film o mieste za dedinou, kde žijú čudesné bytosti, o ktorých sa radšej nehovorí. Posádka 49, film o hasičovi, ktorý sa ocitne uväznený uprostred najhoršieho požiara vo svojom živote. Walk The Line, životopisný film o jednej etape života country legendy Johnnyho Casha. Na prvý pohľad nezapadá do škály „úzkostných“ rolí, pravdou však je, že Johnny Cash rozhodne nepatril k bezstarostným umelcom, ktorý si plnými dúškami užívali svoj talent a radosti života s ním súvisiace. Cash trpel detskou traumou zo straty brata, ktorého otec považoval za toho lepšieho, a tak mal pocit, že pre otca nie je dosť dobrý. A hoci sa mu podarilo preraziť vo svete hudby, stále nevedel, či to s hudbou vie. Pocity veľmi podobné Joaquinovým. Obaja to v istom období riešili alkoholom, takže Joaquin dobre vedel, ako zahrať Johnnyho vnútornú rozorvanosť. Spolu s Reese Witherspoon (v úlohe Johnnyho druhej manželky Juno) predviedli úžasný výkon. „Joaquin Phoenix a Reese Witherspoon robia prvotriednu prácu – spievajú, hrajú, rozdávajú žarty a charizmu a vyžarujú toľko sexuálnej horúčavy, až je čudné, že nevzbĺkli ako plamene,“ napísali v Los Angeles Times. Obaja si za svoje výkony odniesli filmové ceny a Joaquin, ktorý vo filme preukázal i slušné spevácke schopnosti, aj cenu Grammy za najlepší filmový soundtrack. Žiaľ, film mu priniesol aj posilnený vzťah k alkoholu. Popíjal už predtým, no Johnny Cash akoby otvoril stavidlá. „Vtedy som si uvedomil, že vlastne pijem. Chodil som do stupídnych barov, kašľal som na ľudí okolo seba… Spoliehal som sa na alkohol, že sa vďaka nemu budem cítiť dobre.“ Nastúpil teda na odvykaciu liečbu, a tá mala celkom zábavný začiatok: „Prišiel som tam a očakával som, že to bude miesto, kde sa posadíte do jacuzzi a dáte si ovocný šalát. Oni mi však začali hovoriť čosi o dvanástich krokoch a ja na to – počkajte minútku, len si dám jednu marišku…“ S tou síce nadobro sekol, ale pohárik ani po odvykačke úplne neodložil: má totiž hrôzu z lietania, ktorú vie utlmiť iba drinkom.
Ivana Ilgová
foto Sita
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2020)