Medzi desať najväčších pikošiek Špicbergov kľudne mohla zaradiť aj reštauráciu Nansen v hlavnom meste ostrova Longyearbyen. Najsevernejšie položenú reštauráciu na svete, v ktorej pracovala počas svojho jeden a polročného pobytu na Špicbergoch, najsevernejšie ľuďmi obývateľnom mieste na svete. Prečo je na Špicbergoch zakázané zomrieť, prečo sa tam nesmú chovať mačky a na čo je dobré ani v aute, ani doma radšej nezamykať dvere? Pre Ivanu sú ľadové Špicbergy už druhým domovom, do ktorého sa hodlá v najbližšom čase znova vrátiť…
1. Akými cestičkami ste zablúdili za severný polárny kruh na Špicbergy?
Po dvoch rokoch v Nórsku som chcela zmenu. A keďže covid bol stále v plnom prúde, veľa Nórov cestovalo práve na Špicbergy. Tak som si o tom začala viac čítať, pozerať videá, až som nakoniec urobila rozhodnutie, áno, to je to miesto, kde chcem skúsiť žiť. Čarovná Arktída. S priateľom sme ukončili nájom domu v Nórsku, predali auto, zbalili si veci a začali novú kapitolu nášho života na najmagickejšom mieste na svete. Áno, Špicbergy sú ako iná planéta. Myslím, že bolo mínus 20 ºC, keď sme prišli…
2. Pre našinca sú Špicbergy najznámejšie, ale v skutočnosti ide len o jeden, síce najväčší ostrov z celého súostrovia Svalbard…
Možno veľa ľudí nevie, že pred 400 miliónmi rokov ležalo súostrovie Svalbard pri rovníku. Teraz je to v podstate najsevernejšia pevnina v Európe. V pradávnych dobách to bola džungľa, aj preto sa na ostrovoch nachádza toľko uhlia. Krajinu, ktorá nepatrila nikomu, objavil holandský moreplavec Willem Barents v roku 1596 pri hľadaní námornej cesty do ázijských krajín. Názov Špicbergy pochádza z holandského „spits“ (špicaté) a „bergen“ (hory). Kedysi sa celá oblasť volala Špicbergy. Názov využívali a aj stále využívajú najmä Rusi, Holanďania, ale aj iné väčšie krajiny EÚ. Nóri od roku 1925 volajú celé súostrovie Svalbard. Neakceptujú holandský názov Spitsbergen, maximálne pripustia, že je to najväčší ostrov súostrovia Svalbard. Nóri si vždy mysleli, že už v 12. storočí bol ostrov objavený práve nimi…
3. Štyri mesiace v číročistej tme, päť mesiacov tam slnko vôbec nezapadne. V akom období ste prišli na Špicbergy?
Presne v období veľkonočných sviatkov. Niektoré lety boli z dôvodu zlého počasia zrušené, ale my sme mali šťastie. Keď sme prilietali, bolo krásne jasno a z výšky som videla mesto Longyearbyen, ktoré sa na rok a pol stalo mojím novým domovom. Keďže sme prišli na Veľkú Noc, všetky obchody boli zatvorené. Z práce sme dostali apartmán, ktorý bol skoro úplne prázdny, hotely zasa úplne plné, čiže prvé 3 dni sme nemali vôbec nič. Až potom sme šli na nákupy. Ešte asi týždeň sme mali možnosť vidieť západy a východy slnka, následne začal Polárny deň. Bolo náročné zvyknúť si na svetlo 24 hodín, 7 dní v týždni. Má to silný vplyv na spánok a maska na oči sa stala mojou najlepšou kamarátkou.
4. Prečo Špicbergy priťahujú toľko cudzincov? Údajne z 2.500 súčasných obyvateľov je okolo 900 prisťahovalcov.
V minulosti žili v meste prevažne baníci a Longyearbyen nebol ani zďaleka najväčším mestom, ako je tomu dnes. V ruskom Pyramiden žilo okolo 3.000 ľudí, no náročná situácia v Rusku a krach Sovietskeho zväzu postupne prinútili ľudí z Pyramiden po roku 1991 odísť. Dnes je z neho doslova „mesto duchov“. Iná situácia bola v Longyearbyene. Po 2 svetovej vojne, kedy bolo skoro celé mesto zničené a vypálené, sa začala situácia meniť. Baníkom a ich rodinám chcela spoločnosť na ťažbu uhlia zabezpečiť plnohodnotný život, tak sa začali budovať školy, nemocnica, kostol, čo prilákalo nových obyvateľov. Momentálne má Longyearbyen všetko, čo malé mestečko potrebuje. Poštu, telocvičňu, bazén, lezeckú stenu, materskú, základnú aj strednú školu, úrady. Rôzne obchody, reštaurácie, kino, galérie. Na ostrove žije stále najviac Nórov. Kedysi tu zamestnanci dostali bývanie zadarmo a rôzne ďalšie benefity. To platilo asi do roku 2010. Pre tých, čo prišli pred a v tomto období, zmluvy platia ďalej, a tak si veľkú časť zárobku môžu odložiť a investujú do nehnuteľností v Nórsku, tak aj na Špicbergoch. V meste je totiž extrémny problém zohnať bývanie. Čiže ak máte peniaze, kúpite nehnuteľnosť a môžete si takto vytvoriť slušný bočný príjem.
Ostrov je visa free zóna a preto sem začali prichádzať ľudia z celého sveta. Okrem Rusov a Ukrajincov tu žije silná komunita Thajčanov a Filipíncov, ale rovnako aj ľudia z Južnej Ameriky. Po ôsmich rokoch života na ostrove môžete získať nórske občianstvo. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú Špicbergy také multikultúrne. Ale pozor! Ostrov je veľmi návykový. Poznám ľudí, ktorí tu žijú už viac ako 25 rokov, založili si tu rodiny, je to ich nový domov.
5. Na Špicbergoch sa nedá ani narodiť ani zomrieť. Prečo?
Narodiť sa – hlavne kvôli bezpečnosti, nakoľko pri pôrode môžu vzniknúť rôzne komplikácie a hoci je miestna nemocnica vybavená veľmi kvalitne, nemá všetky zariadenia a prístroje. Mamičky si plánujú pôrod buď v Tromso alebo v Oslo, ak by to náhodou nestihli, príde vrtuľník a pôrod začína buď v oblakoch, alebo na pevnine. Celý ostrov pokrýva permafrost, a tak nie je možné nikoho a nič pochovať do zeme. Preto je „zakázané“ na ostrove zomrieť. Ak sa stane tragická nehoda alebo jednoducho to osud zariadi inak, musia byť pozostatky zosnulého presunuté na pevninu.
6. Objavili sa pred vami na Špicbergoch aj nejakí Slováci?
Áno. Podľa štatistík nás bolo minulý rok na ostrove 7 Slovákov a viac ako 20 Čechov. Česi majú väčšie zastúpenie najmä kvôli tunajšej Českej arktickej výskumnej stanici. Sranda je, že keď som tam prvýkrát stretla Slováka Marcela, zistili sme, že chodil do triedy s mojou tetou a s mojím ujom hrával futbal…
7. Nórska politička Kjerstin Askholt bola do roku 2021 guvernérkou Svalbardu. Zažili ste ju ešte?
Už som ju nezažila, lebo v roku 2022 už úradoval nový guvernér Lars Fause. A musím povedať, že je to veľmi sympatický pán. Všeobecne ho ľudia majú radi. To sa ale nedá povedať o každom, kto má na ostrove pozíciu a moc. Momentálne je dosť veľká kríza, lebo už minulý rok začalo platiť, že vodičské preukazy vydané mimo Nórska a Európskej únie neplatia. Dva mesiace vládol v meste totálny chaos a vzbura, lebo veľa ľudí z tretích krajín potrebuje auto ku svojej práci ako soľ. Teraz sa plamenne diskutuje o snahách vlády presadiť, aby boli všetky pracovné miesta určené iba pre Nórov.
8. Na Špicbergoch údajne žije viac medveďov ako ľudí. Je to pravda?
Na ostrove máme momentálne okolo 3.000 medveďov. Väčšina samíc má GPS a predpokladá sa, že samec bude nasledovať samicu. Môže sa ale stať, že medvede z akejkoľvek časti Arktídy zavítajú až k nám. Väčšina obyvateľov funguje v rôznych FB skupinách, v ktorých sa informujú, kde bol videný medveď a či sa odporúča vychádzať z domu, alebo nie. Ak sa medveď dostane blízko k mestu, zvyčajne ho chytia a transportujú na severnú, neobývanú časť ostrova. Ak by sa zistilo, že daný medveď sa už v okolí Longyearbyenu obšmietal, musia ho uspať – pre všeobecnú ochranu obyvateľov. Ale história medveďov na Svalbarde nie je pekné rozprávanie. Za obdobie asi 100 rokov klesla kvôli lovu populácia medveďov o 90 %. Na Svalbarde bolo kedysi 30.000 medveďov, dnes sa rovnaký počet nachádza v celom arktickom kruhu. Kým v 80. rokoch minulého storočia nezakázali lov na medvede, lovci doslova besneli. Stalo sa, že denne zabili aj 15 medveďov, ktorých ani nestihli spracovať. Medvede lovili tak, že do malých búdok umiestnili návnadu a keď prišiel medveď, vystrelilo mu to hlavu. Keď zabili medvedicu, zobrali si mladé k sebe domov ako domácich miláčikov a následne ich predali do Zoo.
9. Ako vyzeral váš bežný deň na Špicbergoch?
Keďže som nemala svoju vlastnú zbraň, ktorú potrebujete, aby ste mohli opustiť mesto, zdržiavala som sa v meste. Ale vždy, keď bola príležitosť, vyrážala som za jeho hranice. Niekedy sme sa v partii pohybovali po okolí iba s „fire gun“, čo vás pred medveďmi môže, ale nemusí ochrániť. Lodná spoločnosť Hurtigruten Svalbard, pre ktorú som pracovala, nám výlety poskytovala ako benefity, od túr s profesionálnym sprievodcom na okolité kopce cez plavby na katamarane alebo na člnoch. Alebo tiež výlety na skútroch či so psími záprahmi. Spoločnosť sa snažila urobiť všetko pre to, aby sme si pobyt na ostrove užili čo najviac. Ale takisto som rada trávila čas na plavárni, na pláži alebo klasicky – v bare. Veľa mojich kolegov a priateľov sa často stretávalo v susednom podniku, kde som pracovala, takže som vždy niekoho stretla a mala príjemný čas.
10. Keby ste mali svojich kamarátov zobrať na Špicbergy, čo by ste im chceli ukázať?
Určite by som im odporučila prísť medzi februárom až aprílom, kedy sa opäť objavuje slniečko a je dostatok snehu na preskúmanie ostrova na skútroch. V tomto období sa dá v zamrznutých kanáloch ľadovca vyskúšať Ice Climbing. Veľa ľudí to nazýva aj Ice Cave, ale je to skutočne vodný kanál, ktorý sa každý rok formuje úplne inak, podľa toho, ako sa topí ľadovec. A jednoznačne stoja za vyskúšanie aj psie záprahy. O túrach s úchvatnými výhľadmi ani nehovorím. Veľa spoločností na Špicbergoch ponúka turistiku ako aktivitu. A každú stredu sa dá ísť na túru s lokálnym sprievodcom zadarmo. V lete by som odporučila plavbu okolo ostrova s pozorovaním „wild life“: medveďov, líšok, veľrýb, mrožov a ďalších zvierat. Plaví sa aj na 80’north (80. rovnobežku na severnej pologuli), čo je skvelý zážitok s vedomím, že sa nachádzate skoro na najsevernejšom mieste planéty. Avšak ak by ste chceli cestovať na Špicbergy kvôli Aurore borealis, polárnej žiare, tak vás sklamem. Hoci občas sa dá táto nebeská nádhera sledovať aj odtiaľto, Špicbergy ležia už príliš na severe. Určite stojí za to navštíviť aj ruské mesta Barentsburg a Pyramiden, kde tamojšia architektúra presne kopíruje tú pravú ruskú, len v zmenšenom meradle.
Simonetta Zalová
foto archív Ivany Lopmartovej
Druhú polovicu otázok a odpovedí si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2023)