Karavaning alebo van life je nielen stále viac obľúbený spôsob trávenia letných či zimných (áno, aj!) dovoleniek, ale aj životný štýl. Tieto štyri mamy karavanistky o tom vedia svoje. A chcú sa o svoje zážitky z karavanovania s vami podeliť.
Katarína Rosenzweigová
Spolumajiteľka konceptového hračkárstvo Bubliboom v Žiline
Splnený sen: Karavaning je súčasťou môjho života od detstva. Môj starký si zmajstroval obytný príves, keď som bola škôlkarka, strýko prerobil Škodu 1203 (tieto autá sa používali ako sanitky) na obytnú dodávku, ocino kúpil veľkú Aviu a prerábal ju na obytné auto. V čase citlivej puberty som sa niekedy za tu našu obrovskú „krásku“ hanbila. Neskôr sme už cestovali s obytným prívesom. Boli sme zohratí tím, každý z nás mal svoju dôležitú úlohu. Všetky letné dovolenky, ale aj výjazdy počas víkendov sme trávili v karavane. Mali sme obľúbené destinácie na Slovensku. V zahraničí to boli dovolenky v kempoch – na istotu, so sociálnym zázemím, bezproblémovým prístupom k moru a bazénom, v blízkosti centra mesta, prevažne od teplej jari do jesene. Dnes už sme ako karavanisti oveľa uvoľnenejší. Radi si vyberáme miesta menej zaľudnené, nepotrebujeme výlučne komfort kempov, tešíme sa, ak nájdeme fajn „plácek“ nadivoko. S partnerom sme si prvé obytné auto kúpili takmer hneď na začiatku nášho vzťahu. Pre mňa to bola prirodzená voľba, pre Romana splnený detský sen. Bol to už jazdený Chausson vo veľmi dobrom stave – náš druhý domov hneď od prvého momentu. Aj teraz, po narodení syna, trávime takto takmer každý víkend.
Van, alebo karavan? Prenajatý, alebo vlastný? Už takmer tri roky máme obytné auto Adria Coral, náš Bublivan. Meno mu prischlo tak automaticky. Máme detské konceptové hračkárstvo Bubliboom a hoci to tak nevyzerá, naše cestovanie karavanom je s obchodíkom previazané. Inšpirácia na otvorenie Bubliboomu prišla práve na jednom z dlhých karavan tripov pobrežím Talianska a Francúzska, pred 9 rokmi, keď mal syn 6 mesiacov. Kde-tu sme vkročili do malého hračkárstva, konceptového obchodu pre deti a mňa tá milá atmosféra nadchla. Bublivan je naša „love affair“, vyhovuje nám veľkosťou, rozložením, vybavením, spoľahlivosťou v lete aj v zime. Priznávam, máme k nemu aj emocionálne puto. Môj muž mu vždy pekne poďakuje a pohladká ho, keď prídeme šťastne do cieľa cesty (smiech). Dnes sa už i ja posadím za volant, s Bublivanom som sa prekonala, chce to len pár odjazdených kilometrov praxe. Stále ma však dokáže obliať pot pri predstave veľmi úzkej cesty bez možnosti vyhnúť sa protiidúcemu autu alebo vykonať správny nábeh na kliny pri parkovaní. To je aktuálne môj van challenge (smiech).
S karavanom na cestách: Náš prvý spoločný výlet karavanom mám v živej pamäti, aj keď sa udial pred viac ako 12 rokmi. Víkendová romantika vo dvojici, na lúke, s priamym výhľadom na Kriváň. Večera pri zapadajúcom slnku, nad ránom nám okolo karavanu pobehovali srnky a zajace… Odvtedy sme navštívili rôzne destinácie, na Slovensku aj mimo neho. Ako bezdetní sme trávili víkendy v karavane bez ohľadu na ročné obdobie. Boli to plánované aj spontánne jazdy za snehom, v lete na festival Pohoda, aj k vode. Po narodení syna sme v karavaningu pokračovali. Ako takmer šesťmesačné batoľa už s nami zažil asi najdlhší trip – od júna do augusta sme prešli celé ligúrske a francúzske pobrežie po Toulon, nasmerovali sme to hore do Provensálska a až do švajčiarskeho Lausanne. Striedali sme destinácie pri mori, historické miesta aj mestskú turistiku. Potom sme pokračovali do Chorvátska s presným cieľom – ostrov Pag. Dodnes sa tam každý rok vraciame. Ďalší cestovateľský cieľ bol Zermatt. Roman s našou kamarátkou sa pripravovali na výstup na Matterhorn a ja s Boriskom sme trávili dni na kopcoch a lúkach. Krásne bolo cestovanie po Sardínii, bavili nás jazerá a vodopády v Slovinsku, kempy medzi vinicami v Toskánsku. Páči sa nám aj na Morave, kde sú príjemné cyklotraily pre celú rodinu. Milým prekvapením bolo pre mňa kempovanie v centre Prahy, na Císařské louce, známom umelo vytvorenom ostrove na Vltave. Jedno leto sme dali poznávačku u nás na Slovensku. Začali sme v Banskej Štiavnici, cez Vígľaš, Zbojskú, Muráň, Slovenský raj, Domašu a Morské oko sme prišli do najvýchodnejšej obce Slovenska, do Novej Sedlice. Na víkendy mimo letných prázdnin chodíme do Podersdorfu, muž je totiž vášnivý windsurfer. Jeho srdcovka je aj Torbole na Lago di Garda, známy raj windsurfingu. Na Slovensku milujeme kempovačky v Leháro campingu s tým najkrajším výhľadom na Lomničák a s rodinnou atmoškou na nezaplatenie. Bublivan nám spríjemňuje aj zimné cestovanie. Sme lyžiari, takže okrem víkendov v blízkej Vrátnej jazdíme svahy v Taliansku aj Rakúsku. Za seba hovorím, že sa lepšie cítim v menších, nie preplnených kempoch. Už sa mi stalo, že vo veľkom top kempe s parádnym vybavením som bola po dvoch dňoch unavená z milióna atrakcií, možností, masy dovolenkárov a príliš vzdialeného mora.
Cestujeme s deťmi: Jednoznačne áno! Máme šťastie, že syn nemá s cestovaním žiadny problém. Karavaning je samozrejmou súčasťou jeho detstva. Dokonca vidím, že prirodzene dokáže reagovať na zmeny, nerobí si hlavu, ak občas improvizujeme a riešime nepredvídané okolnosti. Mám pocit, že ho tento spôsob fungovania učí väčšej flexibilite a ľahkosti bytia. Nijako špeciálne neprispôsobujeme program jeho potrebám. Na novom mieste často nadviaže kontakt aj s inými deťmi, my sa dáme do reči s ich rodičmi. Získali sme tak už zopár kamošov kemperov.
Jana Kišoňová
zakladateľka vzdelávacej platformy Freedu
Splnený sen: Od začiatku vzťahu s partnerom sme hovorili o tomto štýle cestovania a keď prišiel na svet náš syn Andrejko, kúpili sme si Multivan, ktorý sme prispôsobili na spanie a pohodlie pre nás všetkých. Prvé leto s vanom a len s 9-mesačným Andrejkom sme začali na severe Európy pri Baltskom mori, potom sme sa presunuli do Álp bajkovať a záver leta sme strávili v Chorvátsku pri mori. Chodili sme hlavne po kempoch, kvôli zázemiu (WC, voda, elektrika). Myslím, že pri takomto štýle cestovania je najdôležitejšia spolupráca, a to sme, veru, museli vylaďovať. Napríklad, keď sa nám hneď prvú noc v kempe pri poľskom meste Gdansk zlomila markíza, lebo sme ju nestiahli, keď sme odchádzali od auta (začiatočnícka chyba) a prišla búrka. Najskôr sme sa pohádali, že koho to je vlastne chyba a ako teraz budeme fungovať celé leto bez markízy. Až po rozdýchaní situácie sme začali googliť najbližšieho predajcu markíz, ktorý sa náhodou nachádzal do hodinky cesty od nás. Najviac sa učíme z vlastných chýb a skúseností, čo pri karavanovaní platí dvojnásobne. Veľmi rada upravujem naše auto na čo najfunkčnejšie. Takto mi napríklad napadlo skúsiť vtesnať detskú cestovnú postieľku za predné sedadlá a prispôsobiť spanie vzadu tak, aby bolo čo najbezpečnejšie pre ročného Andrejka.
Van, alebo karavan? Prenajatý, alebo vlastný? Po dvoch rokoch s multivanom sme sa rozhodli kúpiť väčšie auto, v ktorom môžeme cestovať celý rok. Od jari 2020 máme veľkú na mieru prerobenú dodávku, vybavenú elektrinou, kuchyňou, pohodlnými posteľami, s veľkou garážou na bicykle, kúpeľňou s WC a všetky potrebnými vecami pre komfortné cestovanie. Počas covidového obdobia sme vďaka dodávke mohli cestovať nezávisle od obmedzení. Takto sa nám stalo, že sme na prelome rokov 2020 a 2021, kedy po Silvestri vyhlásili ďalší lockdown, ostali „uviaznutí“ v horách, na Chopku. Odstavení za hotelom Trangoška sme boli 40 dní. Mali sme tam všetko, čo sme potrebovali, ešte aj potraviny sme si objednávali online a pán s dodávkou sa iba pristavil pri tej našej a podal nám debničky s čerstvým ovocím, zeleninou a ďalšími potravinami. Za posledné tri roky, sme v našom aute strávili viac ako 365 dní, priemerne sme 30 % z roka na cestách. Podľa mňa práve čas je kľúčový faktor pri otázke, či vlastniť karavan, alebo si ho prenajímať. Oboje má svoje pre a proti, ale v konečnom rozhodnutí zaváži hlavne, koľko času viete a chcete v aute stráviť.
S karavanom na cestách: Náš karavan šoférujem od začiatku. Keďže sme pred ním mali menší van, prechod na dodávku bol pre mňa jednoduchý. V šoférovaní sa s Martinom striedame, radšej jazdím po menších cestách, Martin ťahá po diaľniciach. Teraz v máji sme boli dokonca samé dve s kamoškou a tromi deťmi na Islande, kde sme si prenajali veľký 6-miestny karavan aj s alkovňou (spanie nad vodičom, taká bublina na čele auta). S veľkým pôžitkom som odšoférovala 1.200 km za týždeň. Kamoška je bývala sprievodkyňa, ona mala na starosti itinerár a kuchyňu, ja šoférovanie a servis auta. Ideálna kombinácia (smiech). S našou dodávkou najčastejšie mierime do horských oblastí. Veľmi radi bicyklujeme, preto chodíme veľa do Álp a Dolomitov a tiež v zime na lyže.
Najzápadnejšie a zároveň najjužnejšie sme prišli tento rok v zime do Barcelony. Najskôr sme Vianoce strávili v zasneženom talianskom Livigno (aj do karavanu chodí Santa!), potom sme sa presunuli cez Provensálsko a Andorru do Španielska k moru. Jeden deň sme lyžovali v Andorre a druhý deň sme si už máčali nohy v Stredozemnom mori. Andrejko, keď sa ráno zobudil, sa nás zvykol pýtať,: „V ktorej krajine sme dnes?“ Všetky mestá a miesta, kde sme strávili minimálne jednu noc, si píšeme na časť auta, ktorú vidno pri otvorení dverí dodávky. Za tie tri roky ich tam je približne 60.
Cestujeme s deťmi: So šesťročným Andrejkom cestujeme od úplného malička. Keď mal trištvrte roka, strávili sme celé leto v multivane, po kempoch, štvornožkovať sa naučil na Lago di Garda. Je zvyknutý rýchlo sa zorientovať v novom priestore, vie nadviazať spontánne kamarátstva s deťmi v ktorejkoľvek krajine, hoci nehovoria tou istou rečou. Toto považujem za veľkú výhodu, ktorú mu náš štýl cestovania dáva. Radi cestujeme aj s kamošmi, ktorí majú deti v podobnom veku ako Andy. V štýle karavanovania sme celkom zladení. Deti, samozrejme, majú svoje nekonečné požiadavky a aj na tých najkrajších miestach sa vedia vadiť o blbosti, ale to, že sú väčšinu času vonku v rôznych prostrediach, je pre nich nezameniteľná skúsenosť.
Monika Vargová
záhradná architektka, zakladateľka kvetinárstva Ateliér Papaver
Splnený sen: Odmalička som vyrastala v rodine, kde sa jazdilo autom na dovolenky po celej Európe, moji rodičia milovali objavovať nové miesta a nebyť na nič a nikoho viazaní. Môj otec bol kamionista, čiže veľké autá mi tiež nie sú cudzie (smiech). V lete ma brával do kamiónu na viactýždňové cesty po Európe. Najsilnejšie momenty z ciest mám zapamätané hlavne z Talianska. Tam vo firmách, kam otec chodil nakladať a vykladať tovar, boli vždy na mňa ľudia veľmi milí, lebo sa im často nestávalo, že deti prídu s kamiónom. Vždy som dostala nejakú malú hračku alebo sladkosť. Keď teraz niekam cestujeme a zastavíme sa v Taliansku na parkovisku, spomeniem si na tie cesty. Často sme tam totiž s ocinom prespávali. Večer, keď mi šiel spraviť večeru (niekoľkodňový chlieb ešte z domu a májka s rajčinami), rozložil dve mini stoličky hneď pri odkladacom priestore a stolík tvorili dvierka z neho. Dodnes si viem živo vybaviť „vôňu” kamióna a parkoviska a tiež chuť starého chleba. Vždy som snívala, že na dôchodok budem mať s manželom karavan a budeme v ňom žiť a presúvať sa po svete podľa chuti a že deti, ak budú chcieť, môžu za nami hocikedy priletieť alebo pricestovať. Rozhodnutie mať raz karavan bolo s manželom určite naše spoločné.
Van, alebo karavan? Prenajatý, alebo vlastný? Keď sa nám narodilo druhé dieťa, vedeli sme, že musíme naše dovolenkovanie po hoteloch a apartmánoch „prekopať“. Chceli sme byť slobodnejší v príchodoch a odchodoch na dovolenku a taktiež ako rodina s deťmi túžime striedať lokality podľa nálady a aktuálnych potrieb nás i detí. Takže naše prvé obytné auto bol Mercedes Marco Polo, v ktorom sme prežili super dobrodružné tri roky. S týmto obytným autom máte k dispozícii flexibilné a komfortné vozidlo s vyklápacou strechou na spanie a markízou zboku a taktiež s dosť veľkým priestorom v kufri. Odveziete ním až 7 osôb čiže pre rodiny s deťmi ideálne.
Pred rokom sme si kúpili karavan Weinsberg Cara Core, ktorý nám zmenil pohľad na dovolenky celoročne. Zrazu sme objavili možnosť tráviť na kolesách aj zimné dovolenky. Karavan je plnohodnotné bývanie v teplúčku, ktoré zabezpečujú buď plynové bomby, alebo elektrina, pokiaľ sa viete v kempe napojiť na zdroj. V karavane vám skutočne nič nechýba, je to ako si voziť na kolesách malú garsónku. Vieme si navariť akékoľvek jedlo, spíme v perinách, čo pocit domova len umocňuje a po lyžovačke sa človek vie aj osprchovať. Samozrejme, v kúpeľni je aj WC, čiže nemusíte ani nikam chodiť. Žijete na 15 m2 plochy. Karavan šoférujem i ja, vždy som mala veľké autá, preto nevnímam rozdiel v šoférovaní karavanu. Pri parkovaní to však rozhodne chce dostatočné skúsenosti, lebo nikdy neviete, na aké veľké parkovacie miesto sa budete musieť vtesnať. Možno jediné, čo mi robí trošku problém, je výmena plynových bômb, ale to verím, že tiež prekonám.
S karavanom na cestách: Moja prvá cesta s deťmi (ale bez mužov) na novom aute Marco Polo viedla s kamoškou a deťmi do Chorvátska. Po ceste nám napadlo zastaviť sa na Plitvických jazerách. Večer sme sa rozložili, že ideme uspať deti, auto bolo úplne nové, čiže som sa spoliehala, že všetko bude fungovať. Večer sa výrazne ochladilo, tak som sa pokúšala zapnúť v aute webasto. Keďže sa mi ho spojazdniť nepodarilo, musela som mať celú noc naštartované auto, aby sme nezamrzli. Deti boli ešte ozaj malé, mali dva a jeden rok. Ráno sme sa zbalili a utekali sa zohriať k moru. S Marcom Polom sme absolvovali niekoľko roadtripových dovoleniek po Poľsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, Fínsku, Dánsku, Nemecku. Cez Poľsko sme chceli pôvodne len prechádzať, ale únava rozhodla, že prespíme jednu noc. V Litve sme sa zastavili v Rige. Od tohto mesta sme nemali veľké očakávania, možno aj preto nás nakoniec milo prekvapilo, aké bolo pekné. Kemping Jurmala bol ako vystrihnutý z 80. rokov, máme ho doteraz v pamäti. V Estónsku sme si na ostrov Saaremaa šli pozrieť krátery po meteoritoch. Fínskom sme len prechádzali a naloďovali sa na trajekt do Švédska. Štokholm je kozmopolitné mesto, kde je možné všetko. Tu vás neprekvapí ani to, že za volantom bagra ci žeriavu sedí žena. V Dánsku nás očarili krásne prírodne kempy s vysokými trávami a vôňou mora. Fascinovalo ma sledovať lode štartujúce na Island. Ďalší veľký roadtrip sme stihli už s karavanom, a to do Francúzska, Španielska a Portugalska Vo Francúzku sme sa zastavili na lyžovačku. Objavili sme fantastické miesto vo Val Thorence vo výške 2.300 m, kde sme mali zaparkovaný karavan priamo na svahu. Španielsko sme začali objavovať zo severu, na prvej zastávke v Bilbau sme navštívili Guggenheimovo múzeum. Deťom sa tam veľmi páčilo a máločo si tak pamätajú ako túto obrovskú organickú zlatú budovu.
Portugalsko bolo nespútané a divoké. Vtipnú príhodu máme z Nazaré, kam sa chodí kvôli najväčším vlnám na svete. V deň našej návštevy však bola hladina mora ako zrkadlo. Portugalsko malo kopec čarovných miest. Prespali sme v kempe pri letisku vo Faro, cez deň sa deti kúpali (v januári) na pláži, večer pozerali na pristávajúce lietadlá. Gibraltár bol iný svet, objavovali sme ho na bicykli, vrátane jeho prístavu, tunelov a pristávacej dráhy, cez ktorú sa bežne prechádza, keď zrovna nepristáva lietadlo. Pravidelne tiež jazdíme do Chorvátska, máme tam zamilovaný kemp na ostrove Krk v meste Baška. Toto leto sa chystáme do Nórska. Nemáme úplne presný cieľ, nakoľko nikdy vopred nemávame premyslené nič, len krajinu a niekedy ani to nie (smiech). To je čaro karavanovania, že si beriete so sebou byt, čiže nepotrebujete mať premyslené, kde budete bývať, jesť… Veľakrát nám cestu vymyslí počasie alebo nálada detí.
Cestujeme s deťmi: Áno, cestujeme s deťmi aj napriek mojej počiatočnej predstave, že karavaningovať budeme na dôchodku. S deťmi naše karavanovanie nabralo omnoho väčší rozmer a sme veľmi radi, že toto čaro objavili s nami. Každá, hoci len víkendová, dovolenka je pre nich nezabudnuteľné dobrodružstvo, často si rozprávajú, ako chcú zostať v karavane bývať navždy. Páči sa im, že hneď, ako sa zobudia, môžu ísť von a hrať sa. Keď je zlé počasie, karavan má množstvo „malých komôrok“, kde sa deti pred nami schovávajú, vedia sa tam hodnú chvíľu zahrať a niekedy na ne aj zabudneme a potom ich hľadáme (smiech).
Barbora Števulová
bývalá profesionálna snowboardistka, na materskej dovolenke založila značku oblečenia pre deti Diobo
Splnený sen: Popravde, nikdy som nebola typ, ktorý by obľuboval all inclusive rezorty, hotely, dovolenky s delegátmi a podobne. Ale zasa v tom spočíva čaro, že každý sme iný, nie? Cestovať s Tomášovou prerobenou T5kou (VW Transporter) sme začali, keď sa nám narodil Tobiáš. Poslúžila nám extrémne, aj keď prišla na svet Iduš, ale s dvomi deťmi to už chcelo čosi väčšie, aj kompatibilné so zimou. A tak sme si dopriali skutočný karavan presne podľa našich predstáv. S Limetkou sa nám ozaj ťažko lúčilo, pretože sme si ju s Tomášom sami na kempovanie prerábali, avšak už s dvoma deťmi a víziou tráviť kempovaním viac času aj celoročne by to nebolo možné.
Van, alebo karavan? Prenajatý, alebo vlastný? Všetko je to o komforte a ja si už krok späť do menšieho formátu predstaviť neviem. Samozrejme, pre ľudí, ktorí cestujú sami alebo pre mladé páry vie byť multivan, transporter či auto so stanom úplne postačujúce. My pri všetkých športoch, ktoré robíme a objeme bicyklov, lyží a podobne, ktoré so sebou všade nosíme, by sme menšie auto na kempovanie asi nezvládli. Samozrejme, pri kúpe sme zvažovali všetky pre aj proti, no karavan bola jednoznačná voľba. Ten náš je v zásade ako malá garsónka. Kuchyňu a „obývačku“ máme v prednej časti, ktorá sa dá oddeliť od tej zadnej dverami, kde je obrovská posteľ, samostatné WC a sprcha. Vpredu je ešte jedna veľká manželská posteľ, ktorá sa sťahuje zhora. V karavane máme, samozrejme, chladničku, mrazničku, dokonca aj rúru na pečenie, v ktorej pred Vianocami chaloši piekli vanilkové rožteky, minuli komplet plyn a my sme sa v noci zobudili na najväčšiu zimu (smiech). Ale späť k tomu výberu – príves má tiež určite veľa výhod, napríklad keď si chcete auto odpojiť a cestovať po okolí, ale ja ho vnímam ako veľmi nepraktický z dôvodu extra vodičáku a asi by mi robilo problém príves niekam nacúvať a vôbec ho šoférovať. S karavanom problém nemám a často s deckami cestujem aj sama.
S karavanom na cestách: Náš prvý výlet s T5 bol paradoxne úplne scestný, lebo sme sa na môj popud vybrali do Grécka, kde som mala tip na freecampingovú pláž. Skutočne sme si mohli vybrať aj kratšiu cestu na prvý výlet a doteraz sa na tom smejeme… Minulý rok som nám s deťmi bez prestávky napočítala v karavane vyše 80 nocí, z ktorých veľký počet som s nimi absolvovala sama. Začali sme hneď 2. júna a skončili koncom augusta. Boli sme klasicky v Chorvátsku, kam sa každý rok veľmi radi vraciame na ostrov Krk, na horách v Taliansku v Molvene a La Thuile a odtiaľ sme prešli do francúzskeho Val-d’Isère. Decká zažili kopu dobrodružstiev a toto leto tomu nebude inak. Po Chorvátsku a Taliansku plánujeme Legoland v Dánsku a odtiaľ vyraziť na sever. Cestou tam chceme prejsť Nórskom na Lofoty a domov sa vracať cez Švédsko. Bude to cca 7.500 km. V Škandinávii som bola neraz, či už snowboardovať, alebo sme sa plavili plachetnicou v Nórsku zo severu na juh, ale
Cestujeme s deťmi: Tak ako my, dospeláci máme svoje potreby, deti ich majú krát 16.373, a tie sa nie vždy dajú v karavane naplniť. To ale môže platiť pre akúkoľvek dovolenku. Ťažko sa mi dávajú tipy, ako cestovať s deťmi, ale jeden zaručený mám: nepremýšľajte nad problémami, ktoré (ešte) neexistujú a radšej ich riešte až v danej situácii. Cestovanie s deťmi nie je veda, ale rovnako to nie je dovolenka s frajerom v all inclusive hoteli. Tiež platí, že cestovanie vie byť stresujúce aj pre single ľudí, nie to ešte s tlupou štvorročákov s miliónmi požiadaviek (smiech).
Simonetta Zalová
foto archív karavanistiek
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2023)