Z juhozápadného Nemecka
Martina Solčanská
Devätnásť zvonov
Kostnica (nemecky Konstanz) patrí medzi krajiny – starenky. Mesto založili už v 2. storočí pred naším letopočtom. Zakladali ho Kelti, na prelome letopočtov ho dobyli Rimania, a tí mu pravdepodobne dali meno, odkazujúc na viacerých cisárov – Konštantínov. Kostničania môžu byť na históriu mesta i zachované jadro skutočne hrdí. Nebolo poškodené ani počas tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), ba i bomby 2. svetovej vojny sa mu vyhli. Medzi najpozoruhodnejšie stavby patrí miestne opátstvo – majestátna trojloďová gotická bazilika, zasvätená Panne Márii a priľahlé budovy. Pri prehliadke priestorov zabudnite na lenivosť a vyšliapte si na strechu chrámu. Odmenou vám bude výhľad nielen na mesto, ale aj na Bodamské jazero či Alpy v pozadí. Len sa vyvarujte výstupu v čase, kedy bijú zvony. Keďže veža ich vo svojich útrobách skrýva až devätnásť (po kolínskom dóme ide o druhú najväčšiu zbierku Nemecka), spôsobia skutočný rachot, keď sa dajú do pohybu. A ešte jedno špecifikum Kostnice: mestom vedie štátna hranica, ktorú označujú tabule. Je možné, že ich prehliadnete a ani nebude vedieť a už pokráčate ulicami švajčiarskeho mesta Kreuzlingen.
Bodamské jazero
Kostnica leží priamo na brehu najväčšieho jazera Nemecka, Bodensee (536 km²). Poloha mesta na jazere je veľmi špecifická. Jazero tvoria totiž dve jazerá: horné (Obersee) a dolné (Untersee), pričom ich spája 4-kilometrová rieka Seerhein. Tento úkaz spôsobila hlboká erózia rieky a Kostnica leží priamo na spojnici oboch jazier. Bodamské jazero okrem Nemecka obmýva aj brehy Švajčiarska a Rakúska. V jazere sa nachádza niekoľko ostrovov, najzaujímavejší je Mainau (patrí šľachtickej rodine Bernadotte) a s Kostnicou ho spája most. Mainau nazývajú aj „ostrov kvetov“, okolo zámku sa tiahne rozsiahly zámocky park, v ktorom sa vďaka príjemnej klíme darí palmám a iným stredomorským rastlinám. Teplá klíma spôsobuje, že v okolí Bodensee sa darí viniču aj ovocným stromom, predovšetkým jabloniam – každé tretie nemecké jablko pochádza odtiaľto. Jazero križujú plachetnice, zrak vás však neoklame, keď nad sebou zazriete vzducholode. Vynálezca Gróf Zeppelin sa narodil v Kostnici a v neďalekom meste Friedrichshafen sídli dnes jeho nadácia aj múzeum.
Po stopách Jana Husa
Ak sa povie Kostnica, každému Čechovi i Slovákovi sa možno v hlave vynorí dejepisná spomienka: upálenie Jana Husa (6. júl 1415). Na Husa sa v Kostnici nezabudlo, priamo v centre mesta sa nachádza Hussenstrasse, na ktorej sa nachádza aj Hus-Museum, mapujúce osud nielen Jana Husa, ale aj samotného Kostnického koncilu, na ktorom sa rozhodovalo o osude katolíckej cirkvi. Pred ťažkou témou nemusíte mať strach, dokumenty sú vedené nemecko-česky. Ak kapitolu Jan Hus chcete zvládnuť na jednotku, nezabudnite navštíviť ulicu Zum Hussenstein (K Husovmu kameňu), miesto, na ktorom údajne českého reformátora zaživa upálili. Poniektorých možno zarazí, že pamätný kameň leží mimo centra, nesmieme však zabudnúť, že kacíri nemali právo zomrieť v meste.
Kurtizána v prístave
Ak do Kostnice priplávate loďou, v prístave vás ihneď upúta socha ženy, ktorá zdobí mólo. Má meno Impéria, meria 9 metrov, váži 18 ton a vďaka otáčavému podstavcu sa krúti okolo svojej osi. Impéria je mladica, na svet prišla len v roku 1993 a pôvodný zámer bol, aby ľudí v prístave vítala žena, podobne ako v New Yorku. Tvorca Peter Lenk však vytvoril skutočne metaforické dielo, vzbudzujúce úškrny, ale aj rozhorčenie. Impéria je kurtizána s hlbokým dekoltom, ktorá vo zdvihnutých rukách drží dvoch nahých mužov. Ten prvý je cisár, druhý pápež. Sám autor sochy hovorí, že ide o kaukliarov a zároveň pripomína odvekú múdrosť, že aj najmocnejších mužov často ovládajú pudy. Meno Impéria pochádza z Balzacovej poviedky La Belle Impéria, v ktorej Impéria pracuje ako kurtizána počas Kostnického koncilu. Nejde o výmysel, koncil trval štyri roky a mužov bolo potrebné zabaviť.