Špičkové modelky, ktorým učarila tvorba fotografie. Objektívu zavelili čelom vzad a dnes s potešením stláčajú spúšť, aby ulovili Krásu. (Bývalé) modelky-fotografky.
Marieta Zuzíková (33)
Najväčšie modelingové úspechy: Fotenie pre časopisy Sposa, Juicy, Grazia, Elle, Woman, módne prehliadky pre Gucci, Vivienne Westwood, Karl Lagerfeld, reklamy pre Coca-colu.
Za objektívom: Od roku 2012.
Fotografický rukopis: Venuje sa módnej fotografii, portrétom a dokumentárnej fotografii. Fotí hlavne ženy, ktoré ju v tvorbe inšpirujú. Oceňuje prirodzené svetlo, preto si na prácu vyberá exteriéry, najmä v okolí Nitry, kde žije.
Prechod na druhý breh: Ľudia mi často chválili fotky z mojich ciest, až som si uvedomila, že fotiť mestá a nekonkrétnych ľudí ma až tak nebaví. Fotka ma začala zaujímať čoraz viac, len som jej potrebovala dať určitý obsah. Jedného dňa sme sa so spolubývajúcimi v Bombaji nudili, tak som požiadala kamarátku, či by mi nešla pózovať. Nikdy nezabudnem, v akom strese som bola, pretože som chcela ten najlepší výsledok. Ten stres mi ostal doteraz, bola som na seba ako na začiatočníčku možno až príliš prísna. Ale už som vedela, že toto chcem: pracovať so ženami. Hľadať emócie v ich tvárach, zaznamenávať ich pohľad spôsobom, aby ste mali pocit, že cez moje fotky vám niečo hovoria. Chcela som, aby moje fotky bolo vidieť a aby cez ne bolo vidieť mňa. Fotenie sa mi stalo drogou. Uvedomila som si, že chcem stáť za objektívom a nie pred ním, potrebovala som sa aktívnejšie podieľať na výslednom efekte.
Prekážky, výzvy, úspechy: Priznám sa, nie som vo fotke príliš ambiciózna. Nie som dravý typ človeka, väčšinou mi stačí , keď sa moje fotky páčia, vtedy mám chuť tvoriť ďalej a som spokojná. Doteraz si nadovšetko vážim hlavne pochvalu od Tibora Huszára. Už len to, že si moje fotky náhodou niekde všimol, je pre mňa obrovská česť. Povedal mi, aby som neprestávala, pretože to, čo robím, robím dobre – to ma povzbudilo venovať sa aj dokumentárnej fotografii. Fotograf Robert Vano mi povedal, že fotku treba vidieť, inak neexistuje, a tá moja existuje. Dnes ma prevažne živí fotografovanie, v istom období som len fotila, no zistila som, že mi to nerobí dobre. Potrebujem mať v živote režim a systém – na fotografiu mi zostáva dosť času, takto som spokojná. O dievčatá núdzu nemám, hoci nefotím každého. Až na pár výnimiek veľmi nespolupracujem s módnymi či inými magazínmi. Potešilo ma však, keď jeden z mojich prvých záberov vybrala talianska stránka Photo Vogue ako fotku dňa – teda najlepšiu. Bol to fashion portrét, tvorivý smer, ktorý ma baví najviac. Pre mňa je to doteraz neskutočná poklona.
Fotografia, môj svet: Baví ma fotiť hlavne ženy, mužov by ste v mojom portfóliu hľadali ťažko. Modelka u mňa musí mať esprit. Niektoré modelky sú len pekné, niektoré zaujímavé a niektoré ani jedno, ani druhé a aj napriek tomu ma dokážu osloviť. Najčastejšie fotím v lese, o oblečenie, vlasy, make-up a následné retušovanie sa starám sama. Keď fotím, prestanem premýšľať nad životom, svet prestane existovať. Absolútne sa sústredím na to, čo chcem dosiahnuť. Možno to je dôvod, prečo u mňa fotenie trvá krátko. Ak sa mi podarí záber, s ktorým som spokojná, tak končím, nepotrebujem ich dvesto, stačí ich pár. Musia obsahovať to NIEČO, čo sa nedá presne opísať. Je to rovnaké, ako keď sa zaľúbite. Často ani neviete prečo, skrátka je to tam. Fotím čiernobielo, inokedy zasa využívam až neprirodzene farby. Na fotoaparáte nezáleží, najdôležitejšie je aj tak „kvalitné oko“. To nikde nekúpite a som toho názoru, že sa dá len ťažko vycvičiť.
Jeden záber namiesto tisícky slov: Neexistuje taký záber, mám rada všetky rovnako. Či už stovky pokazených nepoužiteľných fotiek, alebo tie, ktoré boli úspešnejšie a publikované. Za každou fotkou stojí totiž príbeh. Zlá zábery zasa dokumentujú moje úsilie posúvať sa vpred. Je v nich ochota ľudí plniť môj sen o fotení. Sú to aj spomienky, ktoré pre mňa takto nevyblednú. Fotka je aj o tom – primárne na zakonzervovanie spomienok.
Spálené mosty? Ja a modeling, to už veľmi nejde dokopy. Už dávno nastal čas prenechať žezlo mladším a krajším dievčatám – na Slovensku ich máme neúrekom. Okrem toho, z pozície modelky sa do fotky nemôže veľmi rozprávať, a to sa prekonáva veľmi ťažko, keď som už raz začala fotiť.
Yaya Kosikova (29)
Najväčšie modelingové úspechy: Titulky pre magazíny Cosmopolitan a Vanity Fair, predvádzanie na týždňoch módy v New Yorku, kampane pre Michael Stars, Rock and Rebublic, Escada, Evian s Davidom La Chapellom.
Za objektívom: Od roku 2014 fotografuje pod pseudonymom Frankie Rize. Koncom minulého roka si v Mexiku otvorila vlastné fotografické štúdio.
Fotografický rukopis: Venuje sa čiernobielym portrétom známych tvárí najmä mexického a amerického showbiznisu.
Prechod na druhý breh: Profesionálnejšie som sa pustila do fotografovania v roku 2014. V tej dobe som začalapoužívať pseudonym Frankie Rize, hlavne kvôli tomu, aby si ľudia moje fotky nespájali s„tou modelkou“ a neovplyvnilo to ich názor na moju tvorbu. Fotenie ma však lákalo dlhopredtým – už z prvých zarobených peňazí som si kúpila foťák a fotila doslovavšetko. Modeling bol pre mňa práca a fotenie hobby. Modelingový dôchodok však prichádza veľmi skoro – v momente, keď práce začalo ubúdať, prišla otázka, čo budem robiť ďalej. Voľba bola jasná. Posledné roky, keď som stála pred objektívom, som sa fotografom snažila podsúvať svoje nápady, miešala sa im do remesla. Vedela som, že je to nevhodné, ale nemohla som si pomôcť. Jedno z mojich prvých fotení sa uskutočnilo na pláži pred domom známeho (žiaľ, už zosnulého) fotografa Herba Rittsa. Výsledné fotky boli istým spôsobom verné štýlu jeho tvorby, o ktorom som ja v tej dobe vôbec netušila. Táto zhoda náhod priniesla pár odoziev v zmysle, že fotky sú od neho, napriek tomu, že je mŕtvy už pár rokov. Ešte stále vo mne vyvolávajú silné emócie.
Prekážky, výzvy, úspechy: Všetko je zväčša o kontaktoch, šťastí a náhodách. Mne v začiatkoch pomohlo priateľstvo s americkým fotografom celebrít Randallom Slavinom, ktorý mi dokonca daroval môj prvý objektív. Pri fotení hviezd býva najväčším problémom časové zosúladenie – nie je jednoduché, aby si pre mňa celebrita našla čas, keď to vyhovuje mne a naopak. Momentálne čakám na žiadanú mexickú herečku Michelle Renaud, kým dotočí nový film.Minulý rok som sa presťahovala z New Yorku do Mexika. Nechcela som mať vzťah na diaľku, a tak som si po dlhšom váhaní kúpila jednosmernú letenku. Moja priateľka v tom čase zdedila krásny starý dom, z ktorého sa stalo moje štúdio a mne sa splnil jeden z najväčších životných snov. Okrem Antonia Banderasa som tu fotila titulku a editorial s mexickou hviezdou Montserrat Oliver, aj portréty známych mexických hercov. Veľmi intímne fotenie som mala s austrálskou herečkou Melissou George, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Keď som jej fotky odovzdala, podozrievala ma z retuše, ale žiadna tam nebola, bola jednoducho nádherná. Mám rada zaujímavé výzvy, preto som napríklad šla fotiť ľadovce do Grónska. Dlho to bolo pre mňa vzhľadom na mrazivé podmienky nepredstaviteľné, ale nakoniec z toho vznikla séria fotiek, na ktorú som nesmierne pyšná.
Fotografia, môj svet: Najradšej sa venujem portrétom, pri ich fotení chcem zachytiť vnútro človeka. Chcem ukázať krásu, ktorú v sebe každý človek má. Môže byť na fotke smutný, zamračený, nahnevaný, ustarostený alebo trpiaci, stále má byť svojím spôsobom krásny. Počas fotenia sa stávam tak trochu psychológom a snažím sa vytiahnuť emóciu na povrch, aby som ju mohla zachytiť. Takto som robila „psychológa“ aj hercovi Ethanovi Peckovi alebo dcére Andie MacDowell. Nezakladám si ale na fotení celebrít. Aj z „obyčajných“ ľudí, hlavne z detí a starších, prúdi úžasná energia. Moje fotky sú z väčšej časti čierno-biele s minimálnou retušou. Prečo ničiť krásu reality?
Jeden záber namiesto tisícky slov: Mám množstvo obľúbených fotiek, ale moja top ešte zatiaľ čaká na uskutočnenie. Nedávno som sa ako hosť zúčastnila odovzdávania fotografických cien pod hlavičkou National Geographic. Pri pohľade na víťaznú fotografiu šimpanza v zajatí od Karine Aigner, ktorá nesie veľmi hlboký odkaz, mi prebehlo mysľou, ako veľmi by som chcela niečo podobné zachytiť. Niečo, čo doslova nahradí tisíc slov.
Spálené mosty? Odchodom do Mexika som stratila možnosť zúčastňovať sa kastingov, takže ponuky na prácu modelky mi už dlhšie nechodia. Ani ma to veľmi nemrzí, som dosť vyťažená ako fotografka a nerada robím polovičatú prácu.
Veronika Rohrböck (36)
Najväčšie modelingové úspechy: Fotenie pre Vogue Sposa, Vogue Gioiello, Cosmopolitan, Elle, televízne reklamy Schwarzkopf, Oil of Olay, Alfa Romeo, fotografické kampane pre Laura Biagiotti Lingerie, Brunello Cucinelli.
Za objektívom: Od roku 2008.
Fotografický rukopis: Venuje sa umeleckej a módnej fotografii, uprednostňuje fotenie v prírode s prirodzeným svetlom, najčastejšie v okolí Milána a Viedne, kde žije a tvorí.
Prechod na druhý breh: S fotografovaním som začala v New Yorku. Mala som dvadsaťštyri, môj dobrý kamarát mi požičal foťák a ja som na streche v East Village fotila kamarátku – modelku. Bola to láska na prvý šťuk a na druhý deň som si už objednávala komplet vybavenie. Keďže som mala dobré odozvy, usadila som sa takmer na dva roky v Miláne a rozhodla sa dať fotografii väčšiu šancu. Kariéra fotografky sa mi rozbehla veľmi dobre, modelingom som si privyrábala už len sem-tam, ak som mala voľný termín. Fotila som modelky v agentúrach Elite, Fashion či Woman, aj pre časopisy ako Tantalum, C – Heads magazine, Cake či Singular. Občas som žila život chudobného umelca, len s pár eurami vo vrecku a prácou v nedohľadne, vždy sa to ale nejako vyriešilo. Fotenie ma napĺňa šťastím – robiť modelku som mohla vďaka zdedeným génom, ale byť fotografkou a vedieť sa tým uživiť, to som bola ja.
Prekážky, výzvy, úspechy: Začiatok bol veľmi euforický, ako keď sa prvýkrát zamilujete. Nevidíte, nepočujete, nezaujíma vás nič iné len fotka. Samozrejme, kým som to robila ako hobby, počúvala som samé chvály. Skutočne som sa začala učiť a vidieť vlastné chyby, keď som si za fotenie vypýtala peniaze. Zrazu sa okruh ľudí zúžil, vybrali si ma len tí, ktorým moja fotka skutočne niečo hovorila alebo vo mne videli potenciál. Začala som drieť, aby som svoje fotky predala a aby sa zákazník vrátil. Kritika bola veľakrát až bolestná, obzvlášť na začiatku. Mala som veľké šťastie, že mi pri prvých krokoch pomáhal kamarát so svojimi radami nad zlato. Boli chvíle, keď som premýšľala, že fotku nechám. Nevedela som však skončiť, a to aj za cenu toho, že som veľakrát pozerala do prázdnej kapsy. A najväčšie úspechy? Keď vám postupne zavolá celý tím so srdečným poďakovaním za nezabudnuteľné fotenie. A, samozrejme, keď vaše fotky vidí celý svet! To sa mi podarilo pri nafotení svetovej kampane pre módnu značku Cruciani C.
Fotografia, môj svet: Som outdoorovým fotografom srdcom i dušou. Pre mňa neexistuje zlé počasie, lebo aj v daždi a silnom vetre dokážete urobiť prekrásne zábery. Horšie je to už pre môj tím, ktorý to tak veľakrát nevidí. Milujem prirodzené svetlo, jeho odtiene, farby a silu a tiež otvorenú prírodu a jej krivky. Tvorenie fotky je pre mňa ako vstup do rozprávky, všetko je možné. Fotím hlavne krásne ženy, krása je však pre mňa niečo, čo vychádza zvnútra a na povrchu sa len odzrkadľuje. Ak je pekný len zovňajšok, stratí sa všetko čaro. Vždy sa mi páčil tanec, hlavne balet – jeho elegancia a vyjadrenie citov pohybmi tela. Aj vo fotografii hľadám modelku plnú ženskosti – jemnú v pohyboch a pritom vášnivo expresívnu. Inšpiráciu môže privolať vietor vo vlasoch, odrazené slnečné lúče na skle, film, hudba či druhý pohár vína. Noc pred fotením sa mi všetko sníva, niekedy sa mi len opakuje určitý pocit. Vtedy zväčša málo spím a ešte si aj privstanem. Neviem sa dočkať, kedy sa začne tvoriť. Cítim v sebe zvláštnu nervozitu, brnenie, až kým nestlačím spúšť. Spojenie s modelkou, naladenie sa na tú istú strunu, je priam esenciálne. Keď sa to stane, rozprávka môže začať.
Jeden záber namiesto tisícky slov: Najsilnejšia spomienka sa mi viaže na fotenie s tímom z Viedne v Malých Košariskách. Modelka bola zároveň aj akrobatická tanečníčka, neskutočne ladná, elegantná a krásna zvnútra i navonok. V noci sa mi snívalo, že ju musím zachytiť, ako skáče do vody, ale do konceptu mi to nesedelo. Nutkanie však pretrvalo aj na fotení. Chcela som zachytiť to ticho a odovzdanosť, než ju pohltí voda. Fotím zásadne manuálne, musela som si vypočítať rýchlosť pohybu, zvoliť správnu clonu, zaostrenie a modliť sa, že to vyjde. Pokus bol len jeden. A vyšlo to. Bolo to magické.
Spálené mosty? Nemám rada spálené mosty. Sú mosty, ktoré potrebujú rekonštrukciu, ale ich spálenie je pre mňa posledná alternatíva. Takže ani modeling „nepálim“. Nemám prečo. Urobil zo mňa človeka, akým som teraz. Po rokoch, keď som ho takmer zavesila na klinec, som sa mu opäť začala aktívne venovať. Pracujem pre viedenskú AMT Models, nedávno som nakrútila aj reklamy pre Austrian Airlines a A1 a všetko si užívam ešte viac, ako predtým! Teraz, keď už viem, koľko námahy sa skrýva za prácou fotografa, mi modeling príde ako platená dovolenka.
Jana Keketi (40)
Najväčšie modelingové úspechy: Predvádzanie pre značky Yves Saint Laurent, Max Mara, Escada, Palmers, Wolford, Liska, fotografické kampane pre Palmers, Styl Kabo Brno, Liska, Veronika Gall.
Za objektívom: Od roku 2002 má vlastné foto štúdio v Trnave.
Fotografický rukopis: Najčastejšie fotí umelecké portréty žien, módne fotografie, umelecké akty a imidžové fotografie osobností slovenského showbiznisu.
Prechod na druhý breh: Keď som mala 25 rokov, otec si kúpil zrkadlovku. Hneď som si ju musela požičať. Nafotila som sestru, potom kamarátky, známe z fitka… Stala sa z toho moja vášeň. Modelku som už vtedy robila pomenej – čakanie na zákazku a neustále presuny, to ma prestávalo baviť. Skúšala som fotiť všetko a pritom som veľa čítala a učila sa retušovať podľa návodu. Keď som neskôr ukázala fotky v agentúre, dali mi modelku na skúšobný test a snímky sa páčili. To ma povzbudilo, tak som pokračovala. Medzitým som skončila vysokú školu, ale trvalý pracovný pomer som si nevedela predstaviť. V roku 2002 som to riskla a ušetrené peniaze z prehliadok investovala do vlastného fotoateliéru. Nič som si veľmi neplánovala, všetko šlo spontánne. Po pár rokoch, keď mi pribúdalo práce, našla som si štylistku Adelku, tiež bývalú modelku, ktorá mi pomáhala a posunula moju prácu výrazne dopredu. Mala som veľké šťastie, že som začínala v období, keď bol digitálny svet v plienkach. Učila som sa na analógu, vtedy zďaleka nebolo toľko fotografov ako dnes. K tomu kontakty z agentúr a zákazky išli nejako samé od seba.
Prekážky, výzvy, úspechy: Hneď na začiatku sa mi stala veľká nepríjemnosť – nafotila som svoju prvú svadbu a keď sme prišli s mladomanželmi do štúdia vyberať fotky, zistila som, že mi ho vykradli – prišla som o všetko. Tak ma to nahnevalo, že som si povedala, že sa nedám zlomiť a nakúpila som všetko nanovo… Prešla som na módne fotografie, booky pre modelky, neskôr som začala fotiť kalendáre na charitatívne účely, čo mi zostalo doteraz. Za najväčší foto úspech považujem získane kontraktu s mexickou firmou Vicky Form, pre ktorú som fotila katalógy a kampane spodnej bielizne. Vzdať som to chcela po pôrode. Keď vypadnete na dlhší čas z kolotoča, práca sa zrazu ťažšie hľadá, zákaziek je málo. Presťahovala som sa do menšieho štúdia a v zahraničí si našla kurz na imidžovú poradkyňu. Vždy som klientkam podvedome radila, v čom vyzerajú lepšie, veľmi ma to bavilo. Momentálne to mám na polovicu – fotím aj školím vo firmách.
Fotografia, môj svet: Najradšej fotím charizmatických ľudí. Mám rada, keď prúdi energia obojsmerne, keď nemusím dolovať emóciu. Nezáleží na tom, či fotím krásnu modelku, alebo obyčajnú ženu, je to o chémii medzi nami. Mám rada čistý, elegantný štýl, krásne svietenie, musia vyniknúť pekné črty a nedostatky sa snažím potlačiť. A hlavne to nepreháňam s retušou.
Jeden záber namiesto tisícky slov: Je ním starší záber z charitatívneho kalendára, ktorý sa, nanešťastie, stal slávnym po tragickej udalosti. Je to fotka Paľa Demitru s deťmi. Som hrdá aj na fotenie charitatívneho kalendára pre Nadáciu Detského kardiocentra. Tento úspešný projekt beží už tretí rok.
Spálené mosty? Modelingu sa nevenujem vôbec, v mojom veku by bolo asi trošku smiešne preháňať sa po móle so 17-ročnými dievčatkami. Keby som fotila, je to iné, aj modelky v mojom veku majú dosť práce, ale som rada, že som pánom svojho času. Ak by prišla zaujímavá ponuka, nie som proti, ale určite by som sa tomu nechcela venovať naplno. To už mám za sebou.
Zuzana Zimmermannová
foto archívy fotografiek
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2016)