Vraj ich je na svete tridsať až štyridsaťtisíc a ďalší milión je vo fáze akejsi prípravy. Že na čo?
Na život bez jedla…
Iní, ako ostatní
Na výzore nebadať, že sa vymykajú nielen z davu, ale aj z tohto sveta tak, ako ho chápeme. Sveta, kde je človek živý mäsom, ovocím, zeleninou, obilninami či syrmi. Breathariáni totiž žijú z prány. Termín prána pochádza z hinduistickej tradície a spája sa s hatha jogou, špecifickým odvetvím jogy. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú asány (pozície), meditácia, ale aj ovládanie dychu – pránájáma. Prána predstavuje životnú energiu, ktorú napríklad taoisti v Číne volajú „čchi“, Japonci majú pre ňu názov „ki“ a polynézska tradícia zasa hovorí o „manas“. Prána predstavuje životnú energiu, o ktorej odpradávna hovoria askéti, mystici i svätci. Je všade okolo nás i v nás. Do nášho organizmu sa dostáva dýchaním, potravou, ale aj povrchom nášho tela.
Muž menom Henri Monfort
Jeho výprava do zeme pránickej výživy začala pred viac ako desiatimi rokmi. Vyhlasuje sa za šamana, nikomu nekáže, aby absolvoval rovnakú cestu ako on sám, no tvrdí, že kolektívne vedomie umožňuje túto skúsenosť šíriť do celého sveta. Každá ľudská bytosť má podľa neho vo svojich bunkách akési „naprogramovanie“ na prijímanie prány. A akým spôsobom možno tento program aktivovať? Najskôr človek prejde prípravou (môže trvať aj rok, dva alebo viac), počas ktorej sa snaží zmenšiť množstvo a zlepšiť kvalitu potravy. Pred samotným prechodom na pránickú výživu ešte treba absolvovať tri fázy: očista (očistenie tela pôstom, ktorý trvá 1 – 3 dni), rozhodnutie (naprogramovanie sa na dátum, kedy sa začne telo vyživovať pránou) a tzv. proces 21 dní (v ňom sa najskôr čistia stopy strachu a fyzických spomienok, potom človek pracuje so spomienkami rodu a napokon so spomienkami na vnútromaternicový život alebo životy minulé). A aké sú dôkazy, že prechod na výživu pránou zvládol? 1. Jeho hmotnosť je stabilná a počas týždňa sa nemení. 2. Energia breathariána je akoby nevyčerpateľná a umožňuje mu oveľa viac pracovať, športovať a vykonávať fyzicky náročnú prácu. 3. Spánok sa redukuje na minimum, napriek tomu sa breatharián cíti svieži a oddýchnutý. „Väčšina ľudí sa čuduje a tvrdí, že bez jedla nie je možné prežiť,“ hovorí Henry Monfort. „Ale ja jem, len inak, ako vy.“
Klamstvo, či skutočnosť
Jasmuheen, predtým Austrálčanka Ellen Greve, považovaná za propagátorku „života zo vzduchu“, vydala niekoľko kníh a prednášala na univerzitách, až kým sa s jej menom nezačala spájať smrť niekoľkých jej nasledovníkov, ktorí sa riadili jej publikáciami. Ona však zodpovednosť za smrť ľudí odmieta a vraví: „Cítim sa ako veľvyslankyňa v pokročilej oblasti bioenergetiky a dúfam, že to včas pochopia i naši vedci.“ Známy odborník na výživu, MUDr. Igor Bukovský, však odkaz breathariánov chápe celkom inak: „Človek nemá žiadnu, ale absolútne žiadnu fyziologickú funkciu ani kapacitu, ktorá by mu umožňovala žiť „zo vzduchu“ alebo zo „slnečného svetla“. Podľa súčasných poznatkov (a nie je ich málo!) nemá dokonca ani len genetickú dispozíciu, ktorá by takúto funkciu vplyvom vonkajších podmienok mohla mikroevolučným procesom spustiť alebo umožniť. Nejde len o neprítomnosť chlorofylu, ale o komplexné súvislosti celého ľudského metabolizmu. Ani svetoznámi breathariáni nikdy neumožnili vede, aby ich organizmus, správanie a metabolizmus dôkladne preskúmala – takže predovšetkým oni sami sú príčinou pochybností a odmietnutia, ktoré prejaví každý súdny človek. Čo sa to s nami deje, že sme takí náchylní uveriť v tie najnemožnejšie veci? Nezmysly, bludy a vyložené klamstvá tu boli vždy, len sa mi zdá, že v tejto dobe majú oveľa viac priestoru, a tak ovládli oveľa viac rozkývaných ľudských duší, než kedykoľvek v histórií ľudstva. Akoby pre nás bolo ťažké držať sa zdravého rozumu!“
Gabina Weissová
foto Sita