„Everest v kultúre Šerpov je Džomolangma, znamená to Matka sveta. Ctím si ju ako svoju matku. K Mount Everestu vzhliadam. Život mi ublížil, trpím všade, kam sa vydám, ale vďaka tebe vyzerám silná, vyzerám ako ty. Ty si kráľovnou hôr a robíš kráľovnou aj mňa.“
Vstáva skoro ráno, vonku je ešte tma. V kuchyni svojho malého bytu zapáli vonnú tyčinku, pohybuje sa potichu, lebo dievčatá ešte spia. Dá si na hlavu šiltovku a vykĺzne von. Nastúpi do autobusu, nad West Hartfordom, meste v ktorom býva v štáte Connecticut, sa začína brieždiť. Že by mala vlastné auto, to je vylúčené, s dcérami žije skromne, nemôže si dovoliť ani kaderníčku. Pracuje v supermarkete Whole Foods, umýva riady, dokladá tovar, nosí veľké debničky so zeleninou a ovocím. Z minimálnej mzdy sa snaží ušetriť pár dolárov na školy pre svojej dve dcéry. Okrem Shiny a Sunny má ešte dospelého syna Nimu, ten už ale žije sám. V supermarkete máloktorý z kolegov vie, že táto nepálska imigrantka sa práve chystá pokoriť najvyššiu horu sveta. A to nie prvý raz, ani druhý, ba ani piaty, ale rovno desiaty. Lhakpa Sherpa je rekordmanka. Žiadnej žene pred ňou (a zatiaľ ani po nej) sa ešte nepodarilo zdolať Mount Everest desaťkrát. Rekord drží nielen v počte výstupov, ale aj v tom, že bola prvá. Prvá žena, ktorá sa zo Strechy sveta vrátila živá. V Káthmandú, kam prichádza v roku 2022, aby prekonala svoj rekord a po desiatykrát zdolala vrchol Everestu, ju sprevádza mladšia dcéra Shiny. Lhakpa ju vedie do malého parčíka so sochou ženy stojacej na štíhlom podstavci, vo zdvihnutej ruke vysoko nad hlavou sa jej trepoce nepálska vlajka. To je Pasang Lhamu Sherpa, prvá Nepálčanka, ktorá 22. apríla 1993 vystúpila vrchol Mount Everestu. Domov ku svojim trom deťom sa však už nevrátila. Na ceste späť ju zastihla snehová búrka a Pasang, ktorej došiel kyslík, na južnom chodníku zamrzla. Jej telo našli 72 metrov pod vrcholom hory o tri týždne neskôr. Bol to jej tretí pokus o zdolanie Everestu, aj keď úspešný, no s tragickým koncom. (Celkom prvá žena, ktorá úspešne zdolala najvyšší vrch sveta, bola 36-ročná Džunko Tabei, matka dvoch detí. Jej historický úspech sa odohral 16. mája 1975.) Pasang čelila ostrej kritike, že ako matka by nemala takto hazardovať so svojím životom, ona však argumentovala, že nepálske ženy si túto príležitosť zaslúžia, pretože Mount Everest je aj ich hora. Lhaka si pamätá, ako smútočný sprievod viezol Pasang ulicami Káthmandú. Všetky ženy plakali. Položila kvet k jej nohám a vtedy vraj pocítila, „akoby do mňa vstúpila jej duša. Odovzdala mi svoju silu.“
Raz ťa zožerie snežný leopard
Narodila sa v stredu, preto sa volá Lhakpa. Jeden z jej bratov prišiel na svet v utorok, a tak dostal meno Mingma. Utorok. A všetci sú Sherpa. Ľudia si väčšinou Šerpov stotožňujú s obecným pojmom horolezecký nosič, ale Šerpovia sú horské etnikum, obývajúce Himaláje v Nepále pri hraniciach s Tibetom. Zároveň však je to aj priezvisko väčšiny členov kmeňa. „Sher-pa“ znamená „človek z východu“, pretože tento pôvodne tibetský kmeň zvyknutý žiť v nehostinných podmienkach vo vysokých nadmorských výškach pochádza z východného Tibetu. Najväčšia šerpská dedina Namche Bazar v oblasti Khumbu leží v nadmorskej výške okolo 3.400 metrov a väčšina šerpov (nosičov a sprievodcov) pochádza práve odtiaľ.
Lhakpiny rodičia boli chovatelia jakov. Narodila sa a vyrastala v dedine Balakharka pod úbočiami hory Makalu (v preklade Veľká tma), piatej najvyššej hory sveta. Jej mama porodila jedenásť detí, osem dievčat a troch chlapcov, Lhakpa, narodená pravdepodobne v roku 1973, bola niekde uprostred. „Narodila som sa v jaskyni,“ povedala pre BBC. „Ale presný dátum svojho narodenia nepoznám.“ Nemá žiaden rodný list, všetky deti jej mama porodila doma. Ako malé dievča väčšinou behala bosá, topánky boli len pre chlapcov, ktorí mohli chodiť do školy. Dievčatá nie. „Tak som svojho mladšieho brata vodila do školy, dve hodiny tam a dve späť. Bola to náročná cesta.“ Často načúvala za dverami školy a dodnes vie odverklíkovať písmenka nepálskej abecedy. V čase, keď jej vrstovníčky zo Západu bežne sedeli doma pri televízoroch a sledovali seriál Šmolkovia a tie staršie sa rozplývali nad E.T. Mimozemšťanovi, ona trávila dni pozorovaním oviec a vtákov. Jej rodina nielenže nemala televíziu, ale ani elektrinu. „Z mojej dediny som mohla vidieť na Mount Everest,“ načiera Lhakpa v dokumente Kráľovná hôr do svojich spomienok. „Jedného dňa mi napadlo, že nevidím odvrátenú stranu hory. Že by som si priala vyliezť na vrchol a rozhliadnuť sa. Vidieť život na druhej strane.“ Rada sa túlala po okolí a liezla do kopcov, mama sa hnevala, že sa správa ako chlapec a robí chlapčenské veci. A že ju raz tam niekde vonku zožerie snežný leopard. „Mama hovorila, že sa nevydám, lebo som príliš vysoká, príliš neoblomná a príliš panovačná.“ Ona sa však nechcela vydať. „Všetci Šerpovia uzatvárajú dohodnuté sobáše. Mama, otec, všetky moje sestry i bratia…“ Ona chcela žiť slobodne, v horách. Babička ju strašila, že hory sú plné yetiov, jej mladšia sestra sa týchto povedačiek veľmi bála. A potom ich raz uvideli na vlastné oči. Yetiov. Boli vysokí, mali blond vlasy a modré oči. A blížili sa k ním. Deti sa so strachom rozpŕchli, ale ani dospelí nemali odvahu sa im postaviť zoči-voči.
Taký strach nahnali ľuďom z dediny prví turisti zo západu. Bieli odvážlivci, dychtiaci vystúpiť na „tretí pól“ planéty, prechádzali údolím rieky Dudh Kosí s mliečne bielou vodou napájanou z ľadovcových jazier pod Mount Everestom. Na množstvo prepravovaného nákladu potrebovali nosičov a kto sa na túto prácu hodil viac ako Šerpovia, odolní, vytrvalí domorodci, zvyknutí na tvrdú prácu a vysokú nadmorskú výšku?
Sen na dosah
Keď do Nepálu začali prúdiť turisti, ktorí objavili krásu Himalájí, všetci muži z jej dediny sa stali nosičmi. Na svojich pleciach vláčili zásoby a horolezecké vybavenie. Ženy nosičky neprichádzali do úvahy. Lhakpa prosíkala, aby jej dali túto prácu. Chcela byť nosička. Na rozdiel od niektorých mužov na svojich pleciach dokázala odniesť náklad ťažký aj sto kilogramov. Rozhodla sa nasledovať svetlovlasých ľudí za každú cenu. Ostrihala si vlasy, na hlavu narazila čiapku, aby vyzerala ako chlapec V pätnástich začala ako nosička ťažkých bremien, v sedemnástich bola povýšená do funkcie kuchynskej pomocníčky, tzv. kitchen boy. Celý deň sa terigala s nákladom po horách a podvečer, keď s kuchárom postavili poľnú kuchyňu, šúpala zemiaky a krájala zeleninu na večeru pre hladných západných klientov. Naučila sa pár slov po anglicky: Halló… Good Morning… Excuse me… Tea… „Bola som na seba taká hrdá,“ vybavuje si. Žiadne iné šerpské dievča predtým nepracovalo v kuchyni pre horolezcov. Popritom stále vzhliadala k Everestu, svojmu božstvu: „Sľúbila som si, že jedného dňa dosiahnem jeho vrchol.“
O otcovi svojho prvého dieťaťa veľa nehovorí, zmieni sa o ňom len novinárke, ktorá s ňou nakrúca rozhovor po jej prvom úspešnom výstupe na Everest. Hovorí v ňom, že chce len liezť, nechce sa vydávať. Prečo? – pýta sa novinárka. Lhakpa ticho odpovedá, evidentne ju táto téma rozrušuje: niekoho mala, ale zradil ju. Nima sa narodil niekedy koncom 90. rokov. Otec Nimu jej bol neverný, „stýkal sa s inými ženami a hľadel na mňa zvrchu, lebo som pochádzala zo zlej dediny.“ Z Lhakpy sa stala slobodná matka a aj keď bola šťastná, že má syna, hanba ju donútila ujsť z domu. Svojej rodine sa vyhýbala mnoho rokov. Hovorí, že sa schovala vo veľkom meste (Káthmandú), upratovala domy, „neplatili mi, ale dávali mi jedlo pre syna. Mala som pocit, že môj život skončil.“ Potom raz v bežeckom závode vyhrala dosť peňazí na to, aby si mohla otvoriť malú čajovňu. Všetkým hosťom kládla tú istú otázku: Čo mám robiť, aby som mohla liezť na Mount Everest? Potrebovala sponzora, klepala na rôzne dvere, ľudia jej dohovárali, posmievali sa i nadávali: Máš predsa dieťa, tak sa staraj oň! V roku 2000 konečne stretla muža, ktorý ju doviedol až k premiérovi Girijuovi Prasadovi Koiraluovi. Vysvetlila mu, že chce vystúpiť na Mount Everest a svetu dokázať, že to zvládnu aj ženy. Povedal áno. „Svoj sen som mala na dosah.“
Dcéry Everestu
Bolo ich päť. Čisto ženská skupina, akurát šerpovia, ktorí ich sprevádzali, boli muži. Päť Nepálčaniek, ktoré poháňala túžba vystúpiť na vrchol Džomolangmy, Matky sveta. V porovnaní s horolezeckým vybavením, aké používali západní turisti, to ich bolo predpotopné, zastarané a ťažké. O Nepali Women Millennium Everest Expedition bol nakrútený dokument a aj z neho vidieť, že Lhakpa do partie nezapadla. Bola vedúcou expedície, ženy sa však sťažovali, že sa izoluje a napreduje rýchlejšie ako zvyšok skupiny. Za sváry v skupine údajne mohlo aj to, že ona jediná bola z Makalu, ostatné horolezkyne, vrátane šerpov, pochádzali z Khumbu, a tak si nadŕžali navzájom. „Sú to ženy, takže potrebujú naše rady,“ pritakáva jeden zo šerpov do kamery. „Niekedy im aj nadávame,“ dodáva. „Nebaľ si toľko vecí, make-up tu nechaj,“ napomína posmešne jeden zo šerpov mladú Lhakpu. Musí si zabŕdnuť, aj keď vie, že ona žiadny make-up pri sebe nemá. Najskôr ani nevie, čo toto slovo poriadne znamená.
Tri z nich podľahli výškovej chorobe a museli sa vrátiť. Do tábora štyri prišla len Lhakpa a ešte jedna horolezkyňa. Vzápätí sa tej žene však spravilo zle, takmer zomrela. Tesne pred výstupom sa na Evereste rozfúkal silný vietor a pred vrcholom sa hromadil sneh. Šerpovia celkom vážne zvažovali návrat. Lhakpa sa však zaťala a oznámila, že kľudne sa na vrchol doštverá aj sama. Aj keby ju to malo stáť život. Za žiadnu cenu sa nevráti. „Keď som prvýkrát dosiahla vrchol Everestu, mala som pocit, akoby som si splnila svoj sen,“ vyznala sa neskôr pre BBC. „Pomyslela som si: ‚Už nie som len obyčajná žena v domácnosti!‘“ Osemnásteho mája 2000 sa 26-ročná Lhakpa Sherpa stala prvou Nepálčankou, ktorá úspešne zdolala najvyššiu horu sveta. „Pred Everestom som nebola v dome svojej matky osem rokov. Lebo sa mi narodil syn a ja som sa hanbila. Po zdolaní vrcholu bol otec na mňa veľmi pyšný. Stále hovoril: Si môj syn. Si môj syn. Postavil ma na úroveň syna. Cítila som sa ako žiarivý diamant.“
Šťastie trvalo len chvíľu
O rok neskôr stála na streche sveta znova. Po boku muža, ktorý zmenil jej osud. V dobrom aj v zlom. Stretli sa v roku 2000 na večierku po Lhakpinom víťaznom výstupe v legendárnom bare Rum Doodle v Khátmándú. (Bar bol známy tým, že podával jedlo pre vystúpivších na vrchol Everestu do konca života zadarmo.) On bol už vtedy medzi horolezcami známy, práve po druhý raz zdolal Mount Everest. „Stále na mňa pozeral a usmieval sa tými svojimi striebornými zubami. Šiel na Everest bez kyslíka, nikdy som nevidela takého silného muža.“ Gheorghe (v Amerike George) Dijmărescu mal vtedy 39 rokov, vážil 90 kíl a meral 188 cm. Bol to rodený dobrodruh. V roku 1986 ako 25-ročný vojak utiekol z komunistického Rumunska sužovaného diktatúrou Nicolaea Ceauşesca tak, že tajne preplával Dunaj, najväčšiu európsku rieku. Dva roky kvôli tomu trénoval v 50-metrovom bazéne, dva roky sledoval a do detailov študoval správanie a zvyky pohraničnej stráže pripravenej každému, kto by sa pokúsil prekročiť hranice, vpáliť guľku do čela. Z Juhoslávie sa peši dostal do Talianska, kde žil nejaký čas v utečeneckom tábore. Do Spojených štátov sa mu podarilo dostať, lebo bol vojak v armáde za Železnou oponou a ako taký mohol disponovať určitými spravodajskými informáciami…
Lhakpa neovládala angličtinu, ale Dijmărescov šerpa jej pretlmočil, že sa Georgeovi páči. „A ja hovorím, keď sa mu páčim, nech príde o rok znovu.“ A on prišiel. V máji 2001 vyliezli spolu na vrchol Mount Everestu. Ako partneri. „Bola to veľká romantika.“ V dokumente kamera zaberie ich spoločnú fotku z vrcholu, jemu sa z pootvorených úst blýskajú strieborné zuby, ona má cez tvár kyslíkovú masku. „Niekedy, keď sa dívam na tú fotku, tak sa rozplačem,“ priznáva Lhakpa. George jej povedal: „Príď za mnou do Connecticutu, môžeme spolu vyliezť na množstvo hôr.“ A ona prišla. Nevedela po anglicky, nevedela čítať ani písať. S Georgeom pracovala na strechách ako stavebná robotníčka. Liezla po rebríkoch, akoby sa nechumelilo a prenášala ťažké škridle, akoby to boli vtáčie pierka. „Strechu som mala hotovú raz dva. Stala sa zo mňa skvelá pokrývačka.“ V roku 2002 sa natrvalo presťahovala k Georgeovi do Hartfordu. „On chcel dieťa. Po narodení Sunny sme sa vzali. V tej dobe sme boli veľmi šťastní…“
V roku 2003 Dijmărescu viedol na Everest veľkú rumunskú expedíciu. Lhakpa bola osem mesiacov po pôrode, ale šla s ním. Veľa pil, hádal sa, s každým sa hneď išiel biť. Jeden chlapík z expedície sa musel vrátiť späť do Rumunska, lebo George mu jednou ranou zlomil dve rebrá. Vyfackal aj Lhakpinu sestru, lebo mu nechtiac prešla mačkami po batohu. Sestra Ming Kipa a brat Mingma Gelu sprevádzali s Lhakpou a Georgeom rumunskú expedíciu a keď 24. mája 2003 pätnásťročná Ming Kipa vystúpila na Everest, stala sa najmladším človekom na svete, ktorý to dokázal. Keďže nepálska vláda nedovolila liezť na Everest horolezcom mladším ako 16 rokov, expedícia sa na horu vydala z tibetskej strany. Ming si svojím výkonom vyslúžila zápis do Guinnessovej knihy rekordov, a to hneď dvakrát – spolu s Lhakpou a Mingmom v nej figurovali ako prvá trojica súrodencov, ktorí spolu zdolali Mount Everest. George sa k obom ženám správal násilne a popudlivo, až sa Lhakpa presťahovala do sestrinho stanu, aby sa takto spolu cítili bezpečnejšie…
Zločiny pod Everestom
George Lhakpe zakazoval, aby na verejnosti rozprávala, že sú manželia a že majú spolu dieťa. Vraj to robí pre jej dobro a chce ju chrániť. Na archívnych záberoch tak pred reportérkou v televízii zapiera, že je vydatá, tvrdiac, že má len jedného syna. „Ale ja som počula, že máte ešte jedno dieťa,“ nedá sa novinárka. „Nie, nemám,“ krúti hlavou Lhakpa a klopí oči. Dijmărescu po narodení Sunny akoby zdivel, doma lietali facky a inak tomu nemalo byť ani v Himalájach. V roku 2004 zorganizoval sedemčlennú expedíciu pre svojich hartfordských známych s názvom Connecticut Everest. Všetci účastníci boli plní očakávania, lebo ako spomína Dave Watson, člen expedície, „George bol undergroundová legenda a Lhakpa kráľovná šerpov.“ O výstup na Mount Everest sa pokúšal aj Michael Kodas, žurnalista a fotoreportér denníka Hartford Courant. Ten vo svojich článkoch, ktoré písal zo základného tábora a ešte zahorúca posielal na web svojich novín, Georgea vykresľoval v dosť nelichotivom svetle. Dijmărescu veľa pil a bol agresívny. Kodas v sebe nezaprel investigatívneho reportéra a vo svojich textoch slovo po slove rozbíjal idylický pohľad na Everest a jeho horolezeckú komunitu, „bratstvo neohrozených“, ktorí si vždy vzájomne a nezištne pomáhajú, ctia česť, slušnosť a fair-play. Namiesto toho nahliadol do „podsvetia“ Everestu, kde sa to hemžilo zlodejmi, podvodníkmi, vydieračmi, násilníkmi, priekupníkmi drog, ba i prostitútkami. Ľuďmi, ktorí sú schopní pre peniaze či možnosť vystúpiť na vrchol, urobiť čokoľvek. Neskôr svoje znechutenie novinár opísal v knihe High Crimes: The Fate of Everest in an Age of Greed (Veľké zločiny: Osud Everestu vo veku chamtivosti; kniha vyšla v češtine ako Zločiny na vrcholech). Dijmărescu mal už predtým zlú povesť nielen pre hulvátsku agresívnu povahu, ale aj kvôli rôznym nekalým praktikám, o ktorých zvesti sa šírili medzi horolezeckou komunitou. Napríklad že nečestne navyšoval ceny, kradol peniaze od sponzorov, vo všeobecnosti sa priživoval na svojich parťákoch a podvádzal aj ohľadom zásob, takže výprave reálne hrozil nedostatok jedla. Kodas tiež odhalil, že nemal ani lavínový výcvik a chýbali mu i ďalšie navigačné zručnosti. Základný tábor spravoval horolezec Russel Brice, a ten si novinára raz zobral stranou a rozhovoril sa o nepísanej „povinnosti“ každej expedície prispieť k oprave či novej inštalácii lezeckých lán, kľúčových pre bezpečnosť výstupu. Dijmărescu na to úplne kašľal, čím ohrozoval horolezcov, ktorí liezli za ním. Keď si v tábore prečítal George niektoré Kodasove články, zúril ako besný pes a otvorene sa vyhrážal, „že mi prereže kyslíkovú hadicu, zapáli stan a postará sa, aby som sa z tej hory nikdy nevrátil“. Napokon to však nebol Michael Kodas, ale Lhakpa, kto doplatil na Georgeovu zúrivosť. Od začiatku na ňu útočil, zhadzoval ju pred ostatnými a posmieval sa jej. Začali sa hádať, podľa nej preto, že mu vytkla hrubé správanie k ostatným. Iná verzia hovorí, že Lhakpa urobila Georgeovi žiarlivý výstup, že je gej, lebo sa príliš staral o mexického horolezca, pri záchrane ktorého asistoval. Nech už šlo o čokoľvek, Dijmărescu ju udrel do hlavy takou silou, že spadla na zem a stratila vedomie. Potom schmatol jej nehybné telo a vyšmaril ho zo stanu, kričiac: „Teraz vám ukážem, ako sa narába s týmto kusom odpadu!“ Dobrodružný príbeh o ľudskej odhodlanosti a triumfe sa razom zmenil na drámu domáceho násilia a brutality. Kodasovi sa podarilo odfotografovať bezvládnu Lhakpu, ako ju nesú do kuchynského stanu na ošetrenie, desivú fotku uverejnil na webe a neskôr aj vo svojej knihe. „Kiež by som mohla tú fotku vymazať! Strašne som sa za seba hanbila. Chcela som zomrieť. Potom som si spomenula. Moja dcéra čaká v Hartforde. Moje dieťa, Sunny. Nie som pripravená zomrieť. Ešte nie…“ George sa Kodasovi vyhrážal ešte dlho aj po návrate do Hartfordu, až si dal reportér do svojho domu nainštalovať bezpečnostný systém, lebo sa obával, že by mu mohol Dijmărescu skutočne ublížiť.
Uteč, lebo ťa zabijem
Napriek bitkám a násiliu, ktoré zažívala doma, Lhakpa a George stáli spolu na vrchole Mount Everestu ešte dvakrát, v roku 2005 a 2006 – to už Lhakpa liezla na Everest tehotná, bola v druhom mesiaci s dcérou Shiny. Syn Nima musel odísť od mamy k jej bratovi, aby sa tak vyhol otčimovej brutalite. Dievčatá však vyrastali v násilnom, toxickom prostredí, nie raz boli svedkami, ako tyranský otec v amoku zúrivosti napadol ich mamu. „Môj západný život sa od základu zmenil. Nikto sa ma nespýtal: Lhakpa, si v poriadku? Zostala som doma a starala sa o deti… Po narodení Shiny som sa vzdala hôr. Musela som chrániť moje dievčatá. Nemala som silu opustiť Georgea. Nemala som peniaze… George ma ovládol.“ Keď si v roku 2005 našiel novú priateľku, „delili sme sa o neho,“ pokračuje Lhakpa „Bola som jeho manželkou, ale on sa ku mne choval ako k šerpovi: Uprac, uvar, dones, poskok.“ Cítila sa zúfalo osamelá. „Nikto ma nevidel. Choval sa ku mne, akoby som bola nikto. Mohla som si oči vyplakať.“
Dijmărescu zdolal Everest ešte raz v roku 2007 (bol to jeho deviaty úspešný výstup), potom mu však po sérii zdravotných problémov diagnostikovali sarkóm (rakovinu kostí a mäkkých tkanív). „Povedala som mu, že urobím všetko, aby som mu pomohla… Po operácii sa vrátil domov. Starala som sa o neho, česala mu vlasy.“ Násilie v rodine však pokračovalo. Od incidentu zvečnenom na Kodasovej fotografii sa bála hovoriť s novinármi. Kniha značne pošramotila Georgeove horolezecké renomé, dokonca prišiel o licenciu horského vodcu. Vinil z toho Lhakpu a bil ju ešte viac. Hovoril jej, že je odpad, že nestojí za nič. „Kvôli tej knihe som nebola desať rokov na Evereste… Vyhrážal sa mi, že sa na tú horu už nikdy nedostanem. Tak som trčala doma. Ale ja nie som žiadna gazdiná, som športovkyňa, áno, milujem svoje deti, ale milujem aj prírodu. Svoju horu.“ V roku 2011 oslavovala Sunny desiate narodeniny. George si na jej detskú párty popozýval kamošov, aby mal s kým piť. Agresivita vyprovokovaná alkoholom opäť prerástla v zúrivý atak, Sunny sa snažila kdesi skryť, ale malá Shiny vyskočila na stôl a vrhla sa medzi rodičov: „Shiny ma chránila,“ vyznáva sa Lhakpa. „Mala iba päť rokov…“ Shiny si spomína, ako otec schmatol mamu za vlasy a… „A tresol mi hlavou o stôl.“ Lhakpa skončila v nemocnici. Sociálna pracovníčka sa ju tam snažila presvedčiť, aby od manžela odišla. „George mi jedného dňa povedal: Zmizni. Uteč preč, lebo ťa zabijem. Bol ako ten Yetti z môjho detstva, fakt ma dostal. Naháňal mi strach. Ako netvor. Ten muž ma raz zabije, došlo mi. Musím zachrániť deti. V nemocnici som sa rozhodla, že sa už nevrátim.“ Počas nasledujúcich rokov, keď sa rozvádzala, ju George volal späť domov. Ale mala v tom už konečne jasno: „Povedala som si: Nezomriem rukou tohto muža. Chcem zomrieť v kľude, na svojej hore.“
Simonetta Zalová
foto Netflix ú Tudum
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2026)