Dcéra hviezdneho speváka Phila Collinsa a jeho druhej manželky Jill Tavelman priznáva, že jej známe priezvisko mierne pootvorilo dvere do showbiznisu, nikto sa však z neho nezbláznil. Na svojej hereckej kariére musela poriadne zapracovať sama a na prvé úspechy si musela počkať dlhšie…
Ak ste videli úspešnú sériu z produkcie Netflixu Emily v Paríži, iste vám dôjde, že tá navonok krehká slečna s bojovnou povahou buldoga je ona, Lily Jane Collins. Scénky z európskeho hlavného mesta módy možno nevystúpili z tieňa banálnych stereotypov (krvavo červený rúž, baretka na dokonale upravených vlasoch, čerstvá bageta, rande pri Seine, prívesky eiffelovky na kľúčoch, milostná aféra s náruživým Francúzom), ale podľa hlavnej hrdinky Emily, vlastne Lily, je tento seriál predovšetkým o sebaláske.
Ešte nie je neskoro
Lily Collins rada zdôrazňuje, že cestu k herectvu si našla sama, bez pomoci slávneho otca, speváka a bubeníka kapely Genesis, Phila Collinsa. Nikdy vraj nezavolal žiadnemu producentovi, režisérovi alebo agentovi, aby sa prišiel pozrieť na jeho dcéru a ona ho o to nikdy nepožiadala, na čo je dnes patrične hrdá. Aj preto ostáva záhadou, kto ju teda doslova na rukách doviedol k seriálu stanice BBC Growing Pains, kde sa objavila ako dvojročná (hrala malé dievčatko v detskom domove). Jej detstvo sa ešte ani poriadne nezačalo, keď sa manželstvo jej rodičov skončilo rozvodom. Mala iba päť rokov a búrlivé rozvodové konanie, za ktorým vraj bola nevera slávneho speváka, sa ťahalo celé dva roky. Po rozvode ju Jill vzala do Ameriky, aby tam spoločne začali nový život, tento krok však navždy poznačil jej detstvo, dospievanie a koniec koncov i dospelosť, ktorá neprítomnosť otca vo svojom živote vnímala veľmi citlivo. „Keďže bol často preč, robila som všetko pre to, aby neodchádzal nadlho. Bola som mimoriadne opatrná aj v tom, čo poviem a ako to poviem, bála som sa, že by som ho niečím mohla naštvať, alebo by si mohol myslieť, že ho nemilujem.“ V knihe Lily Collins – Unfiltered: No Shame, No Regrets, Just Me (vo voľnom preklade: „Bez príkras: Žiadna hanba, žiadne výčitky, iba ja“), ktorá vyšla v roku 2017, napísala otcovi zmierlivé slová odpustenia, že ho už neviní za čas, ktorý s ňou nestrávil. „Odpúšťam ti aj chyby, ktoré si urobil. A hoci sa zdá, že je už neskoro, tak nie je. Stále máme čas pohnúť sa dopredu.“
Po príchode do Ameriky sa dostala na prestížnu základnú školu v Los Angeles a tu sa začal i kolotoč školských predstavení a malých roličiek v muzikáloch, no každý pokus uspieť v konkurze do ozajstného filmu alebo seriálu skončil neúspechom. Chýbali jej skúsenosti, možno aj preto sa časom jej preferencie trochu zvrtli a zo sna stať sa herečkou presedlala na inú vášeň: stane sa novinárkou a raz bude mať vlastnú talk show! Čiastočne sa jej vízie začali napĺňať, keď mohla písať pre tínedžerské magazíny Teen Vogue a Elle Girl, dokonca sa dostala na univerzitu, kde chcela žurnalistiku študovať, ďalej ako do druhého ročníka sa však „neprehrýzla“. Nie preto, že by na štúdium nemala, ale konečne jej to vyšlo na konkurze a ona dostala rolu vo filme The Blind Side (Splnený sen), kde si strihla postavu dcéry Sandry Bullock.
Zrkadielko, zrkadielko…
Po presedlaní zo štúdií na herectvo sa kolotoč ponúk pre Lily Collins začal pomaličky rozkrúcať. V roku 2011 sa objavila v akčnom horore Priest (Kazateľ), vizuálne zaujímavom, ale dejovo trochu bezduchom filme, v ktorom ju ako dcéru kňaza uniesli zákerní upíri. Nasledoval akčný film Abduction (Únos, 2011), kde ako Karen Murphy stojí po boku svojho priateľa (zahral si ho Taylor Lautner alias Jacob z Twillight ságy), pátrajúceho po záhade svojej fotografie figurujúcej na stránkach zmiznutých detí. Kto sú jeho skutoční rodičia? Je jeho identita pravá, alebo je niekým iným? Pre Taylora výzva, pre Lily výborná škola, vo vedľajších úlohách jej totiž „sekundovali“ herci ako Alfred Molina či Sigourney Weaver. Rok 2012 jej konečne priniesol do cesty aj niečo väčšie ako len akčné snímky či nudné horory: predstavte si nežnú Snehulienku s belavou pokožkou jemnou ako porcelán, s výrazom naivnej krásavice, dcéru ovdoveného kráľa, ktorý za svoju novú manželku pojme kráľovnú Clementiannu. Ach, Lily je ako stvorená pre Snehulienku a do šiat macochy sa napokon navliekla hviezdna Julia Roberts. Ako sa mohli vôbec dať tieto dve dokopy, navyše v takých protichodných úlohách? Julia bola do filmu obsadená ako prvá, režisér Tarsem Singh totiž túžil po tom, aby sa diváci s macochou trochu „zblížili“, aby z nej mali pocit, že ju vlastne dávno poznajú, jej postava totiž nie je až taká zlá, ako je neistá a stratená. A povedzme si, ani škaredá nie je, hrá ju predsa „Pretty Woman“! Snehulienka bola najskôr ponúknutá vychytenej, no príliš mladej (pre princa) Saoirse Ronan, ďalšia herečka Felicity Jones ponuku odmietla, až režisér siahol po Lily.
Mirror, Mirror (Snehulienka, 2012) má klasický dej i zápletku: kráľovná získa nadvládu nad celým kráľovstvom, Snehulienka sa ocitne vo vyhnanstve, ale popritom, ako putuje krajinou, premýšľa nad tým, ako sa kráľovnej pomstiť a uchmatnúť jej neprávom získaný kráľovský trón. Nechýba sedem trpaslíkov, nechýba láska, zákerné kľučky i šťastné konce… Zrkadlo, zrkadlo, povedz že nám, bola to dobrá adaptácia klasickej rozprávky bratov Grimmovcov? Reakcie kritiky nemohli byť protichodnejšie, film získal nomináciu na sošku Oscara za filmové kostýmy, avšak nepremenil ju na víťazstvo, ale aspoň o Lily sa v The Daily Telegraph hovorilo ako o rozkošnej herečke s dokonalou „tvárou Audrey Hepburn a obočím Liama Gallaghera“ (frontman anglickej skupiny Oasis). Predovšetkým však mala pocit, že spolu s filmom dospela, že aj ona prešla premenou, podobne ako sa z naivnej Snehulienky zrodila mladá žena plná života. „Aj ja som sa životu oveľa viac otvorila. Verím, že v našich myšlienkach môžeme dokázať čokoľvek a napokon to môžeme dosiahnuť i v skutočnosti. Cítim sa inšpirovaná tým, čo ma naučila Snehulienka…“
Jedlo ako zmysel života
Vo filme To the Bone (Netflix, 2017) bojuje mladá Ellen s anorexiou a bulímiou. Pre režisérku Marti Noxon sa táto snímka stala celovečerným debutom, avšak i osobnou spoveďou, pretože sa sama s poruchami príjmu potravy kedysi pasovala. Príbeh mladučkej Ellen je teda inšpirovaný jej vlastným životom, pobytom v zotavovni a rozhodnutím pristúpiť radikálne k vyliečeniu, pretože ďalšiu šancu už možno vysilené telo anorektičky nikdy nedostane. „Jedným z dôvodov, prečo som chcela tento film natočiť, bolo podnietiť diskusiu o problémoch spojených s obrazom vlastného tela a o poruchách stravovania. Nie je to iba film pre ľudí s klinickými poruchami stravovania, ako anorexia a bulímia. Myslím, že mnohí zažívajú sebatrýznenie, ľahko sa nechajú vtiahnuť do začarovaného kruhu diét a priberania.“ Marti Noxon musela vyriešiť nielen spôsob, akým háklivú tému divákom predostrie, ale dobre zvážiť i výber hlavnej postavy – Ellen musela zahrať herečka, ktorej diváci ochorenie uveria a ktorá bude dostatočne psychicky silná, aby tému chudnutia a liečenia zvládla. A Lily bola ideálnou adeptkou! „Nikdy sme Lily nežiadali, aby pre svoju postavu chudla, bolo to jej vlastné rozhodnutie, niečo, čo podľa nej bolo pre charakter tejto postavy nevyhnutné.“
Lily priznala, že podobný osud ako režisérka filmu To the Bone a hlavná hrdinka filmu prežívala aj ona vo svojich tínedžerských rokoch. „Áno, tá téma ma trochu znervózňovala, ale chcela som na tomto filme pracovať pre vyšší účel. Neponúka len môj príbeh, jeho myšlienkou bolo odkryť tabuizovanú tému ďalším ľuďom.“ Bola presvedčená, že so svojím ochorením sa už vyrovnala, že je to dávna minulosť a môže si tak dovoliť nielen presvedčivo zahrať anorektičku a bulimičku v jednej osobe, ale môže pre svoju rolu zhodiť niekoľko kilogramov. Radila sa s expertmi na výživu, ktorí jej dávkovali doplnky výživy, udržiavala si bystrú myseľ a nikdy nevynechala jediný deň nakrúcania. Mimochodom, na pľaci sa stretávala okrem iných i s Keanu Reevesom, filmovým doktorom so špecializáciou na poruchy príjmu potravy, ktorý v jednej chvíli svojej pacientke hovorí: „O jedle nehovorme. Je to nuda a k ničomu to nevedie.“ Zdá sa vám to ako dobrý prístup, keď pred ním stojí dievča vychudnuté na kosť, s lopatkami vystupujúcimi ako krídelká vtáčaťa, s úzkymi bokmi a rukami obtiahnutými kožou? Ak ste zhrození, potom vedzte, že odborníci zajedno tvrdia, že nakrútiť dobrý film o anorexii je neskutočne náročné, asi preto zatiaľ takmer žiadny dokonalý film s touto tematikou neexistuje. To the Bone si počínal slušne, kritika ho nezniesla pod čiernu zem, odborníci si držali profesionálny odstup a diváci si výkon Lily Collins pochvaľovali. Je však otázne, či nie najmä preto, že fyzické transformácie hercov pre hereckú rolu sú stále také príťažlivé…
Uvedomelá spotrebiteľka
„Predstava spolupráce s režisérom Joon-ho Bongom a postava, akú som nikdy predtým nemala možnosť stvárniť,“ tak znela jej odpoveď na otázku, čo ju presvedčilo, aby prijala ponuku zahrať si v akčnom filme Okja. Dej sa točí okolo mladého dievčaťa, ktoré sa s láskou stará o svoje výnimočné, geneticky modifikované superprasa. „Prasiatko“ Okja skutočne dorástlo do nadrozmerných veľkostí a jediným tvorom, ktorý ho môže chrániť pred spotrebným priemyslom, je jeho štrnásťročná ľudská kamarátka Mija. Nie, tú samozrejme nehrá Lily, ale kórejská detská herečka Ahn Seo-hyun, a pretože šlo o filmovú spoluprácu, okrem hercov z Južnej Kórey môžeme vo filme vidieť aj Tildu Swinton, Jakea Gyllenhaala a Lily ako aktivistku a členku hnutia za oslobodenie zvierat. Nakrúcalo sa v Soule, neskôr vo Vancouveri a aby režisér Bong nasal skutočnú atmosféru strachu zvierat pred smrťou, navštívil niekoľko bitúnkov v Colorade, čo z neho spravilo dočasného vegána.
Zmenila sa však aj Lily, ktorá vo filme bojovala za záchranu stoviek superprasiat, odsúdených na smrť. V reálnom živote si takisto dáva pozor na to, čo si oblečie (podporuje značky, ktoré vyrábajú oblečenie z recyklovaných materiálov a neprodukujú odpad) a čo skonzumuje (hoci miluje vegánske a vegetariánske jedlá, občas neodolá dobre pripravenej rybke). „Tento film zo mňa spravil uvedomelejšieho spotrebiteľa aj pokiaľ ide o ďalšie oblasti života. Rada robím na projektoch, ktoré podnecujú konverzáciu a tento je určite jedným z nich. Otvára otázky, ako fungujú korporácie, ako sa zaobchádza so zvieratami, ako pripravujeme naše jedlo a tiež sa dotýka otázky záchrany životného prostredia.“ Film zažil svetovú premiéru v roku 2017 na filmovom festivale v Cannes, kde prvé minúty projekcie sprevádzalo nespokojné bučanie z hľadiska, na konci sa však dočkal niekoľkominútových ovácii v stoji a nominácie na ocenenie Zlatá palma.
Emily stratená (a nájdená) v Paríži
Za posledné roky sa Lily zúčastnila viacerých filmových a seriálových projektov a napriek nie úplne mladučkému veku sa o nej čoraz častejšie hovorí ako o vychádzajúcej hviezde. Rok 2019 jej priniesol úlohu Edith Bratt, múzy a manželky známeho prozaika J. R. R. Tolkiena vo filme Tolkien, ale i zaujímavú postavu priateľky vraha vo filme Ted Bundy: Diabol s ľudskou tvárou (Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile). Jedného z najznámejších sériových vrahov histórie si zahral Zac Efron; napriek faktu, že brutálnym spôsobom zniesol zo sveta desiatky žien, mal svoje fanúšičky, ktoré ho považovali za milého, dokonca sexi chlapíka. A mal svoju Liz, ktorá o jeho morbídnom správaní mimo domova nemala ani najmenšie tušenie. V máji 2020 sa na obrazovky dostal mysteriózny film Inheritance (Dedičstvo), v ktorom Lily stvárňuje Lauren, obhajkyňu z prominentnej rodiny, odhaľujúcu po smrti otca kruté rodinné tajomstvá a napokon sa sčista-jasna zjavila v úlohe šarmantnej Emily Cooper a spustila romantické francúzske šialenstvo…
Premiéra seriálu Emily v Paríži v októbri 2020, v roku, kedy sa cestovanie a premiestňovanie po svete dostalo prakticky na bod nula, zapôsobila na fanúšikov Netflixu ako magická formulka, ktorá aspoň cez obrazovky otvorila ľuďom cestu k zážitkom a dobrodružstvu. V čase karantén a lockdownov je tu Emily, ktorá tak trochu náhodou zamení isté a pohodlné miestečko v marketingovej agentúre v Chicagu za neistotu v Paríži. Možné zlyhania si absolútne nepripúšťa, v tom, čo robí, je predsa výborná! Lenže… Typická Američanka v konzervatívnom prostredí tímu Francúzov, ktorí neznalosť francúzštiny považujú za poriadne faux pas? Och, a čo tie pokusy „preonačiť“ zmýšľanie Francúzov na americký spôsob? Merde! Pourriez-vous répéter, s’il vous plaît? Môžete to prosím zopakovať? Alebo viete čo, mladá dáma? Radšej ostaňte ticho, v tejto agentúre pravidlá nezmeníte, tu, v tomto meste, budete musieť zmeniť seba!
Seriál má predovšetkým veľmi silný romantický podtón, ale inak to asi ani nejde, sme predsa uprostred príbehu v meste lásky. Má však aj nepopierateľný „glamour“ nádych, ktorý nám niečo pripomína, čosi, čo sme už videli, alebo si vzdialene pamätáme. Aha, áno! Sex v meste, Carrie Bradshaw, vysoké podpätky, neskutočné dizajnérske kúsky, značkové kabelky a doplnky… Sex v meste a Emily v Paríži majú toho istého producenta (Darren Star) a tú istú kostýmovú výtvarníčku, legendárnu Patriciu Field. Takmer osemdesiatročná odborníčka na módu poznamenala, že oblečenie, ktoré navliekala na Emily, zdôrazňovalo snahu hlavnej hrdinky adaptovať sa na francúzsky štýl, no zároveň „nepotláčal jej americkú identitu“. A bol to Patriciin nápad, aby Emilyn obal na mobil vyzeral ako fotoaparát, veď sa predsa neustále fotí a „poustuje“ svoje zábery na sociálne siete, kvôli práci, samozrejme, ale i pre potešenie. Najobľúbenejší filmový outfit? Šaty do divadla, v ktorých Lily vyzerala ako reinkarnovaná Audrey Hepburn. Teda takmer: „Vyzerá ako Audrey Hepburn. Zbadáš ju a vravíš si, Audrey. A tak som použila nádherné čierne tylové šaty od Christiana Siriana,“ dodáva Patricia.
Charlie, Redford a ja
Všeobecné nadšenie z Emily v Paríži trochu „vyrovnávajú“ kritické hlasy, upozorňujúce na to, že Paríž nie je len nablýskané veľkomesto, kde každý automaticky prežíva romantickú lásku a gastronomické orgazmy v reštauráciách najlepších šéfkuchárov. Paríž má i svoje temnejšie stránky a koniec koncov, i večne dobre naladená Emily by mohla byť o čosi reálnejšia. Lily si kritiku berie k srdcu a naznačuje, že ak Emily dostane šancu v druhej sérii (jej nakrúcanie už bolo potvrdené), určite svoj príbeh rozvinie a možno ponúkne aj novú víziu Paríža. Zatiaľ si však budeme musieť počkať, kým vychladnú emócie z prvej série. A kto Emily (a herectvu Lily Collins) zatiaľ vôbec neprišiel na chuť, možno zmení názor po autobiografickej dráme Mank, ktorá uzrela svetlo sveta len nedávno. Jej režisérom je uznávaný David Fincher, v hlavnej mužskej úlohe uvidíte Garyho Oldmana a aby sme udržali napätie, neprezradíme viac, ako naznačuje spoločnosť Netflix: Hollywood 30. rokov vyzerá celkom inak, keď sa naň pozriete očami sarkastického scenáristu a alkoholika Hermana Mankiewicza, ktorý (spolu s Orsonom Wellesom) práve dokončuje scenár Občana Kanea. Lily sa vo filme objaví ako Hermanova sekretárka Rita: „Rita je skutočná postava, ale dá sa o nej nájsť len veľmi málo informácií, možno len to, že bola anglickou stenografkou a jej manžel bojoval vo vojne,“ hovorí Lily. „Videla som ju hádam na dvoch fotografiách, takže pre stvárnenie jej osobnosti bolo najviac dôležité, čo vlastne znamenala pre Hermana. Keď bol s ňou, bol najzraniteľnejší. Boli si navzájom dôverníkmi. A na ženu v takej pozícii bola skutočne odvážna, pretože mu verila viac, ako si veril on sám. Tento extra kopanec občas potreboval…“
Zdá sa, že po turbulentnom detstve, nešťastnom dospievaní a neistých začiatkoch vo filmovej branži našla sympatická Lily konečne šťastie. Nakrúca takmer bez prestávky a darí sa jej i v súkromí – so svojím snúbencom Charliem McDowellom a psíkom Redfordom tvorí malú rodinku, ktorá jej poskytuje potrebné zázemie a stabilitu. Počas nedávnej nútenej karantény vraj ich láska ešte zosilnela, mali čas spoznať sa ešte viac a presvedčiť sa, že sú pre seba stvorení: „Keď niekoho zažijete v jeho najlepšom i najhoršom období a ešte stále ste s ním, je to krásna vec.“
Gabina Weiswsová
foto Sita
Článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2021)