Éra supermodeliek konca osemdesiatych rokov minulého storočia znamenala vrchol modelingového i módneho biznisu. Nikto z návrhárov už potom nebol taký slávny, žiadna z modeliek sa už nedokázala vypracovať vyššie ako Linda, Naomi, Christy či Cindy. Ani nebolo treba uvádzať ich priezviská, však ich poznal celý svet. Na špici supermodeliek trónila Linda Evangelista. „Žiadna modelka nebola viac super ako Linda,“ prehlásila o nej šéfredaktorka Anna Wintour, ktorá mladej Kanaďanke meniacej sa pred objektívmi fotografov ako chameleón, venovala jedenásť obálok amerického vydania Vogue.
Nemala ani sedemnásť, keď ju prísni rodičia pustili samú do Japonska, hoci lyžiarsky zájazd jej predtým zarazili, tak veľmi sa o ňu mama bála. Jej rodičia prišli do Kanady z Talianska a usadili sa v meste St. Catharines v provincii Ontario neďaleko Niagarských vodopádov. Otec pracoval ako zlievač pre General Motors, mama bola účtovníčka a svoje tri deti (Linda má ešte staršieho a mladšieho brata) vychovávali v duchu tradičnej katolíckej výchovy. Linda spomína, že hoci vyrastala v Kanade, vždy sa cítila ako Talianka: „Moji starí rodičia hovorili po taliansky, jedli sme talianske jedlá, chodili sme na taliansku omšu a nakupovali v talianskom obchode.“ Pre Vogue Italia priznala, že taliansku náturu má v sebe hlboko zakorenenú, lebo vyrastala v prostredí, „kde naše tradície žili každý deň, všetci v dome sme sa podieľali na príprave gnocchi, polenty a rôznych polievok. Ja som však túžila vyskúšať mrazené jedlo zo supermarketu.“ Svoje mladšie ja označila za „tak trochu divošku“, chodila do tanečnej školy, učila sa stepovať a hrať na akordeóne, ale zo všetkého najviac ju zaujímala móda – izbu mala plnú obrázkov modeliek v krásnych šatách, ktoré si vytrhávala z časopisov. Mama Marisa jej šila úžasné outfity. „Na katolíckej škole som k uniforme nosila biele kovbojské čižmy so strapcami a kovovú čelenku, pretože som sa vždy chcela odlíšiť od ostatných.“ Pani Evangelista, zhovievavá voči dcérinej posadnutosti módou, raz navrhla, že ju zapíše na modelingový kurz u nich v meste. Napokon sa jej však videl príliš drahý, a tak Linda prešla na lacnejšie hodiny etikety, kde sa naučila prestierať stôl, na čo sa používa ten-ktorý príbor a ako má správna dáma vystupovať z auta. V šestnástich sa zúčastnila lokálnej súťaže krásy a hoci titul Miss Teen Niagara nevyhrala, všimol si ju skaut z agentúry Elite Model Management. Urobil jej zopár fotiek s tým, že keby mala záujem o prácu modelky, nech sa mu ozve. Jeho ponuku ignorovala, avšak zlákala ju iná agentúra, a tá ju poslala do Japonska. „Nepovažovala som sa za krásnu, bola som pekná. Vysoká a chudá.“ A o móde predsa vedela všetko, ako si naivne myslela. V tokijskej agentúre sa však ku nej správali agresívne a nástojili, že s ňou nafotia akty. Domov sa na maminu radu dostala pomocou kanadského veľvyslanectva a náležite vystrašená o modelingu nechcela ani počuť.
Zo stránok časopisov na mólo
O dva roky neskôr bola v New Yorku. V devätnástich podpísala zmluvu s agentúrou Elite, ktorej šéfoval John Casanblancas. Ten jej odporučil pár kíl schudnúť a keď niekoľko mesiacov bezútešne obiehala klientov, usúdil, že treba zmeniť trh a poslal ju do Paríža. Ale ani tam sa žiaden raketový štart nekonal. Áno, pracovala, fotila do časopisov, robila katalógy a módne editorialy, ale nebola to žiadna prvá liga. Tie najlepšie zákazky ju obchádzali, nehovoriac o Vogue. To bola jej méta – ocitnúť sa raz na obálke Vogue! Ľudia z módneho biznisu hovorili, že úspešná kariéra modelky trvá približne tri roky. V hoteli, kde bývala s inými modelkami, pobehovali ploštice a čas sa jej krátil. Potom si ju však do módneho editorialu vybral Peter Lindberg, ktorý v polovici 80. rokov mal rozbehnutú úspešnú kariéru módneho fotografa. Rovnako tak Američan Steven Meisel, Linda si pamätá, že práve s ním nafotila svoj prvý editorial pre americký Vogue. „Vybrali ma na fotenie s ním a veľmi som sa mu chcela páčiť, pretože som obdivovala jeho štýl. Dúfala som, že s ním budem môcť nadviazať trvalú spoluprácu. Fotenie so Stevenom nebola nikdy práca. Všetky moje premeny, ktoré zachytil, sa zrodili zo zábavy, nič nebolo plánované.“ Linda si s ním naozaj klikla, veľmi sa zblížili a ich spolupráca trvá dodnes. (Len pred dvoma rokmi Meisel vydal svoju retrospektívnu monografiu Linda Evangelista photographed by Steven Meisel so 180 fotografiami mapujúcimi ich vyše 25-ročnú tvorivú spoluprácu).
V roku 1987 značka Revlon zaradila Lindu do svojej kampane „The Most Unforgettable Women in the World“. Na reklamnom vizuále má ešte svoje pôvodné hnedé vlasy a na tvári výraz, ktorým Casablancasovi tak veľmi pripomínala v tom čase úspešnú modelku Joan Severance. Dva roky predtým sa 23-ročná Evangelista ocitla na prehliadkovom móle a do svojej show ju angažoval Karl Lagerfeld. Ten si práve vychutnával prvé úspechy v pozícii hlavného dizajnéra módneho domu Chanel. „Pozerala som na neho ako na boha, bola som totálne vystrašená,“ priznáva Linda. Lagerfeld ako prvý zboril stenu medzi modelkami z magazínov a tými, čo robili módne prehliadky. Dovtedy sa tieto dva módne svety nezvykli prekrývať a aj samotné módne prehliadky prebiehali v prísne pracovnom duchu, zúčastňovali sa ich len obchodníci, nákupcovia a novinári. Lenže Lagerfeld bol toho názoru, že vidieť krásne dievčatá z magazínov na pódiu je ako kochať sa slávnymi hollywoodskymi hviezdami naživo. To bola veľká zmena. Modelky z časopisov začali robiť prehliadky. A na móle vyzerali fantasticky!
A zrodila sa Trinity
Tú parochňu na fotenie s Petrom Lindbergom v Grécku Linde doniesol kaderník Julien d’Ys. Mala extrémne krátke vlasy a keď si ju Linda nasadila, Lindbergovi doslova padla sánka. „Peter vo mne vždy videl moju hermafrodickú stránku a úplne sa do toho looku zamiloval.“ Presviedčal ju, aby sa dala ostrihať a podporu našiel aj u Anny Wintour, redaktorky módy v americkom Vogue. Linda telefonovala domov, aby sa poradila s mamou. „Prečo by si to robila?“ pýtala sa pani Evangelista. „Budeš jediné dievča s krátkymi vlasmi.“ A paradoxne to sa Linde zapáčilo. Julien jej zachytil vlasy do vrkoča a šmik! Už nebolo cesty späť. Lindin androgýnny strih ešte viac zvýraznil jej črty tváre a mačacie oči. Lenže nie každý v módnom biznise bol nadšený z jej vlasov tak ako Peter Lindberg. Premena prišla tesne pred sériou módnych prehliadok v Európe a z pôvodných dvadsiatich napokon predvádzala iba na štyroch (zo šestnástich prehliadok ju klienti vyradili kvôli zmene účesu). Linda bola zúfalá. V slzách volala Meiselovi, ktorý ju povzbudil, aby sa mu prišla ukázať. Expresne odletela do New Yorku, rovno do jeho ateliéru. A keď o pár týždňov vyšlo februárové vydanie Vogue Italia, mala na obálke svoju fotku! Na nej sedí v aute, telom vyklonená z okienka a pravou rukou drží volant. Smeje sa, nakláňa hlavu mierne nabok, jej roztopašný chlapčenský look pôsobí ultramoderne a sviežo. Na titulku Vogue Italia sa vrátila v tom roku ešte dvakrát – v novembri a potom v decembri spolu s Christy Turlington a Naomi Campbell. To bola prvá titulka, na ktorej sa táto „Svätá trojica“, ako médiá začali volať tri verné kamošky, ocitla spolu. Trinity, teda Linda, Naomi, Christie, a k nim sa často pridala aj Cindy Crawford.
Potom to už išlo ako po masle: titulka za titulkou, britská aj španielska mutácia Vogue, Harper’s Bazaar, Cosmopolitan, Elle, Allure… „Po vyše troch rokoch v biznise som sa utvrdila, že na to mám. Získala som sebavedomie, na ktorom som stavala ďalej.“
V klipe bez Georgea Michaela
V roku 1990 sa britský spevák George Michael, unavený a otrávený zo slávy, ktorá ho prenasledovala na každom kroku, rozhodol, že na verejnosti končí. Nebude nakrúcať videoklipy, nebude dávať rozhovory, ani sa objavovať na tlačových konferenciách. Takto nastavený videl januárové vydanie British Vogue s päticou najvychytenejších modeliek na titulke a skrsol v ňom nápad. Samozrejme, nebol prvý, kto angažoval do svojho klipu krásne modelky, bol však prvý, ktorý ich nechal za seba spievať. Z Lindbergovej čiernobielej titulky ich chcel všetkých päť: Christy Turlington a Cindy Crawford, obe Američanky, Angličanku Naomi Campbell, Nemku Tatianu Patitz a Kanaďanku Lindu Evangelistu. Linda váhala, hoci ostatné priateľky už povedali áno. Dôvod? „Nebola to móda. Video? Načo?“ argumentovala neskôr. Nakoniec sa nechala prehovoriť. George Michael bol celý čas prítomný na pľaci, aj keď každá modelka nakrúcala svoj part zvlášť, Linda ako posledná. V noci pred odletom do Londýna ju kaderník Garren odfarbil na platinovo blond. Nikto zo štábu to nečakal, ale všetci boli nadšení. Videoklip k pesničke Freedom! ’90 režíroval mladý filmový tvorca David Fincher, ktorý už spolupracoval s Madonnou na klipoch Vogue či Express Yourself a neskôr sa preslávil temnými thrillermi typu Seven, Klub bitkárov či Gone Girl si pre Christy Turlington vymyslel dlhokánsky ľanový pléd, na ktorý štylistka Camilla Nickerson minula takmer celý rozpočet. V dokumente In Vogue: Tie roky 90-te Camilla spomína, že s ostatným oblečením musela riadne improvizovať. Motorkárske čižmy s cvočkami pre Naomi patrili jej priateľovi a čierny mohérový sveter, do ktorého si Linda skrýva tvár, bol jej vlastný. (Linda: „Bože, ten musel riadne páchnuť, keď ho Camilla dostala späť. V tom svetri som strávila celú večnosť!“) Ani jedna z modeliek netušila, aký ošiaľ to video spustí. Victoria Beckham v dokumente In Vogue priznáva, že si ho púšťala dokola za sebou aspoň tisíckrát. Linda jej pripadala ako „nebeská bytosť“, bola ňou priam posadnutá: „Kvôli nej som sa dala ostrihať, ona bola dôvod, prečo som si prefarbila vlasy. Pamätám si, že som letela do New Yorku za Garrenom, kaderníkom Lindy, aby ma ostrihal nakrátko. Bola som vo vytržení, bože môj, Lindin kaderník sa dotýka mojich vlasov!“
Vrcholným momentom, o ktorom sa hovorí, že definoval éru supermodeliek, sa stala módna prehliadka Gianniho Versaceho v marci 1991. Donatella vtedy bratovi poradila, aby modelky z klipu Freedom! ’90 nechal vo finále prejsť po móle v oranžových, žltých a čiernych minišatách za zvukov Georgeovej pesničky. Tak sa zrodil kult supermodeliek, svetových ikon so statusom celebrít. Ani nebolo treba uvádzať ich priezviská, všetci vedeli, kto je Naomi, Cindy, Christy či Linda. Boli slávnejšie ako rockové hviezdy, slávnejšie ako hollywoodske herečky. Ako to výstižne neskôr okomentovala Linda: „Bolo to šialené, veď sme neboli Beatles!“
Imidž, moc a glamour
Odvtedy ich Versace chcel mať na svojich prehliadkach všetky. Najskôr si špeciálnym honorárom zaistil, aby predvádzali len pre neho. Vzápätí však aj ostatní návrhári zdvihli honoráre, čo odštartovalo preteky, kto dá viac. Linda a ďalšie supermodelky bežne za 30- minútovú show zarobili 15.000 až 20.000 dolárov (dnes približne raz toľko). Á propos, výraz supermodelka vznikol až na konci 80. rokov. Aj predtým sa modelky dokázali presláviť, stačí spomenúť napríklad Londýnčanku Twiggy, ale žiadna z nich nedosiahla takú slávu a bohatstvo ako Linda, Cindy, Naomi či Claudia Schiffer. Novinárka Elke Reinhold vo svojej eseji v knihe Storočie módy píše, že tieto dievčatá sa stali „idolmi doby, v ktorej vládol imidž, moc a glamour. Na konci 80. rokov sa móda, rovnako ako celý priemysel luxusných výrobkov dostali do ťažkého úpadku. Supermodelky pomáhali maskovať, že móda väzí v hlbokej kríze a udržiavali pri živote glamour.“ Elke pripomína, že k ich oslnivej kariére dopomohli aj hollywoodske herečky typu Meryl Streep či Jodie Foster, ktoré uprednostňovali súkromie pred statusom hviezdy a chceli byť verejnosti menej na očiach. Lenže každá doba prahne po idoloch a ak ich nevyprodukoval Hollywood, ľudia si ich našli na prehliadkových mólach a stránkach časopisov. Módny biznis poháňal dokonalý kolobeh spolupráce: supermodelky, vizážisti, štylisti, návrhári, fotografi, časopisy, módne a marketingové agentúry, kozmetické značky, jedny bez druhých nemohli existovať. Ak ste na pódiu nemali supermodelky, boli ste nikto. Ak vám predvádzala Cindy, Linda, Naomi alebo Claudia, mohli ste so stopercentnou istotou rátať, že sa vaše outfity na druhý deň objavia na stránkach časopisov po celom svete. Aj keď – najmä v začiatkoch – sa stávalo, že Naomi niektoré značky ignorovali, resp. dostávala len istý typ zákaziek. Hoci búrala tabu, aj ona čelila rasovej diskriminácii. Stále platilo, že černošky sa napríklad bookovali iba v lete alebo len na svetlé oblečenie. Linda s Christy si však postavili hlavu: ak nebude predvádzať ona, nebudeme ani my. „Veľa kvôli mne riskovali,“ prízvukuje Naomi. „Podporovali ma a vždy pri mne stáli.“
Byť supermodelkou začiatkom 90. rokov znamenalo mať nielen krásnu tvár a ladnú chôdzu, ale najmä „faktor X“. Skôr ako výnimočne krásna mala byť modelka výnimočne fotogenická, s nekonečným množstvom rôznych výrazov a ako povedal Lagerfeld „s milostným pomerom s objektívom fotoaparátu“. Novodobé manekýnky už dávno neboli len vešiaky na šaty, ale výrazné osobnosti, ktoré si užívali moc a slávu a s pôžitkom predvádzali samé seba. „Žiadna modelka nekráčala po móle tak ako Naomi,“ tvrdí Hal Rubens, spolumajiteľ časopisu InStyle. „Niesla sa, akoby hovorila: ‚To ja tu mám všetko pod palcom! Get the fuck out of my way!’“
Mnohí módni tvorcovia tej doby zhodne tvrdia, že supermodelky bičovali ich kreativitu a inšpiráciu. Americký vizážista Kevyn Aucoin v knihe Face Forward o Linde Evangeliste napísal: „Ešte som nestretol inú modelku, ktorá by bola viac zapojená do všetkých aspektov toho, čo robila. Vždy presne vedela, čo je najlepšie pre jej vlasy, make-up, styling či osvetlenie – a vždy mala pravdu.“ Shane Watson z The Evening Standard si je istá, že „zo všetkých supermodeliek sa Linda najviac zaslúžila o povýšenie tejto práce do umeleckej roviny, nehovoriac o výške honorárov, aké supermodelky dostávali. Ich svet sa stal rovnako lukratívny, očarujúci a zahalený tajomstvom ako svet hollywoodskych hviezd.“ Úmerne tomu, ako narastala ich sláva a bankové kontá, rástol aj vplyv supermodeliek v módnom priemysle. Napokon to boli ony, kto diktoval, s kým chcú, alebo nechcú spolupracovať, vyberali si kaderníkov, vizážistov, štylistov, vyjadrovali sa k fotografiám, ktoré mali byť publikované v časopisoch či použité v kampaniach, dokonca aj k samotným outfitom, ktoré mali predvádzať. A potom Linda šplechla tú svoju pamätnú vetu, ktorá pobúrila verejnosť i ľudí z biznisu a zrazu všetci pochopili, že toto už je riadne cez čiaru!
Tak nech jedia koláče!
Keď sa raz kráľovná Mária Antoinetta viezla kočom po francúzskom vidieku a videla svojich zbedačených poddaných, spýtala sa, prečo sú v takom hroznom stave. Ktosi jej odpovedal, že títo ľudia sú takí chudobní, že už nemajú ani na chlieb, na čo ona rázne pokrútila krásnou hlávkou a vyhlásila: „Keď nemajú chlieb, tak nech jedia koláče!“ Tento výrok, hoci je sporné, či vôbec patrí rozmarnej kráľovnej, odvtedy slúži ako príklad vrcholnej arogancie a totálnej odtrhnutosti od reálneho života. Podobne na ľudí zapôsobil rozhovor, ktorý pre americký Vogue s Lindou a Christy viedol Jonathan Van Meter. Novinár spomína, že Linda na stretnutie hodinu meškala, potom sa zjavila v krátkej bledozelenej minisukni, objednala si vodku a popri niekoľkých marlborkách zhltla dva čokoládové zákusky. Keď sa jej Jonathan spýtal, koľko zarába, vyhŕkla: „Ja a Christy nevstaneme z postele za menej než desaťtisíc dolárov.“ Anna Wintour, šéfredaktorka Vogue, v dokumente priznáva, že chcela túto vetu z článku vyškrtnúť. „Hanbila som sa za ňu. Obávala som sa, že to nebude dobre odrážať Lindu, ktorá bola veľkou súčasťou nášho bytia, nášho sveta, našej rodiny.“ Lenže Van Meter si postavil hlavu a jeho šéfka kapitulovala. Odozva prišla okamžite a bola zničujúca: „Nafúkané modelky,“ znel jeden titulok v novinách. „Bohaté, ale drzé,“ hlásal ďalší. „Strácajú supermodelky svoj lesk?“ klepol klinec po hlavičke tretí. Nešťastný výrok sa prepieral aj v ostro sledovanej show Larryho Kinga. „Myslím, že chcela znieť vtipne, ale v tlači to tak nevyznelo,“ obhajovala Cindy Crawford svoju kamarátku. Lindu dodnes tá veta privádza do šialenstva. Vraj ju trpko ľutuje, lebo to vyzerá, akoby nič iné po nej nemalo zostať. „Nemala som to povedať. Nechcem byť tým známa. Urobila som toho oveľa viac, nemôže ma definovať len tento jeden výrok.“
Nadvláda supermodeliek sa však končila. Samozrejme, nespôsobili ju len Lindine koláče. Už aj samotní návrhári mali toho dosť. Modelky, ktoré mali zviditeľniť módne značky, ich de facto zatieňovali. Už nikoho nezaujímalo, aký posledný výkrik módy majú na sebe, ale či sa Linda naozaj zasnúbila s Kyleom MacLachlanom, ako to Naomi sluší s boxerom Mikeom Tysonom a či manželstvo Cindy s Richardom Gerem nie je len tak naoko. Situácia dospela do bodu, keď sa supermodelky stali „väčšími, ako výrobok, ktorý mali predávať“. Boli na vrchole, vyššie sa už nedalo vystúpiť. Boli drzé a rozmarné, Naomi dokonca v roku 1993 kvôli jej náladovosti a večnému meškaniu z agentúry Elite vyhodili. V tom istom roku Valentino, Gianfranco Ferré a Alberta Ferretti vyškrtli Lindu zo svojich kampaní. Návrhári aj módni redaktori mali už supermodeliek plné zuby, o ich astronomických honorároch nehovoriac. Polly Mellen z časopisu Allure sa v dokumente sťažuje, že modelky chcú lietať len Concordom, bývať v najlepších hoteloch, mať auto so šoférom, ba dokonca i vlastného kuchára. „Majú pocit, že sú niečo viac,“ pridáva sa módny návrhár Valentino. „Už nevedia, čo so sebou.“ Lagerfeld k tomu lakonicky dodal: „Stali sa z nich stali hviezdy, takže je dobré vrátiť ich na zem.“
Módna žurnalistka Jeanne Beker však úpadok supermodeliek zasadzuje do širších súvislostí. V polovici 90. rokov sa vo svete zmenila ekonomická situácia. Už sa neakceptovalo bezbrehé míňanie, to sa považovalo za nevkusné. Tak sa v roku 1995 na parížskych módnych prehliadkach objavili nové neznáme tváre: Kate Moss, Stella Tennant, Erin O’Connor či Kristen McMenami, „krásna škaredka“, ako sa jej začalo hovorilo. Z alternatívnej hudobnej scény, ktorá sa zrodila v americkom Seattli do módy vtrhol grunge a Kristen či Kate nemali problém sa s ním stotožniť. Linda však áno. Úprimne priznáva, že ju grunge vydesil, „to nebol svet, do ktorého by som patrila“. Všetci v biznise sa pýtali, ako môžu supermodelky s ich aureolou glamouru predvádzať grunge, tú módu károvaných flanelových košieľ uviazaných okolo pása? A hoci trend „heroin chic“, vychudnutých modeliek s bledými tvárami a tmavými kruhmi pod očami, čoskoro pominul, pre Lindu a jej triumvirát hviezdne časy skončili. Móda sa demokratizovala, svet sa zrýchľoval, do popredia sa drali nové technológie a k slovu sa hlásili aj hollywoodske herečky: kozmetický gigant Revlon podpísal zmluvu s mexickou herečkou Salmou Hayek a na obálkach Vogue sa čoraz častejšie objavovali mená ako Uma Thurman, Renée Zellweger či Winona Rider. Slávne modelky sa pokúšali naštartovať svoju druhú kariéru: Naomi nahrala (neúspešný) hudobný album, Cindy to (beznádejne) skúšala s herectvom, Claudia pohorela ako televízna moderátorka, Linda však zostávala pri móde. Na prahu nového tisícročia sa ona a jej priateľky vrátili pred objektívy fotoaparátov, ale už to nebola tá oslňujúca doba ako pred desiatimi rokmi. Linda prekročila tridsiatku a veľmi túžila po rodine. V čase, keď si dala pohov od modelingu a presťahovala sa na Francúzsku riviéru, začala chodiť so slávnym francúzskym futbalistom Fabienom Barthezom. V roku 1999 dvojica oznámila, že čakajú dieťa, Linda však v šiestom mesiaci za dramatických okolností potratila. S Barthezom sa rozišla, potom sa dali opäť dokopy, ale v roku 2002 ich vzťah skončil definitívne.
Simonetta Zalová
foto Apple TV+
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2025)