Dlžili ste niekedy peniaze? Nie je to jednoduchá situácia – každý deň sa budiť s ťarchou nevyplateného dlhu a nedajbože aj s vymáhačmi na krku. Rozmýšľate, ako sa z tejto situácie dostať, no zdá sa, že slučka sa uzatvára a už niet úniku. V úplnom zúfalstve stretnete záhadného muža, ktorý vás vyzve zahrať si jednoduchú hru. Vyhráte a muž vám dá ďalšiu ponuku – čo takto zahrať si viac hier a vyhrať omnoho viac peňazí? Ani neviete ako a ocitáte sa v aute, ktoré vás vezie na neznáme miesto. Uspia vás a vy sa prebudíte v zelenej teplákovej súprave spolu s ďalšími spoluhráčmi. Odteraz už nemáte meno, ste len číslo. 456. S týmto číslom začínate hrať hry o život.
Práve ste si prečítali zápletku globálne úspešného kórejského seriálu Squid Game, ktorý v roku 2021 šokoval a nadchol celý svet. Dnes sa tento seriál už považuje za fenomén. Stal sa totiž najsledovanejšou pôvodnou šou z dielne Netflixu a najsledovanejším seriálom v 94 krajinách so 142 miliónmi divákov. Získal aj mnohé ocenenia vrátane Emmy pre hlavného herca Lee Jung-jaea či Zlatý glóbus pre herca O Yong-sua za vedľajšiu postavu. Squid Game sa stal prvým cudzojazyčným seriálom s takýmto obrovským úspechom a najsledovanejším kórejským seriálom všetkých čias. Medzi divákmi spôsobil doslova ošiaľ a dostal aj pozitívne hodnotenia od kritikov. Na portáli Rotten Tomatoes sa vyskytovali recenzie podobné tejto: „Priamočiara brutalita Squid Game nie je pre slabé povahy, ale ostrá spoločenská satira a prekvapivo emotívne a nežné jadro udržia divákov prilepených k obrazovke – aj keď budú miestami príbeh sledovať cez prsty.“
Squid Game by sme mohli žánrovo zaradiť do dystopického thrilleru alebo aj survival hororu, takže sa nevyhýba explicitným scénam zobrazujúcim násilie a psychický teror, ktorému hráči tejto zvrátenej hry čelia. Hlavná postava seriálu Song Gi-hun (Lee Jung-jae) je obyčajný chlapík, nie zlý človek, no dostane sa do finančných problémov, sčasti vlastnou vinou, sčasti aj tým, ako je nastavená spoločnosť. Cesta, na ktorú sa vydá, je hrboľatá a plná prekážok, no bojuje až do samého konca a navzdory krutým úlohám si zachováva ľudskosť. Aj vďaka sympatiám k hlavnému hrdinovi si seriál získal srdcia fanúšikov po celom svete. Tvorca seriálu, kórejský režisér a scenárista Hwang Dong-hyuk, už ani nedúfal, že sa jeho dlhoročný nápad zrealizuje, no dnes sa teší takej popularite, že po druhej sérii, ktorá vyšla v decembri 2024, sa môžeme tešiť aj na tretiu, ktorú Netflix uvedie v lete 2025.
Hráč číslo 456
Pre tých, čo nevideli prvú sériu, zrekapitulujme, o čo v seriáli ide. Štyridsiatnik Song Gi-Hun sa ocitá na tajnom ostrove v hre o peniaze, ktoré zúfalo potrebuje. Ostatní spoluhráči sú na tom podobne – sú to nešťastní zadlžení ľudia. Niektorí sú kriminálnici či podvodníci, iní sú „len“ obete vlastných osudov alebo ich do tejto situácie dotlačili okolnosti. Všetci si myslia, že budú súťažiť o peniaze nejakým normálnym spôsobom, hoci už od prvej chvíle sa nad celým seriálom vznáša zlovestný opar. V budove, kde sa budú hrať záhadné hry, majú nad všetkým kontrolu dozorcovia so samopalmi – ľudia v ružových kombinézach s maskami na tvári a meničmi hlasu, takže súťažiaci nepoznajú ich identitu. Chladne a vecne im oznamujú pravidlá hry a pozývajú ich ku prvej disciplíne. To ešte nik netuší, čo ich čaká.
Hneď pri prvej hre sa odhaľuje bizarný koncept: v obrovskej sále s nebom namaľovaným na strope a krajinkou na stenách stojí umelý strom a pri ňom obrovská niekoľkometrová bábika, ktorá otáča hlavu smerom k súťažiacim a od nich. Majú hrať kórejskú detskú hru, niečo ako naše Vidličky, lyžičky, nože. Mnohým to príde smiešne, no smiech ich veľmi rýchlo prejde, keď zistia, že bábika má v očiach senzory pohybu a keď sa v jej zornom poli pohnú, dochádza k ich eliminácii. Nie však ako keď obyčajne vypadne súťažiaci z hry a ide domov, tu, kde sa stávate len číslom a hráte s nasadením vlastného života. A za každý stratený ľudský život pribudne do prasiatka sto miliónov wonov (v prepočte 66.500 eur). Súťažiaci po tomto zistení ostanú v šoku. V tej chvíli majú ešte možnosť svoj osud zvrátiť a hru prerušiť, no nakoniec zahlasujú za pokračovanie. A tak začínajú hry o život, ktorých sa zúčastňuje aj Song Gi-hun. Spriatelí sa s inteligentným, no skazeným mužom Sang-woo (Park Hae-soo), s ktorým je nakoniec nútený bojovať na život a na smrť v hre, po ktorej je pomenovaný celý seriál (Hra na kalmára). Ten mu vo svojich posledných momentoch povie: „Keď sme boli deti, presne takto sme sa hrali a naše mamy nás potom zavolali na večeru. Teraz už na nás nikto nevolá.“
Krvavé peniaze
Asi pre vás neprekvapení, že Gi-hun nakoniec hry v prvej sérii vyhral. Čo to však znamenalo? O život prišlo ostatných 455 ľudí, ktorí s ním súťažili. A medzi nimi i jeho priatelia, ktorých získal na tejto strastiplnej ceste. Celkom si odniesol v prepočte 30 miliónov eur, pričom každých 66.500 znamená jeden vyhasnutý ľudský život. Gi-hunovi sa s týmto vedomím žije veľmi ťažko. Tvorcovia hry chceli na konci prvej série, aby nasadol na lietadlo do USA a začal tam nový život. V poslednej chvíli sa však rozhodne, že ostane v Kórei a príde na to, kto za hrami stojí. V prvej sérii sme zistili, že tvorca hier to všetko okrem vlastného sadistického potešenia organizuje aj pre skupinu vysoko postavených boháčov, ktorí hry sledujú ako skvelú zábavku. Stávkujú, kto prežije a kto nie a pritom popíjajú a hodujú. Život obyčajného človeka pre nich nemá žiadnu hodnotu, akoby hrali iba nejakú počítačovú hru. Hry má pod palcom tzv. Front Man (Lee Byung-hun), ktorý dohliada aj na dozorcov, tzv. ružových vojakov. Práve on sa stáva hlavným antagonistom nielen pre Gi-huna, ale aj pre policajta Hwang Jun-ha (Wi Ha-joon), ktorý postupne prichádza na to, že niečo nie je v poriadku, no kvôli nedostatku dôkazov je nútený vydať sa pátrať na vlastnú päsť. Jeho vyšetrovanie plné šokujúcich zistení je však prerušené, keď ho Front Man postrelí.
V druhej sérii spoločný nepriateľ dvoch odlišných mužov spojí. Gi-hun nazýva svoju výhru krvavými peniazmi a nechce ich míňať na nič, čo nesúvisí s pátraním po zloduchoch. Jeho hlavnou motiváciou je pomsta za životy ostatných súťažiacich. Policajt Jun-ho, ten je zasa odhodlaný napraviť si reputáciu, pretože momentálne je pred všetkými kolegami za blázna, ktorý si ostrov s hrami o život vymyslel. Po intenzívnom hľadaní sa Gi-hunovi podarí nájsť záhadného muža s pozvánkou a rozhodne sa vrátiť do hry.
Človek mieni, Front Man mení
Plán bol jasný, Gi-hun si nasadí do úst umelý zub s mikročipom, aby pátracia skupina vedela, kde je a ihneď prišla oslobodiť celý ostrov so všetkými hráčmi. Zastaviť to šialenstvo, chytiť vrahov a vydať ich do rúk spravodlivosti. Avšak keď sa Gi-hun zobudí v budove, kde sa hrajú hry, mikročip už nemá. Strojcovia hry a dozorcovia sú prefíkaní a nič im neujde. Plán zlyhal a Gi-hun nemá na výber. Opäť sa stáva hráčom číslo 456 v zelenej súprave. Prvá hra je rovnaká ako minule – Lyžičky, vidličky, nože. Gi-hun začne všetkým radiť, čo majú robiť a ako sa zachrániť, no hráči mu neveria, myslia si, že je len nejaký opitý blázon. „Hovorím vám, ja som tieto hry už hral!“ kričí na nič netušiacich hráčov. Zúfalstvo, ktoré prežíva, keď ho ostatní nechcú počúvať, je veľmi príznačné pre tému celého seriálu. Je ňou ľudská nátura so všetkými jej chybami a zlými vlastnosťami. Avšak keď zastrelia prvého hráča, ostatní spozornejú. Pochopia, že nejde len o obyčajné hry. A pri druhej disciplíne prichádza šok aj pre Gi-huna. Je celkom iná ako minule a hoci si ostatní od neho pýtajú radu, nemá pre nich odpoveď. Nemôže uveriť, že sa znova ocitol v rovnakom pekle, no neostáva mu nič iné, len s plným nasadením hrať. Keďže už vie, ako táto hra končí, pristupuje k veciam inak ako minule. Predošlá skúsenosť ho posunula a istým spôsobom má navrch, lebo už pozná reakcie ľudí na krízové situácie. Napriek tomu však rovnako ako ostatní netuší, čo ho čaká. Medzitým po ňom vo vonkajšom svete neúspešne pátrajú jeho spolupracovníci na čele s Jun-hom.
Dva tábory
Seriál Squid Game je výnimočný tým, že si divák vytvorí k postavám silné citové puto – či už preto, že sa dozvie, prečo sa do hry dostali, alebo preto, že ukazujú napriek neľudským podmienkam empatiu či vľúdnosť. V druhej sérii sa stretávame s novými postavami, ktoré sú vskutku rôznorodé: bývalý rapper, transrodová žena, šamanka, podvodník s kryptomenami či matka so synom gamblerom… Gi-hun tu dokonca stretne dávneho priateľa, s ktorým kedysi spoločne stávkovali na dostihoch. Najzaujímavejšou postavou je však Hráč číslo 1 (Lee Byung-hun), ktorý sa k hre pridá na poslednú chvíľu. A práve on poriadne zamieša karty. Na jednej strane odporuje Gi-hunovi, no čím viac sa spoznávajú, tým viac sa zbližujú ako priatelia v ťažkých chvíľach. Okolo tejto dvojice sa vytvára tím, ktorý si pri hrách vzájomne pomáha.
V druhej sérii prvýkrát nazrieme aj na druhú stranu. Jedna z postáv je ružový vojak, teda vojačka, žena zo Severnej Kórey, ktorá v reálnom živote bojuje o prežitie. Hráčov s každou disciplínou ubúda, no napriek tomu po každej hre v hlasovaní vyhrá skupina, ktorá chce pokračovať ďalej napriek kopiacim sa mŕtvolám. Situácia sa vyostruje, napätie stúpa a súťažiaci sa delia na dva tábory. Gi-hun je jadrom skupiny, ktorá chce hry ukončiť a keď nepomáha presviedčanie druhej skupiny, rozhodne sa vziať situáciu do vlastných rúk a zorganizovať prevrat. V nevyrovnanom boji mnohí prídu o život, no Gi-hun má teraz už len jediný cieľ – dostať sa do riadiacej miestnosti, kde sídli Front Man. Na jeho prekvapenie bol však celý čas medzi nimi a… Viac sa dozvieme až v tretej sérii.
Sociálny rozmer
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Squid Game je thriller plný násilia a surovosti, no v skutočnosti je seriál alegóriou na kórejskú spoločnosť. V Kórei je téma sociálnych rozdielov veľmi aktuálna a v kinematografii silne prítomná, za všetky príklady spomeňme Oscarový film Parazit. Režisér Hwang Dong-hyuk sa o tieto témy vždy zaujímal, keďže sám sa v minulosti ocitol vo finančnej tiesni. „Chcel som napísať príbeh, ktorý bude alegóriou na modernú kapitalistickú spoločnosť. Niečo, čo zobrazuje extrémnu súťaž, tak ako je aj život sám neustálou súťažou,“ vysvetlil pre magazín Variety. Sám nazval seriál „príbehom o lúzroch“ a postavy pomenoval po svojich kamarátoch z detstva. Seriál je predovšetkým spoločenskou satirou. Bohatí popíjajú v pohodlných kreslách, zatiaľ čo chudobní bojujú o život. Ani chudobní však nie sú vykreslení len ako úbohí trpitelia, režisér v podstate hovorí, že všetci ľudia sú rovnakí – zlí sa nájdu aj medzi súťažiacimi. Taká je, jednoducho, ľudská nátura. Ukazuje aj neférovosť, ktorá panuje v spoločnosti. Kvôli tým, čo sú chamtiví a bezcitní, musia ďalej hrať tí, ktorí už dávno chcú ísť domov. Seriál taktiež ilustruje priepastné rozdiely v pohľade na svet medzi ľuďmi z rôznych sociálno-ekonomických podmienok. Front Man a boháči to vidia tak, že hráčom dávajú príležitosť – sú tam predsa dobrovoľne. Nevnímajú to tak, že súťažiacich vykorisťujú. Seriál ponúka aj pohľad na to, čo sú ľudia ochotní pre peniaze spraviť, že neexistuje univerzálny moment, v ktorom majú všetci dosť a že v súčasnom svete je to jedna z najdôležitejších vecí pre prežitie. Hwang zároveň podpichuje tým, že ukazuje univerzálne zlé vlastnosti človeka – závisť, faloš, sebeckosť, surovosť. No napriek tomu aj v tomto svete existuje nádej v podobe Gi-huna, ktorý má dobré srdce a váži si ľudský život viac ako peniaze.
Pop-kultúrny fenomén
Čo ľudí na Squid Game tak oslovilo? Odhliadnuc od toho, že oplýva bizarnou a desivou premisou (dospelí ľudia hrajú detské hry, v ktorých sa zabíja a bojuje o život a o peniaze), recept na úspech seriálu tvoria dve hlavné ingrediencie. Prvou sú zaujímavé postavy s komplexnými osobnosťami a pútavými príbehmi, ktoré sa po kúskoch odhaľujú. Diváci si k nim rýchlo vybudujú citový vzťah, boja sa o svoju obľúbenú postavu a držia jej palce. V prvej sérii bola takou postavou Kang Sae-byeok (Jung HoYeon), mladá utečenkyňa zo Severnej Kórey, ktorá ostala so svojím malým bratom sama v novej krajine a keďže ho nedokázala uživiť, musela ho dať do detského domova. Rodina je pre ňu to najdôležitejšie, preto sa rozhodne bojovať v hrách za ich prežitie. V druhej sérii je takou postavou Gi-Hunov priateľ z minulosti Jung-baea (Lee Seo-hwan). Napriek tomu, že je gambler a kvôli svojej závislosti prišiel o rodinu, je to dobrák, ktorý chce všetkým pomôcť.
Druhým pilierom úspechu Squid Game je podmanivý vizuál. Pracuje s detskou hravosťou a pestrosťou v ostrom kontraste k násiliu a zverstvám, ktoré sa na ostrove dejú. Samotná centrála, v ktorej sa hry hrajú, má pestrofarebný interiér s nekonečnými schodiskami a pôsobí ako scenéria zo sna. Hry sa odohrávajú v špeciálnych miestnostiach, ktoré vyzerajú napríklad ako detské ihrisko alebo veľký kolotoč s koníkmi. Keď sú miesta asociované s detskou nevinnosťou postriekané krvou súťažiacich, vytvára to silný kontrast a pocity nefalšovanej hrôzy. Istým spôsobom sa seriál snaží naznačiť, že aj všetci tí zadlžení nešťastníci boli kedysi deťmi, ktoré boli čisté. Snáď najvýraznejším prvkom sú však ružoví vojaci s čiernymi maskami s troma geometrickými tvarmi – kruhom, štvorcom a trojuholníkom. Rozdeľujú vojakov do hierarchie podľa ich funkcie, no vyskytujú sa aj v logu hry, keďže kórejská Hra na kalmára spočíva v tom, že na zemi je načrtnutý kalmár pomocou týchto jednoduchých tvarov a dva tímy sa musia dostať z jednej strany na druhú a vytlačiť svojich protivníkov von. Práve tento výrazný a zároveň jednoduchý prvok sa stal poznávacím znamením Squid Game pre fanúšikov na celom svete. Od halloweenskych kostýmov cez obrovské verejné PR akcie a videohru až po množstvo fanúšikovských predmetov s logom hry či plyšákmi ružových vojakov.
Miriam Fulmeková
foto Netflix
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2025)