Bola to dráma priam shakespearovských rozmerov. V roku 1989 vošli dvaja mladíci na hranici dospelosti do svojho honosného domu v Beverly Hills a rozstrieľali vlastných rodičov na kúsky. Každému zločinu však niečo predchádza, a to v prípade Menendezovcov súd úplne odignoroval. Verejnosť tak už celé desaťročia trápi otázka – sedia za mrežami nevinní ľudia, alebo sa to len vlci prezliekli do kože baránkov a zahrali pred svetom to najpôsobivejšie divadlo?
Spočiatku to vyzeralo ako učebnicový príklad amerického sna. José Menendez pochádzal z kubánskej Havany, kde sa v roku 1944 narodil do prominentnej bohatej rodiny lekárov a právnikov. Mal dve sestry a ako jediný chlapec bol veľmi rozmaznávaný. Podľa rodinnej susedky sa vďaka matkinmu zbožňovaniu stal z neho „tak trochu tyran… a bolo ťažké ho zvládať“. Možno aj to bol dôvod, prečo ho v roku 1960, teda krátko po kubánskej revolúcii, poslali do Pensylvánie k bratrancovi. Šestnásťročný mladík nevedel po anglicky, a tak na sebe tvrdo pracoval. Vďaka plaveckým úspechom sa mu podarilo získať športové štipendium a začal študovať na univerzite v Southern Illinois. Tam sa hneď v prvom ročníku zoznámil s o dva roky staršou študentkou komunikácie Mary Louis Andersen, ktorú nik nenazval inak ako Kitty. Vyzerala dobre a v roku 1962 vyhrala lokálnu súťaž krásy. Vo svojom vnútri však ukrývala temné tajomstvá. Takmer celý život vyrastala bez otca, s ktorým sa mama pre jeho násilnícke sklony rozviedla, keď bola Kitty malá.
Depresívna a uzavretá dievčina si ťažko hľadala priateľov a celé roky v sebe nosila odpor k otcovi. Bol priam zázrak, že keď zbadala fešného Kubánca, všetky obavy z mužov boli zrazu fuč. A veľmi rýchlo sa konala svadba. Ženích mal iba devätnásť rokov, a tak jeho rodina protestovala, on však vyhlásil: „Ak som v šestnástich dosť starý na to, aby som žil sám, v devätnástich som dosť starý na to, aby som sa oženil.“ Kitty sa po vydaji vzdala svojho sna o kariére pred kamerami či v rozhlase a začala pracovať ako učiteľka v škole. V januári 1968 sa jej narodil Joseph (Lyle) a v novembri 1970 Erik, aj preto na naliehanie manžela zostala v domácnosti. O financie sa napokon dostatočne postaral sám. Pracoval ako kontrolór v účtovníckej firme a hoci ku kolegom a podriadeným sa správal arogantne a hrubo, nadriadení oceňovali jeho inteligenciu a snaživosť. Mal povesť neúnavného pracovníka s pohotovou mysľou, a tak stúpal po spoločenskom rebríčku strmhlav nahor.
Americký sen
„Mal v sebe niečo, čo ho poháňalo, nikdy nemal dosť,“ skonštatoval o otcovi Lyle. Do troch rokov už bol José prezidentom spoločnosti a ako 35-ročný zmenil pôsobisko – stal sa výkonným viceprezidentom v autopožičovni Hertz. Keď ju odkúpila spoločnosť RSA, Menendez prešiel do nahrávacej divízie a zanedlho už podpisoval zmluvy s budúcimi hviezdami ako Eurythmics, Duran Duran či Dolly Parton. Po otvorení kancelárie v Miami dokonca pomáhal založiť „najikonickejšiu popovú latino skupinu“ Menudo, v ktorej neskôr pôsobil aj mladučký Ricky Martin. Vlastné deti mu však až toľko radosti nerobili. Mal na nich obrovské nároky a dával najavo, že ich zďaleka nenapĺňajú. Sníval o tom, že z nich budú slávni športovci a nehľadel na spôsoby, ako to dosiahnuť. Už keď bol Lyle maličký a bojoval s plávaním, José ho jednoducho hodnú chvíľu pridržal pod vodou. Inokedy zasa chlapčeka postavil na kuchynskú linku, roztvoril náruč, aby mu do nej skočil a v poslednej chvíli uhol. Poučenie? Nikdy vraj nemá nikomu veriť. Kittina sestra tiež neskôr vypovedala, že bola viackrát svedkom, ako Menendez päťročnému Lyleovi vrazil päsťou. Podobne sa k synom správal po celý život, každý jeden deň.
Erik bol neskôr veľmi sľubným prsiarom, no kým iní rodičia po pretekoch chválili svoje deti, ktoré skončili ďaleko za ním, José vytiahol syna z vody a poriadne naňho nakričal. „Prakticky ho ponížil pred rovesníkmi,“ spomínal tréner. „A potom ho objal.“ Keď mali chlapci 9 a 12 rokov, otec im nariadil, aby si vybrali iba jeden šport a veľmi jasne naznačil, že z nich chce mať tenisové hviezdy. Podobne ako vo všetkom, ani tentoraz nemienil poľaviť zo svojich ambícií. Každé ráno už o pol siedmej bol Erik a Lyle vonku na chladnom vzduchu a otec im hádzal loptičky, vyštekávajúc svoje pokyny. Keď potom prišli súkromní tréneri, hlava rodiny ich sledovala z okna v obývačke a občas tréningy prerušovala príkazmi. Dokonca aj keď nebol doma, denne aj päťkrát telefonoval, aby skontroloval, ako sa chlapcom na kurtoch darí. Neustála hrozba zlyhania sa pre bratov stala neznesiteľnou, čo neskôr potvrdil aj ich bývalý tréner: „José bol taký súťaživý… že to nakoniec malo opačný účinok. Erik mal oveľa menej sebavedomia, lebo nič, čo robil, nebolo dosť dobré.“
Pod pokrievkou
Na prvý pohľad však vyzerali ako dokonalá americká rodina. Otec bol od roku 1986 výkonným viceprezidentom veľkej filmovej spoločnosti a dokonca zvažoval kandidatúru do senátu, aby oslobodil Kubu od Fidela Castra. Jazdil v limuzínach, lietal do celého sveta a svojim deťom opakoval: „V mojich žilách nekoluje neúspech.“ Mama sa starala o domácnosť a držala rodinu pokope. Erik študoval na zrejme najsnobskejšej verejnej škole v Amerike, Lyle na prestížnej univerzite a z oboch rástli nádejní tenisti s množstvom trofejí na poličkách v ich losangeleskom dome za takmer milión dolárov. Erik to medzi americkými hráčmi do osemnásť rokov dotiahol na 44. priečku. „Boli mimoriadne úzko spätí, všetko robili spolu,“ hovorili o Menendezovcoch ľudia z ich okolia. Skutočnosť však nebola až taká úžasná, ako sa zdalo. José celé dni pracoval a doma bol málo, takže výchova zostávala na pleciach Kitty. Tá však mala problémy sama so sebou. Keď odhalila manželov dlhoročný románik s inou ženou, psychicky sa zrútila, podľahla drogám a alkoholu, dokonca sa vraj kvôli Josého opakovanej nevere trikrát pokúsila o samovraždu.
Matku však trápili aj chlapci. Lyle začal navštevovať Princetonskú univerzitu, no bez prísneho dohľadu otca sa odrazu nevedel vpratať do kože a zoznam jeho výstrelkov nemal konca. Najskôr mu prekážalo, že na internáte nebýva sám, a tak vyhodil veci svojich spolubývajúcich. Potom si k sebe nasťahoval kamaráta, ktorý na univerzite ani neštudoval. Choval šteňa, hoci zvieratá boli na izbách zakázané. A raz nechal pustenú vodu v umývadle, takže spôsobil menšiu potopu. Problémy mal aj so štúdiom a hneď v prvom semestri ho prichytili pri podvádzaní, takže ho na rok vylúčili. To bola pre otca, ktorý sa synom na prestížnej škole veľmi rád chválil, veľmi ťažká rana. Pokúsil sa ešte orodovať u prezidenta univerzity, no keď sa mu jeho rozhodnutie zvrátiť nepodarilo, nahneval sa na školu a Lylea zamestnal u seba v Live Entertainment. Ostatní pracovníci na toto krátke obdobie nespomínali v dobrom, lebo šéfov synáčik neustále meškal do práce, pracoval iba pár hodín a hneď utekal hrať tenis. Jeden z jeho kolegov poznamenal, že bratia Menendezovci boli rozmaznaní, arogantní a sebeckí, no ich otec pred tým vždy zatváral oči.
Rázne, rýchlo a bezohľadne
Inak však každému detailu ich životov venoval otec až príliš veľkú pozornosť. Jedného dňa sa mu napríklad Lyle snažil vysvetliť, prečo bol preň semester taký náročný a známky sa mu až tak veľmi zhoršili. „Deje sa veľa vecí, o ktorých nevieš,“ povedal otcovi. „To asi myslíš tú tvoju bárbinu, ktorá otehotnela. Ja o tom viem,“ šokoval ho José odpoveďou a potom zamrmlal čosi o tom, že jej stačilo dať pár dolárov a šla na potrat. Lyle, ako vždy, poslušne sklopil uši, no vo vnútri bol celkom zničený. Plánoval sa k situácii postaviť ako chlap, chcel sa s priateľkou oženiť a mať dieťa, no otec veci videl inak a „problém“ vyriešil ako vždy – rázne, rýchlo a bez ohľadu na tých, ktorých sa to týkalo. Lyle na prahu dospelosti však takéto autoritárstvo zvládal čoraz ťažšie a postupne medzi ním a otcom vzniklo neznesiteľné dusno. A rožky vystrkoval aj Erik. Jeho najlepším priateľom sa stal syn výkonného riaditeľa MGM a radi spolu dávali ostatným najavo, že sú čosi viac. Okrem vlastnej nadradenosti navyše našli ešte čudnejšiu spoločnú záľubu – celé hodiny debatovali o tom, ako by sa dal spáchať dokonalý zločin. Napokon boli so svojimi teóriami natoľko spokojní, že sa ich rozhodli spísať. Zavreli sa v odľahlej na chate a za tri dni dokončili vyše 60-stranový scenár k filmu s názvom Friends (Priatelia) o 18-ročnom mladíkovi, ktorý kvôli 157-miliónovému dedičstvu zavraždí päť ľudí vrátane vlastných rodičov. „Občas mi hovoril, že nie som hodný byť jeho synom a vtedy som sa snažil ešte viac. Iba preto, aby som raz počul tie slová ´Mám ťa rád, synak.‘ No to sa nikdy nestalo,“ hovorí hlavný hrdina. O rok neskôr sa bratia spolu s partiou rovnako bohatých detičiek z nudy vlámali do dvoch domov v ich štvrti a ukradli viac ako 100.000 dolárov v hotovosti a šperkoch. José bol nahnevaný, situáciu však znova vyriešil rázne, rýchlo a bezohľadne. Lup bol vrátený, okradnutí susedia dostali odškodnenie a neplnoletý Erik vzal na seba vinu za oboch bratov. Takmer cez noc kúpil José za päť miliónov šesťizbovú rezidenciu v Beverly Hills, ktorú si v minulosti prenajímal aj Michael Jackson, Elton John či saudský princ a plánoval začať s čistým štítom chlapcov odznova. Nový domov si však užil iba krátko, o necelý rok tam totiž ktosi jeho aj Kitty rozstrieľal na rešeto.
Obraz hrôzy
Lyle a Erik v ten osudný nedeľný večer 20. augusta 1989 neboli doma. Vybrali sa na nový film o Jamesovi Bondovi, no nechcelo sa im čakať v dlhých radoch, a tak si znova kúpili lístky na Batmana, ktorého už videli predtým. Keď sa vrátili domov, počuli televízor a vošli do obývačky. Tam sa im naskytol obraz hrôzy, na ktorý už nikdy nezabudli. Na podlahe a sedačke ležali rodičia, alebo skôr to, čo z nich zostalo, lebo telá boli rozstrieľané tak, že sa takmer nepodobali ľudským bytostiam. Josého zasiahlo šesť výstrelov, vrátane jedného zozadu do hlavy, ktorý pripomínal skôr popravu. Kitty prevŕtalo desať zásahov, posledný vo chvíli, keď sa snažila odplaziť, jej úplne znetvoril tvár. Lyle sa pri pohľade na ten masaker zrútil, no dokázal ešte zavolať na políciu. „Niekto zabil mojich rodičov!“ kričal zúfalo. V šoku boli aj detektívi. „Videl som veľa vrážd, ale nič také brutálne,“ opísal jeden z nich. Aj preto sa spočiatku všeobecne verilo, že mohlo ísť o popravu mafiou. Bratia sa obávali o vlastný život. Ihneď sa presťahovali do hotela a Lyle si dokonca na určitú dobu zabezpečil osobných strážcov. Tým sa však ich míňanie zďaleka neskončilo a v priebehu pár mesiacov minuli 700.000 dolárov. Luxusné reštaurácie, obrovské nákupy, výlety do Karibiku či Európy, to všetko si začali ľudia čoraz viac všímať s myšlienkou, že takto sa smútiaci pozostalí obvykle nesprávajú. Erik si spravil radosť Jeepom Wrangler, jazdil po turnajoch v zámorí a za 50.000 ročne zamestnal trénera, aby sa z neho stala tenisová hviezda prvej triedy. Lyle zasa investoval do Porsche, do oblečenia za tisíce a troch rolexiek. Kúpil aj drahú reštauráciu a snažil sa o jej expandovanie. Podľa blízkych sa istým spôsobom stal Josého kópiou, vstával skoro, presúval sa z jedného obchodného stretnutia na druhé, zvažoval investičné príležitosti. Zvláštne však nebolo len rozhadzovanie bratov, ale aj ich nedostatok záujmu o vyšetrenie smrti rodičov. Akoby im bolo úplne jedno, kto ten strašný skutok spáchal a dva mesiace po vražde dokonca policajtom povedali, že by tú hroznú epizódu už radi nechali za sebou…
My sme vrahovia
„Polícia mala zasiahnuť a zatknúť nás. Nemali sme alibi a na našich prstoch bol zvyšok strelného prachu. Za normálnych okolností by nám spravili testy a okamžite by nás zatkli. V aute som mal náboje, auto bolo v prehľadávanej oblasti… A keby na mňa pritlačili, nebol by som schopný vydržať výsluch. Bol som úplne otrasený, bol som v šoku,“ spomína Erik na prvé hodiny po vražde. Polícia chlapcov síce vypočula, no ďalej im už veľmi pozornosť nevenovala. Akoby vôbec neprichádzalo do úvahy, že taký strašný masaker mohli vykonať vlastné deti rodičov. Až ich bezbrehé rozhadzovanie mužom zákona konečne otvorilo oči a začali si ich všímať viac. Jednému z Erikových kamarátov napríklad dali odpočúvacie zariadenie a dúfali, že z neho vymámi priznanie. To sa napokon nestalo, no plán to rozhodne nebol zlý. Chlapci totiž síce vyzerali, že si život užívajú plnými priehrštiami, no v skutočnosti na tom boli veľmi zle. „Každý večer som plakal a málo som spal. Nevedel som sa sústrediť, celé mesiace som bol viac-menej mimo. Keď mi už otec nepomáhal riadiť môj život, bol som stratený,“ spomína Lyle. „Tajomstvo, že to máte na svedomí vy, je obrovské bremeno. Takže sa mi vlastne trochu uľavilo, keď ma napokon zatkli.“
Erik bol na tom ešte horšie. Jediným dôvodom, prečo si nevzal život, bol pocit, že by ho otec považoval za úplného slabocha a koncom októbra začal znova navštevovať psychológa. Odborník na duševné zdravie sa však zachoval inak, ako by to spravila väčšina jeho kolegov. Keď sa mu Erik priznal, že spolu s bratom zavraždil rodičov, začal si sedenia nahrávať, chlapcov vydieral a o všetkom povedal svojej milenke, ktorá mala načúvať za dverami a zavolať pomoc, ak by zo strany Menendezovcov došlo k nejakému násiliu. Situácia sa však zvrtla, keď sa psychológ s milenkou rozišiel – rovno totiž napochodovala na políciu s obvinením, že ju jej milenec uniesol, zdrogoval a znásilnil. A len tak mimochodom spomenula, že sa mu Menendezovci priznali k vražde. To bola pre vyšetrovateľov skutočne skvelá správa, prokurátorka však so žalobou váhala. Nebola si istá, či nahrávky zo súkromných sedení u psychológa možno použiť pred súdom a od policajtov žiadala vražednú zbraň. Tú síce nikdy nenašli, detektívom sa však podarilo zistiť, že ju v San Diegu s ukradnutými dokladmi Lyleovho spolubývajúceho kúpili práve bratia Menendezovci. Klietka spadla. Lyle bol zadržaný 8. marca 1990 pred domom v Beverly Hills a Erik sa sám udal o tri dni neskôr po návrate z Izraela.
Reality šou
Zatknutie dvoch fešných bohatých mladíkov Američanmi otriaslo. Beverly Hills sa považovalo za najbezpečnejšie miesto v krajine, vraždy sa tam nestávali a rozhodne tam deti nezabíjali svojich rodičov. Prípad na seba pritiahol obrovskú pozornosť. Správy o bratoch sa valili zo všetkých médií, zo súdneho procesu o tri roky neskôr, v ktorom sa rozhodovalo o živote a smrti, sa stala reality šou – a jej diváci navyše neboli úplne objektívni. Ešte mali príliš v živej pamäti, ako Afroameričana Rodneyho Kinga policajti pri kontrole takmer zabili, no napriek tomu ich 29. apríla 1992 čisto belošská porota oslobodila. Teraz boli nesmierne zvedaví, ako sa súd s „privilegovanými belochmi“ poráta tentokrát. O tom, že páchateľmi ohavného zločinu sú skutočne bratia Menendezovci, napokon nebolo najmenších pochýb. Spočiatku síce mala prokuratúra len nepriame dôkazy, no v deň konania jedného z vypočúvaní vydal úrad šerifa prehlásenie, že sa Erik a Lyle pokúsili utiecť. Na základe toho prehľadali bratom cely a našli hotový poklad: 17-stranový list Lylea Erikovi, v ktorom sa prakticky priznal.
Podľa prokurátorky bolo všetko jasné – bratia Menendezovci úkladne zavraždili rodičov preto, aby sa dostali k majetku v hodnote cca 15 miliónov. Ignorovala fakt, že raz by to všetko chlapci aj tak zdedili a už vôbec neriešila, že by bol v takom prípade podobný masaker nepravdepodobný a úkladné vraždy obvykle vyzerajú úplne inak. Obhajoba tvrdila, že o chladnokrvný akt v skutočnosti nešlo (a už vôbec nie pre peniaze), no bratia sa zdráhali hovoriť. Vedeli totiž, že keď raz odhalia pravdu, už viac nebude cesty späť. Už sa na ich otca nikto nikdy nepozrie ako dovtedy.
Nesmierne špinavá bielizeň
Nepočúvalo sa to ľahko, ľuďom v súdnej sieni tiekli slzy… Chlapci totiž otvorili svoju trinástu komnatu a priznali, že ich otec sexuálne zneužíval. Staršieho Lylea od šiestich do ôsmich rokov, mladšieho Erika hneď na to, teda od šiestich až do súčasnosti. „Maznal sa so mnou. Chcel, aby som robil to isté, a ja som sa ho dotýkal a on sa vyzliekol. A potom… Potom som si musel kľaknúť a… Viedol ma a hovoril, čo mám robiť. A ja som… na ňom vykonával orálny sex,“ opisoval pred súdom prerývane svoje prvé zneužitie Lyle. Hrôzostrašné podrobnosti o otcovom sexuálnom násilí napokon pred súdom vyrozprával aj Erik. Zvrátenosť bola v rodine taká zakorenená, že Erika zneužil aj Lyle. Ako vzlykajúc priznal pred súdom, vzal raz svojho mladšieho brata do lesa a „hral sa s ním rovnakým spôsobom ako otec“. Došlo aj na Kitty. Lyle 13. septembra 1993 vypovedal, že ho matka od 11 do 13 rokov volávala do svojej postele, kde sa jej mal „po celom tele dotýkať“. Navyše ho vraj fyzicky aj psychicky týrala. Lyle menoval kopance, ťahanie za vlasy, vyhrážky… aj ignorovanie manželových zvráteností. Keď jej povedal o otcovom obťažovaní, odsekla len, že preháňa. „Otec ťa predsa musí potrestať, keď neposlúchaš,“ mávla rukou. To pred súdom dosvedčila i jedna zo sesterníc chlapcov, ktorá Kitty s obvineniami detí osobne konfrontovala. „Z jej správania som pochopila, že ničomu neverí.“ Príbuzná pritom doteraz ani trochu nepochybuje, že rodičia chlapcov skutočne sexuálne zneužívali. „Bál sa spať vo vlastnej posteli zo strachu, že príde otec a bude ho obťažovať,“ hovorí o jednom z bratrancov.
Sebaobrana
Na tom napokon stavala aj obhajoba. Keby porota uznala, že Lyle a Erik konali z obavy o vlastný život, mohli byť súdení za úmyselné zabitie a nie za vraždu, a tak by boli za päť až desať rokov vonku. Nebezpečenstvo podľa bratov predstavovala už Kitty. Keď v roku 1986 zistila, že jej muž má osem rokov mimomanželský pomer, začala synom nechávať samovražedné odkazy a vyhrážala sa, že otrávi celú rodinu. „Šialená žena ešte viac zošalela a oni vedeli, že takíto rodičia by boli schopní svoje deti zabiť,“ zdôraznila súdu Lyleova právnička. Aj Erik ku koncu zvažoval samovraždu, lebo už viac nechcel znášať otcovo znásilňovanie. Ten mu navyše zakázal ísť na univerzitu mimo mesta a prikázal, aby aj počas vysokej školy býval doma, a tak prišiel aj o tú poslednú nádej. „Viera, že pôjdem na školu, že sa dostanem preč od toho, čo mi robil otec, to bolo to najdôležitejšie v mojom živote. Držalo ma to nad vodou. Takže keď som o to prišiel a otec povedal ´Nie, nikam odo mňa neodídeš´, bola to tá najhoršia chvíľa v mojom živote.“ „Spomínam si, že som chodil ako živá mŕtvola, nevedel som, čo si myslieť.“ „A potom som zašiel za Lyleom a so všetkým som sa mu zdôveril. On bol moja posledná nádej.“ Dôsledky boli fatálne. Chlapci si zaobstarali zbrane a hneď nasledujúci deň ich použili. 20. augusta 1989 večer José poslal Erika do jeho izby s tým, že za ním o chvíľu príde. „Myslel som si, že najskôr budeme mať sex. A potom ma zabije,“ tvrdí mladší z bratov. Lyle sa však postavil na jeho obranu – začal sa s otcom hádať a povedal mu, aby sa Erika nedotýkal, inak zavolá políciu. José sa tým nedal zastrašiť. Strachom šialení bratia si mysleli, že v izbe rodičia majú zbrane a chystajú sa ich zabiť. Zašli si pre svoje brokovnice, nabili ich a spustili krvavú streľbu. „Jediné, čo som mal v hlave, bolo, že ak mama a otec opustia tú miestnosť skôr, než sa tam dostanem, bude po mne,“ vypovedal Erik.
Alexandra Kochová
foto Sita
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2025)