Linz

 

Ako v raji

Významným medzníkom v premene Linzu bol rok 2009, keď sa stal Európskym hlavným mestom kultúry a otvorili sa viaceré kultúrne inštitúcie. Bol to tiež začiatok série atraktívnych výstav Höhenrausch. Ako napovedá názov „Opojenie z výšok“, ide o expedíciu pod holým nebom – v rôznych výškach ponad strechy mesta. Výstavný parkúr začína v modernej oceľovej konštrukcii, pokračuje cez strešnú terasu a odtiaľ ďalej na drevenú vežu. Z výšky 55 metrov nad úrovňou ulice ponúka nádherný výhľad na všetky svetové strany a navyše je tu aj zavesená dva a poltonová oceľová „Letiaca loď“ od ruského umelca Alexandra Ponomareva. Vzdušnú prechádzku obohacujú rôzne umelecké inštalácie podľa stanovenej témy. V tomto roku je ústrednou témou raj. Viac ako 40 medzinárodných umelcov svojimi dielami pretvára tento priestor na svetský raj a poukazuje hlavne na raj umelý, ktorý nám dáva alebo aspoň sľubuje krátke momenty šťastia. Nevšedný zážitok potrvá do 17. októbra. Viac na:

www.linztourismus.at

 

Svet ocele

Ešte v 70. rokoch 20. storočia sa vraj do Linzu chodilo, iba keď človek potreboval ísť k lekárovi alebo notárovi. Po dlhý čas bolo hlavné mesto Horného Rakúska zaškatuľkované ako nepríťažlivé, priemyselné, sivé mesto. Prispievalo k tomu aj znečistenie ovzdušia, ktoré mali na svedomí hlavne tunajšie oceliarne. Zmeny začali v 80. rokoch. Emisie sa výrazne znížili, kvalita života v meste na Dunaji sa zlepšila. Oceľ však zostala. Koncern voestalpine AG je najväčším linzským podnikom. Oceliarne, ktoré kedysi vyrábali oceľ pre hitlerovské vojská, v roku 2009 otvorili svoje brány aj pre návštevníkov prostredníctvom zážitkového interaktívneho Sveta ocele, ktorý ponúka fascinujúci pohľad do industriálneho srdca mesta. V šesťposchodovej budove sa na jednotlivých tematických okruhoch možno oboznámiť s celou technológiou výroby ocele od začiatku až po finálny výrobok. Vo vstupnom foyeri upúta pozornosť osemdesiat obrovských, futuristických pochrómovaných gúľ.

 

V ríši tónov

Milovníkom opery a muzikálov je určené hudobné divadlo Musiktheater. Na pomerne novú stavbu, ktorú navrhol londýnsky architekt Terry Pawson a ktorej predchádzala dlhá diskusia najmä ohľadom miesta pre nové divadlo, sú obyvatelia Linzu patrične hrdí. Napokon rozhodnutie padlo na priestor pri Ľudovej záhrade neďaleko železničnej stanice. Pawson tak významne architektonicky zhodnotil dovtedy nie príliš atraktívnu časť mesta. Srdcom divadla je Veľká sála s vynikajúcou akustikou. Divácke kresielka sú potiahnuté srsťou angorských kôz a sú opatrené dotykovými obrazovkami, na ktorých sa premietajú titulky v rôznych jazykoch. Hrací plán predstavuje širokú paletu od klasických opier a operiet až po muzikály, činohru aj balet. Prvým predstavením v apríli 2013 bola premiéra opery Stopy zblúdilých od Philipa Glassa podľa divadelnej hry rakúskeho nositeľa Nobelovej ceny Petra Handkeho.

 

Linecká torta

Po Sacherovej torte je Linecká torta druhý najznámejší rakúsky múčnik. K jej charakteristickým prvkom patrí korenisté krehké cesto, ríbezľový džem a mriežka z cesta na povrchu. Recept z roku 1653 je najstarší tortový recept na svete! Kto ju však vymyslel, ostáva záhadou. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že jej názov je odvodený práve od mesta Linz. Často sa ako autor uvádza Johann Konrad Vogel, ktorý v roku 1822 privandroval do Linzu a oženil sa s vdovou po cukrárovi. Ale tortu nevymyslel, iba ju spopularizoval. Keď sa neskôr maliar a básnik Franz Hölzhuber, rodák z Linzu, vysťahoval do Ameriky, začal lineckú tortu piecť aj za oceánom. Dnes každý rok putuje do celého sveta 80.000 darčekových škatuliek s tortou od rodinnej firmy Jindrak, pričom podnik čoskoro prevezme štvrtá generácia.

 

 

z metropoly Rakúska

Ingrid Žalneva