Mesto slnka, sangrie a Picassa
Keď sa povie cherry, flamenco, toreádori a volánové sukne, poväčšine si predstavíme najjužnejšiu časť Španielska, ktorej jagavý geografický drahokam tvoria mestá Sevilla, Córdoba, Jaén, Granada a na pomerne jednotvárnom pobreží Costa del Sol učupená, no majestátna Malaga. Vybrať sa sem v letných mesiacoch znamená riskovať úpal, pretože teploty sa dokážu vyšplhať na tropických 40 °C (Sevilla vo vnútrozemí je najteplejším mestom Španielska), miestni však vedia, čo sa patrí a poludnie trávia odpočinkom v tieni. Vy však aj napriek horúčavám deň či dva v tomto rušnom dopravnom centre a prímorskom meste poľahky zvládnete. Druhé najväčšie mesto Andalúzie poskytuje domov približne pol miliónu obyvateľov, z nich mnohí na prvý pohľad trpia chudobou (odhaduje sa, že práca v tomto regióne chýba až jednému zo štyroch ľudí), čím aj okrajové časti mesta celkom strácajú na príťažlivosti. Centrum je však prešpikované históriou, ukrýva niekoľko kostolov, múzeí (z nich najznámejšie sú rodný dom Pabla Picassa a Museo Picasso Málaga), galérie, ale aj mohutné maurské pevnosti Alcazaba a Gibralfaro, ktoré držia nad mestom tichú stráž…
Mercado de Atarazanas
Keď prekročíte brány prenádhernej a rozmermi neskromnej tržnice, zistíte, že doteraz ste vlastne žiaden poriadny trh nenavštívili. Veľká budova stojí na mieste starej moslimskej lodenice a jej korene siahajú do 14. storočia (už vtedy sa tu obchodovalo s rybami a morskými plodmi), pričom duch výmeny najčerstvejšieho tovaru za peniaze tu žije dodnes. Denne od pondelka do soboty, od 9-tej do 15-tej popoludní tržnica doslova pohltí každého, koho duša baží po prvotriednom ovocí, zelenine, olivách, syroch, mäse alebo rybách. Žiadne handry, čačky-mačky, len pulty plné voňavého, čerstvého a chutného tovaru. Takmer všetko môžete priamo na mieste ochutnať a ani sa nemusíte báť, že vás niektorý z predajcov za túto „opovážlivosť“ okríkne. Všetci sú si totiž vedomí, že s prázdnymi rukami z tohto miesta nik neodíde (a ak áno, znamená to, že svoj nákup už počas prechádzky tržnicou od samej nedočkavosti zjedol). Mäso vám tu pripravia tak, že ho doma stačí už len hodiť do hrnca či na panvicu, ryby vám vyčistia a naporciujú, zatiaľ čo vy sotva mihnete okom a dopijete svoj nápoj, pripravený v stánku s ovocím z čerstvého manga alebo pomarančov.
Slimáky musíte ochutnať
Neďaleko tržnice, v malej uličke Calle Alhóndiga, nájdete kaviarničku, ktorá po dlhej „túre“ mestom uľaví vašim nohám i lačnému žalúdku. V Casa Aranda si určite objednajte kávičku, ku ktorej vám ponúknu aj typické „churros“ – sladučké slimáky z cesta, ktoré pripomína naše šišky alebo fánky. Čašník vám k nim na požiadanie naservíruje aj šálku čokolády, do nej sa konce churros namáčajú. Pozor, nenechajte sa zlákať sladkým pokušením a objednávajte aj v horúčavách s chladnou hlavou: pre dvoch vám určite vystačí jedna porcia. Pri návšteve Casa Aranda nezabúdajte, že aj tu dodržiavajú čas siesty (v bežný deň zatvárajú už o 13-tej a znova otvárajú o 17-tej), avšak zároveň majte na pamäti, že v bedekroch sa práve Casa Aranda označuje za miesto, kde si jednoducho musíte dať svoju prvú i poslednú kávu v Malage!
„Jednoruká“ katedrála
Najväčšia katedrála v Malage La Manquita alebo „malá jednoruká dáma“, ako ju volajú miestni, bola postavená na mieste, kde predtým stála mešita. Podľa pôvodných plánov mala mať dve veže, ale úbytok financií spôsobil, že jej južná veža ostala nedokončená. Vonkajšiu časť zdobia oblúkové vstupy z mramoru, nad vchodmi upútajú medailóny a motívy z biblie, vnútorný priestor ohúri bohatosťou zdobenia (autorom lavíc je slávny sochár a rezbár Pedro de Mena) i veľkými klenbami, ale napríklad aj kaplnkami, zdobenými gotickou oltárnou maľbou či mramorom. Na prehliadku katedrály si doprajte dostatok času a neponáhľajte sa, inak to nerobia ani domáci Malagueños, ktorí žijú cez deň lenivo a v noci hlučne a divoko. Presne v rytme kastaniet a opätkov flamenco topánok…
Z metropoly španielskej Andalúzie
Gabina Weissová