Z pekla do neba
Mesto Masuri sa nachádza v severnej časti Indie, na začiatku Himalájí, 275 km na sever od hlavného mesta Dilí. Z Dilí sa môžete dostať lietadlom alebo vlakom do najbližšieho mesta Dehradun a odtiaľ je to už iba asi hodinu autom po strmých, kľukatých a nebezpečne úzkych cestách priamo do vrchov. Masuri ako turistické centrum priťahuje mnoho návštevníkov krásnou prírodou, ale aj kultúrnymi a náboženskými miestami. Prísť do Masuri z Dilí, to je ako prísť z pekla do neba. Mesto je rozťahané po kopcoch a hoci počtom obyvateľstva (približne 26.000) nie je veľké, jeho obhliadka práve kvôli rozlohe môže trvať aj niekoľko hodín. Počas monzúnovej sezóny (júl – august) sa celá oblasť premení na jeden veľký zelený koberec. Po niekoľkých týždňoch sa príroda vráti ku svojmu pôvodnému vzhľadu. Masuri sa nachádza v nadmorskej výške 2.300 m, a „plávajúce” oblaky tak môžete pozorovať priamo pod oknami vášho hotela.
Dom sira Georga Everesta
Asi 6 kilometrov od Masuri sa nachádzajú dnes už iba ruiny domu sira Georga Everesta. Tento britský geodet pôsobil v Indii v rokoch 1830 – 1843 ako šéf spoločnosti, ktorá sa zaoberala trigonometrickým prieskumom a mapovaním severnej časti Indie – Survey of India. Ako zememerač vedel, prečo si dal postaviť dom a laboratórium práve na tomto mieste – kvôli panoramatickému výhľadu na údolie Doon na jednej strane a na údolie rieky Aglar so zasneženými Himalájami na strane druhej. Po objavení najvyššej hory sveta v roku 1865 bola pre zememeračské objavy a zásluhy sira Everesta v Indii pomenovaná Mount Everest, ale on sa tomuto oceneniu veľmi bránil. Tvrdil, že to nie je dobrý nápad, pretože v Ázii nevedia jeho meno správne vysloviť. Namiesto „ívrist“ hovorili jednoducho „everest“. Mal pravdu: najvyššiu horu sveta volajú foneticky nielen v Ázii. Počas návštevy tohto magického miesta sa okolití dedinčania s vami veľmi ochotne podelia o rôzne zaujímavosti zo života sira Everesta, ako napríklad, že v Indii mal 17 „manželiek” alebo, že „svoju” horu vraj vlastne nikdy nevidel.
Presúvanie byvolov
Ozajstná pastva pre oči – vidieť stáda byvolov v sprievode divých psov, klusajúce na melódiu z píšťal svojich pánov, odetých v pestrofarebných, ručne vyšívaných odevoch. Títo cigáni z Himalájí, známi ako kmeň Gudžarov, sú neustále v pohybe a ich povolaním je pasenie byvolov. V letnom období prichádzajú do horných častí Himalájí spolu s dobytkom a do údolí sa vracajú s nástupom mrazivých zím. V okolitých dedinách predávajú hlavne mlieko, výmenou za peniaze alebo iný tovar, prevažne potravu (aby sami prežili). Presúvajú sa aj niekoľko dní, počas ktorých aj so svojimi rodinami stanujú pozdĺž ciest a stávajú sa tak turistickou atrakciou najmä pre turistov z iných krajín. Možno by mnohí očakávali, že Gudžarovia, hlavne ich deti, budú pri cestách žobrať, opak je však pravdou. Sú veľmi hanbliví a neradi sa fotia.
Tibeťania a šťastné údolie
Happy Valley, centrum tibetského osídlenia v Masuri, India v roku 1959 ponúkla utečencom z Lhasy, unikajúcim pred čínskou okupáciou. Hlavnou turistickou atrakciou tohto miesta je chrám Choephelling, ktorý sa nachádza na vrchole útesu, najvyššom bode údolia. Ide o prvý tibetský chrám postavený v Indii a tiež vysvätený samým Dalajlámom. Vo večerných hodinách sa tu konajú modlitby za zvuku dlhých trúbok a spevov mníchov, ktorí toto miesto obývajú. V roku 1963 tu založili aj prvú detskú SOS dedinku spojenú so samostatnou školou pre tibetské deti, ktoré prišli o rodičov alebo ich rodičia poslali z Tibetu do Indie. Dôvod? Pre rodičov je to jediné riešenie, keď má ich dieťa získať tibetské vzdelanie a bude sa učiť tibetským zvykom a kultúre. Odhaduje sa, že v Masuri žije asi 5.000 Tibeťanov. Sú to už dve generácie, ktoré sa narodili a vyrástli v exile.
Z Indie
Katarína Lifková Khosravi