Absolvoval najmenej 6.000 stretnutí anonymných alkoholikov a 16 ráz sa skúšal zbaviť svojich závislostí na odvykacích klinikách. Na terapiu chodil 30 rokov, detox podstúpil 65 ráz. Natočil 237 epizód sitcomu Priatelia a počas tých 10 rokov jeho váha skákala od 58 do 102 kg. Za Priateľov zarobil 80 miliónov dolárov, 9 miliónov minul na odvykačky v rôznych strediskách. Odkedy v roku 2018 takmer zomrel, podstúpil viac než 14 operácií. „Je mi toho chlapa veľmi ľúto a som vďačný, že už ním nie som,“ zhodnotil Matthew Perry svoj život. Od mája roku 2021 je čistý.
„Závislosť je ako Joker. Chce vidieť, ako celý svet pohltia plamene.“ V júli roku 2018 sa Matthew Perry opäť škvaril v pekle jedného päťhviezdičkového zariadenia na liečbu závislostí v Južnej Kalifornii. Tam jeho útroby pohltila neznesiteľná bolesť. Asistentka Erin ho do nemocnice dopravila na poslednú chvíľu: okamžitá operácia trvala sedem hodín, Perrymu totiž v dôsledku dlhoročného užívania tabletiek a alkoholu prasklo hrubé črevo. Pridružené komplikácie spôsobili, že na dva týždne upadol do kómy. Bol napojený na ECMO, prístroj zabezpečujúci mimotelové okysličenie krvi, ktorý sa nasadzuje pacientom na rozhraní života a smrti. Lekári mu dávali dvojpercentnú šancu na prežitie. „Nechýbalo veľa a mohol som zomrieť pre niečo, čo som si spôsobil sám. Bol som pripojený na päťdesiat prístrojov a musel som sa znovu učiť chodiť.“ Kalifornskú nemocnicu opúšťal po vyše piatich mesiacoch s dorezaným bruchom ako po japonskom harakiri, s umelým vývodom a kolostomickým vakom, ktorý mu stále presakoval, takže bol permanentne „v sračkách“. Aj napriek prísnemu zákazu lekárov, len čo vystrčil päty z nemocnice, „prvé, čo som urobil, bolo, že som si zapálil.“ Zdá sa, že ani po tom, čo hrobárovi len tak-tak ušiel z lopaty, neskrotol. Ale niekto tam hore mu navzdory všetkému udelil druhú šancu. Ako s ňou naložil? Kým sa to dozvieme, vráťme sa do čias, kedy Matthew prišiel na svet po prvý raz…
Maloletý bez dozoru
Letušky mu vždy zavesili na krk ceduľku „Maloletý bez dozoru“ a vyprevadili ho do kabínky lietadla. Matty mal 5 rokov, keď takto sám lietaval medzi Ottawou, kde žil s mamou a Los Angeles, kam chodieval navštevovať otca. Let trval 6 hodín a chlapec býval počas neho vždy dosť vydesený. Keď sa lietadlo zatriaslo, chytala ho panika, ale nemal nablízku nikoho, kto by ho upokojil. Herec uvažuje, že tieto letecké výlety v ňom prebudili „celoživotný pocit z opustenosti“. „Keby ma mali radi, tak ma nenechajú samého, však? Iné deti cestovali s rodičmi.“
Jeho rodičia boli pár na pohľadanie. Krásni, príťažliví, atraktívni. Mama získala titul Snehová kráľovná krásy kanadských univerzít v roku 1966. Keď o rok odovzdávala korunku krásy novej misske, padla do oka spevákovi Johnovi Perrymu z americkej skupiny Serendipity Singers. V ten večer Perry spieval len pre Suzanne Langford. Ako hovorí ich syn, „najkrajší muž na svete sa dal dokopy s najkrajšou ženou na svete“.
Matthew sa narodil 19. augusta 1969 a „zruba o deväť mesiacov rodičia usúdili, že sa majú navzájom po krk“. Mama aj s bábätkom odišla k rodičom späť do Kanady. Otec zostal v Kalifornii, aby si splnil svoj sen stať sa hercom. Suzanne mala iba 21 rokov („bola ešte decko, ktoré robilo, čo mohlo“), keď zostala sama s malým synom, ale bola nielen krásna, ale aj múdra a šikovná, a tak sa zakrátko zamestnala ako tlačová tajomníčka vtedajšieho kanadského premiéra (a otca toho súčasného) Pierra Trudeaua. Bola večne zaneprázdnená, malý Matty žil s pocitom, že tomu „poondiatemu“ Pierrovi mama dá vždy prednosť. Aby upútal jej pozornosť, vymýšľal si všelijaké šašoviny. A kdesi v kútiku duše zápasil so strachom – čo ak sa aj mama niekde vyparí ako otec? Fešný John Perry sa medzitým preslávil ako tvár značky pánskej kozmetiky Old Spice. „Vstávajte, s Old Spice a zacíťte sviežosť otvoreného mora!“ nabáda námorník Perry z televíznej obrazovky všetkých mužov Ameriky. K otcovi vzhliadal ako k Supermanovi a prial si jediné: aby sa rodičia k sebe vrátili. Lenže keď mal dvanásť, mama sa vydala za televízneho moderátora Keitha Morrisona a zo svojho syna jedináčika postupne urobila brata ich štyroch detí. „Zrazu ma obklopovala rodina, no nemal som pocit, že do nej patrím.“ Začal vyvádzať, zle sa učil, a to chodil na Rockcliffe Park, prestížnu školu pre deti kanadských diplomatov a politikov. Stále nenávidel Pierra Trudeaua, tak aspoň zbil jeho syna, o dva roky mladšieho spolužiaka Justina. V škole to teda nebola žiadna sláva, ale v tenise vynikal ako málokto. Raketu držal v ruke už ako štvorročný, tenis ho začal učiť dedko. V štrnástich začal hrať za kanadský národný tím. V tom istom čase však zažil ešte jednu, pre svoj život priam iniciačnú, príhodu…
Jedna noc v živote Matthewa Perryho
V štrnástich sa po prvý raz opil. S kamošmi, bratmi Murrayovcami, sa rozhodli, že si kúpia alkohol. Matty stiahol fľašu vína a zatiaľ čo Murrayovci v tráve vedľa neho vracali, on sa cítil zázračne: „Prvýkrát v živote ma nič netrápilo. Rozhostil sa vo mne mier… Necítil som sa opustený, nehádal som sa s mamou… Blaženosť všetko odstránila.“
V pätnástich mame oznámil, že chce žiť s otcom a jeho rodinou, hoci vedel, že jej praskne srdce od žiaľu, ale veď ona sa ho tiež nepýtala, či sa môže vydať za iného muža. Myslel si, že ďaleko od Kanady nájde šťastie. A snáď aj prestane byť impotentný. K tomuto záveru sa dopracoval, keď v posteli s istým dievčaťom zlyhal na celej čiare. Bol opitý, vtedy ešte nevedel, že to stalo kvôli tomu. Vyvodil si, že sex nie je pre neho a sústredil sa na tenis. Ale čo sa v Ottawe zdalo ako veľký talent, v Los Angeles bolo šedý priemer. „A tak sa stalo, že pri pohľade na opálených kalifornských bohov, ktorí v jedenástich odpaľovali loptičky stokilometrovou rýchlosťou, sa môj sen rýchlo rozplynul.“ V L.A. mu otec vybral drahú školu, ale jeho aj tak viac zaujímala dvojitá vodka s tonikom. Nie jedna, ale hneď niekoľko po sebe. Zatiaľ len cez víkend. Predsa len mal nejaké ambície – strašne chcel byť slávny. Ako herec, samozrejme. Vymetal rôzne konkurzy, občas sa mu ušiel malý štek v nejakom seriáli. Vysedával v hereckých bufetoch a balil dievčatá tým, že sa snažil byť vtipný. Raz ho takto oslovil istý chlapík, či nechce hrať v jeho novom filme. Režisér William Richert sa práve chystal nakrúcať film Jedna noc v živote Jimmyho Reardona. Jimmy je tínedžer, ktorého mal hrať River Phoenix, Matty jeho priateľa, „zazobaného snoba, ktorého trápi, že je ešte stále panic“. Šlo o celovečerný film a River bol úžasný parťák. Matthew mal 18 a do filmovania sa zamiloval až po uši. Raz sa z neho stane veľký herec ako River – ale predtým musel zmaturovať a nájsť si poriadnu frajerku. Úžasná Tricia prelomila jeho impotenciu a on sa jej „odvďačil“ tým, že sa vyspal s takmer každým dievčaťom v Južnej Kalifornii…
Vyraziť na lov a zbaliť ďalšiu
To už bol alkoholom priam posadnutý. Jasné, na rôznych párty pili všetci, ale nik z jeho kamarátov netušil, že Perry nasáva vodku v noci po žúre ešte aj sám. Celý deň myslel na to, ako si večer vypije. Trochu ho to aj vystrašilo, ale nič s tým nerobil. „Alkohol bol môj najlepší priateľ, pretože nikdy nechcel rozprávať o sebe… Zbavil ma toľkého trápenia, vrátane osamelosti, ktorá ma pochytila aj v spoločnosti ľudí… Umožňoval mi kontrolovať pocity, a tým aj môj svet… Bez neho by som sa určite zbláznil.“
Ešte pred filmovaním s Riverom sa uchytil v seriáli Druhá šanca, kde hral mladšiu verziu chlapíka, ktorý sa po smrti vráti na zem ako tínedžer, aby konal dobré skutky. V sedemnástich zrazu zarábal 5.000 dolárov za týždeň! O dva roky zvrtol 13 epizód sitcomu Sydney v úlohe utáraného brata mladej súkromnej detektívky v podaní Valerie Bertinelli, v tom čase manželky rockového speváka Eddieho Van Halena. Manželka-nemanželka, v jednu hviezdnu noc sa zem pohla a Matthew sa do Valerie bláznivo zamiloval. „Totálne ma uchvátila – bol som ňou posadnutý a fantazíroval som len o tom, že Eddieho raz opustí a zvyšok svojho života prežije po mojom boku.“ Lenže na druhý deň ráno sa Valerie na pľaci tvárila, akoby sa nič nestalo a ohrdnutý milenec namiesto ženy svojich snov v slzách objímal fľašu vodky. Poprípade v podniku Formoza balil dievčatá, aby sa Valerii pomstil. Tam vo Formoze sa vykryštalizovali pravidlá hry jeho vzťahu k ženám – prvý krok: upútať ich pozornosť, rozosmiať ich, zbaliť. Druhý krok: vyspať sa s nimi. Tretí krok: zmiznúť ako gáfor, the game is over. Bašta je dobytá, ide sa loviť inde. Otvorene priznáva, že ho priťahovali len nedostupné ženy. Tento pocit si vypestoval v detstve, bol podstatou jeho vzťahu k mame. Bola nedostupná. „Živo si pamätám, že ako šesťročný som sa ocitol v akejsi elegantnej plesovej sále, a keď vošla mama, všetky hlavy sa obrátili k nej. V takých chvíľach som si želal, aby sa pozerala na mňa, lenže nemohla, práve pracovala – trvalo mi len 37 rokov, kým som sa s tým vyrovnal.“
Chandler hľadá svojho herca
Mal 24 rokov a pil prvú ligu. Keď po polnoci zavreli Formosu, presunul sa domov a pil do rána. Sám, rovno z fľaše. Hollywood ho mal na háku, tak načo tráviť čas chodením po konkurzoch, keď môže sedieť doma a nasávať vodku. Sporadicky hral v seriáloch, ako napríklad v jednom diele prvej série neskôr mega úspešného tínedžerského Beverly Hills 90210. V roku 1993, keď sa finančne ocitol takmer na mizine, mu agent dohodil rolu v televíznom sitcome L.A.X. 2194 so sci-fi príbehom z roku 2194 o ľuďoch, ktorí ako prepravcovia batožiny na letisku v L.A. slúžia mimozemšťanom. Seriálu hrozil čistý prepadák, ale to Matty vo chvíli, keď sa mu do rúk dostal iný scenár, „o ktorom hovorili všetci a každý v ňom chcel hrať“, ešte nevedel. Iba trpko ľutoval, že sa upísal mimozemšťanom, pretože rola Chandlera v projekte „Priatelia ako my“ bola pre neho ako stvorená. „Keď som čítal scenár Priateľov, mal som pocit, akoby ma niekto rok sledoval, kradol mi vtipy, napodobňoval moje maniere a skopíroval môj znudený, no predsa len duchaplný pohľad na svet. Jedna postava obzvlášť vynikala: bol to Chandler. A nie preto, že som si nahováral, že by som ho mohol hrať. Ale preto, že ja som bol Chandler.“ O rolu mal záujem aj Mattyho dlhoročný kamarát Craig Bierko. Lenže ten zároveň s Priateľmi dostal ponuku aj na iný seriál. Po porade s Mattym, ktorý sa prihováral za Priateľov („Srdce mi takmer puklo… no zároveň som sa nechcel zachovať ako sviniar.“), si Craig napokon prekvapivo vybral druhú možnosť. Takže rola Chandlera Binga bola stále voľná! Ako posledná, ostatných päť postáv už malo svojich hercov. V tej chvíli zaúradoval osud, či skôr hollywoodski producenti, ktorí vyhodnotili, že nosiči mimozemskej batožiny asi pôjdu čoskoro do péčka a Matthew bol voľný. Na stretnutie s tvorcami Priateľov (Marta Kauffman a David Crane) prišiel bez scenára, beztak ho ovládal celý naspamäť. „Čakal som, že Chandlera obsadíme najľahšie,“ zaspomínal si Crane v dokumente HBO Priatelia zasa spolu, „lebo nie je len postava, rozpráva vtipy, skutočné, reálne vtipy, ale videli sme jedného herca za druhým a nebolo to vtipné.“ Marta Kauffman k tomu dodáva: „Keď Matthew čítal dialógy, zaiskrilo to. Tá postava ožila. A po prvý raz v priebehu castingu sme vedeli, že sme sa trafili a Chandlera musí hrať on.“ A do tretice znovu Crane: „Upravoval si texty, aby mu sedeli do úst. Je to veľmi nadaný komik.“ Perry pre postavu Chandlera vyvinul celkom svojský spôsob reči: „Prednášal som repliky netradične, dôrazy som dával tam, kde by ich nik iný nedával… vyvolal som smiech tam, kde by to nik iný nedokázal.“
Priatelia ako oni
Medzi hercami od začiatku fungovala neskutočná chémia. Akoby sa poznali odjakživa. „Okamžite sme si ľudsky sadli,“ konštatuje Matthew. Okrem Jennifer Aniston ostatných štyroch nepoznal. S Jenn sa zoznámil pred tromi rokmi, mali nejakých spoločných známych a… Už vtedy ju lákal nešikovne na rande, čo ona kategoricky odmietla. Okrem Courteney Cox boli všetci herci viac-menej neznámi, akurát Courteney mala za sebou premiéru filmu Ace Ventura s Jimom Carreym a dva roky hrala v úspešnom seriáli Rodinné putá. Trvala však na tom, že všetci šiesti stoja na rovnakej štartovacej čiare, lebo seriál je postavený na každom z nich rovnako. Už pri prvých čítačkách bolo jasné, že to bude fungovať. „Fóry, vzájomná chémia, scenár, réžia, to všetko bolo magické. Všetky prvky splynuli do jedného veselého, pôsobivého a silného celku,“ spomína Perry na začiatky Priateľov. Scenáristi chceli pracovať so skutočnými povahovými črtami hercov, a tie začleniť do postavy. Čo im Matty povedal o sebe? Že nemá šťastie na ženy a všetky jeho vzťahy končia fiaskom. A že keď sa rozhostí ticho, zachváti ho panika a on musí zahlásiť nejaký šplech, aby to ticho rozbil… Nepripomína vám to niekoho?
Prvú sériu sitcomu Friends NBC spustila 22. septembra 1994. A potom to už išlo ako po masle, každý štvrtok, večer o pol deviatej. Lepší timing si Priatelia nemohli priať! Recenzie sa niesli v priaznivom tóne od úplného začiatku: seriál je vraj „ľahký ako pena“, má „dokonalé dialógy“, herci sú „príťažliví“ a „sypú fóry ako z rukáva“. Najmä Matthew a David Schwimmer si navzájom konzultovali scény a radili sa, ako ich zahrať, hádzali do pľacu vtipy a rozvíjali ich aj pre ostatných. Matthew bol z Priateľov taký unesený, že… nie, piť neprestal, ale znižoval svoje konské dávky, aby ráno dokázal normálne vstať. Na pľac nikdy neprišiel opitý, ale niekedy mal vraj takú strašnú opicu, že sa musel pridržiavať nábytku, aby nebolo vidieť, ako sa trasie. Hovorí, že aj napriek všetkému, čo malo prísť, ho Priatelia zachránili. Keby tú rolu nedostal, „nie je vylúčené, že by som skončil na ulici predávkovaný heroínom“.
Kopačky pre Pretty Woman
Priatelia už boli po prvej sezóne takí slávni, že Matthew mohol zbaliť každú babu, na ktorú ukázal prstom. A zbalil Juliu Roberts, v tom čase najväčšiu hviezdu filmového plátna. Mala sa objaviť v jednej epizóde druhej série Priateľov a so svojím hereckým partnerom začala najskôr randiť cez fax. Za tri mesiace si vymenili stovky faxov plných briskných, dôvtipných bonmotov. A keď spolu nakrúcali Priateľov, už tvorili pár. V show Davida Lettermana na Perryho adresu Julia povedala, že je „ohromne inteligentný, zábavný a pekný“. Po šťastných mesiacoch randenia jej však dal kopačky. Vraj to už nemohol vydržať. Ten strach, že sa s ním Julia rozíde. Že ho opustí, že jej čoskoro docvakne, čo je zač. Tak to radšej ukončil sám. „Nedokážem opísať zmätok na jej tvári,“ píše vo svojej knihe.
Keď mali herci po roku podpisovať nové zmluvy na Priateľov, stalo sa čosi neobyčajné. David Schwimmer, ktorý „sa preslávil nefalšovaným výrazom zbitého psa“, bol v prvej sérii najpopulárnejší, a tak sa čakalo, že si vyjedná najlepšie podmienky. On však veľkodušne trval na rovnakom honorári pre všetkých. Od ôsmej série už herci zarábali vyše milióna za epizódu. Všetci rovnako.
Keď Matthew v roku 1997 nakrúcal film Iba blázni sa ponáhľajú so Salmou Hayek, cez prestávku si požičal vodný skúter, na ktorom havaroval a aby bol schopný ďalej nakrúcať, nechal mu ošetrujúci lekár na stole pilulku. Zázračnú pilulku. Matthew si celé roky myslel, že to príde so slávou, tá dokonalá eufória, po ktorej tak túžil. Nie sláva, ba ani alkohol, ale malá pilulka, ktorá „premenila moju krv na teplučký med. Vznášal som sa nad svetom. Bol to ten najúžasnejší pocit, aký som kedy zažil.“ Lekárovi zavolal, že má bolesti a že tých tabletiek potrebuje viac. Tak ich dostal. Celú fľaštičku. Po roku a pol sa jeho denná dávka vyšplhala na 55 tabletiek Vicodinu, lieku, ktoré sa ako opioidové analgetikum používa na potlačenie bolesti. Áno, čítate dobre, 55 tabletiek denne!
Perry často v rozhovoroch hovorí, že štádiá jeho závislosti sa priamo odrážajú na vzhľade Chandlera Binga. Keď je chudý, fičí na tabletkách, keď pribratý až napuchnutý, môže za to alkohol. Na konci tretej série, keď hltal 55 tabletiek Vicodinu denne, je extrémne chudý, lebo takmer nič nejedol a stále vracal. Medzi poslednou epizódou šiestej série, keď Chandler požiada Moniku o ruku a prvou siedmej série zhodil vyše 20 kg. Keďže však tie dva diely na seba tesne nadväzovali, diváci sa nestačili čudovať takej nápadnej premene obľúbeného herca.
Môj kamoš zabijak
Prvý raz skončil na protidrogovom liečení ako 28-ročný. V Hazelden Centre v štáte Minnesotta strávil 28 dní, ale veľmi mu to nepomohlo. Po 68 dňoch abstinencie si nalial prvého panáka trojitej vodky. Aspoň že tabletky šli trochu do úzadia. Odvtedy pil každý večer. Aj preto, že sa šialene zamiloval – do „ženy, s ktorou som spolupracoval na jednom filme“ (ale neprezradil jej meno), ona však dala prednosť inému. Pil aj s Bruceom Willisom, najväčším akčným hrdinom prelomu tisícročia, s ktorým spolupracoval na filme Môj sused zabijak. Bruce bol klasický flámovač, Perry však závislák. Bruce vedel vypnúť, keď bolo treba, Perry nevedel prestať, keď už raz začal. Zabijak mal u divákov úspech, ale Matthew to ledva vnímal. Topil sa v alkohole a tabletkách, už takmer nevychádzal z domu. Iba ak do nemocnice…
V máji 2000 ho z nadmerného pitia sklátila silná pankreatitída. Jeho vtedajšia priateľka, televízna producentka Jamie Tarses, ho dopravila do nemocnice, kde 30 dní, dňom i nocou do neho liali infúzie na zmiernenie bolestí. Ich hlavnú zložku tvoril opioid Dilaudid, ktorý miloval. Na nemocničnom lôžku podpísal zmluvu na 6. a 7. sezónu Priateľov. Niekedy v tom čase mu priatelia cez Jennifer Aniston dali na známosť, že vedia o jeho pití a nasledovala otázka – čo s tým chce robiť… Dostanem sa z toho, dušoval sa. Nahováral si, že mu pomôže, keď sa odprace do ďalekého Dallasu. Nakrúcanie filmu Slúžiť Sáre s britskou herečkou Elizabeth Hurley sa odohrávalo v opare Xanaxu, kokaínu a vodky. Matthew ho opísal takto: „Každý deň sa doteperím na pľac, zaspím na stoličke, zobudím sa, aby som zahral, čo treba, potácam sa na pľaci a potom dve minúty ziapem do kamery. Potom opäť vytuhnem na stoličke.“ A ako opisuje svoje stavy, keď alkohol a drogy vyprchávajú z tela? „Človeku je zle, trasie sa a má pocit, akoby sa mu vnútornosti drali z tela von… Jediný spôsob, ako ten príšerný stav zvládnuť, je vypiť večer rovnaké alebo o čosi väčšie množstvo alkoholu.“ V istej chvíli mu z tohto kolotoča bolo tak strašne, že to vzdal. Dobrovoľne sa uprostred filmu Slúžiť Sáre zašil v liečebni, čo ho stálo 650.000 dolárov ako pokuta za prerušenie nakrúcania. Stvrdol tam na tri mesiace. A keď sa Monika a Chandler brali, on dochádzal na pľac z liečebne. Jedine deviatu sériu Priateľov odohral úplne čistý a vtedy ho aj nominovali na cenu Emmy. Nie však za Priateľov, ale za rolu poradcu Bieleho domu Joea Quincyho v dramatickom seriáli Západné krídlo. „Vo svete triezvosti som sa často cítil ako turista. Bolo ťažké zapustiť v tomto svete korene.“ Chodil na sedenia anonymných alkoholikov a držal ochrannú ruku nad hlavami jemu podobných nešťastníkov, ktorí práve prechádzali krízou. Bez vodky a tabletiek vydržal takmer dva roky – najviac za celý dovtedajší život. Potom zasa nasledoval boľavý rozchod a on si na upokojenie šupol Vicodin. Závislosť je práca na plný úväzok, napísal vo svojej knihe. Mal niekoľkých lekárov, pred ktorými predstieral rôzne bolesti a migrény hlavy, potom takých, ktorým stačilo iba zavolať a už mu vypísali recept, sestričky so zásobami, ktoré sa dali podplatiť a naostatok dílerov, ktorí dopĺňali „tovar“, keď mu ostatné pramene nestačili…
Simonetta Zalová
foto Sita
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2023)