Od štrnástich rokov modelka, stylistka, vášnivá nákupná maniačka a študentka módy na prestížnej škole v Amsterdame si takmer pred rokom v nenápadnom tmavom tričku a džínsoch sadla pred kameru, aby nakrútila video. Video so závideniahodnou sledovanosťou, ktoré vo vodách internetu rozbúrilo priam ideálne surferské vlny. Odhaľuje v ňom fakty o fast fashion, o zahltení planéty plastmi a o ďalších skutočnostiach, ktoré jej obrátili život naruby. Nejde len o slová, Natália Pažická chce ísť príkladom svojimi činmi. Jej mottom sa stalo #everyindividualmatters – záleží na každom z nás. „Odkedy som začala od seba, ovplyvnila som ďalšie tisícky ľudí. Teraz tie tisícky ovplyvňujú svoje okolie a to zasa svoje. Vždy to predsa musí niekým začať,“ myslí si influencerka, ktorá využila svetlá reflektorov sociálnych médií, aby motivovala ľudí k zodpovednému správaniu k našej planéte.
1. Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa začali intenzívne zaujímať o zúfalý stav našej planéty?
Bola som obrovská milovníčka módy, to je aj dôvod, prečo som sa rozhodla študovať módu v Amsterdame. Počas úvodného týždňa nám v škole pustili dokument The True Cost o pravdivej cene lacného oblečenia, ktorým si týždeň čo týždeň plníme šatníky. Ani vo sne by mi nenapadlo, že situácia môže byť taká kritická. Ak sa človek začne zaujímať o jeden problém v oblasti ekológie, pochopí, že všetky ďalšie sú prepojené a ani nevie, kde začať. Stále neviem pochopiť, prečo sa o tom nerozpráva viac. Naozaj nám je všetkým jedno, že naše oblečenie šijú deti a ženy nútené k práci a kvôli rôznym chemikáliám prichádzajú o zdravie? Nehovoriac o tom, že neskôr sa tieto chemikálie nosením dostávajú aj do nás. A to všetko je v našom svete legálne. Snažím sa pozdvihnúť povedomie o týchto problémoch, lebo iniciatíva k zmene musí prísť od nás – bežných ľudí. Tieto firmy a značky fungujú len a len vďaka našim peniazom, preto sa musíme správne rozhodnúť, ako ich minieme.
2.Ako vyzeral váš život predtým, než sa vám hodnoty prevrátili hore nohami?
Bola som typický konzument. Stále som svoj šatník plnila novým a novým oblečením a nikdy som nemala dosť. Milovala som zľavy a výpredaje. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, že by moje správanie mohlo niekomu škodiť, nemala som dostatok informácií. Teraz už viem, tak sa snažím žiť zodpovedne – nenakupujem vo fast fashion reťazcoch, nejem mäso, úplne som prešla na prírodnú kozmetiku… Len keď má človek dosť informácií, môže konať. Preto si myslím, že je dôležité o týchto témach rozprávať.
3.Ďakujem, neprosím – povedali ste to už niektorým značkám, ktoré vás chceli zlákať na spoluprácu kopou darčekov?
Áno, mala som pôvodne blog, ktorý sa týkal módy a v tom období som spolupracovala s módnymi značkami. Odkedy som si pred dva a pol rokmi povedala, že si v obchodoch s rýchlou módou nič nekúpim, tak som automaticky prerušila aj tieto spolupráce. Naopak, celkom aktívne sa venujem šíreniu informácií o konkrétnych módnych značkách a ich praktikách. Odmietam väčšinu spoluprác, hoci ide o pekné peniaze. Spolupracujem len so značkami, ktoré sa snažia robiť veci inak a tých je pomerne málo, no nevadí mi to. Chcem byť k ľuďom úprimná, chcem, aby môj účet bol primárne o vzdelávaní a nie o platených reklamách.
4.Kde čerpáte inšpiráciu na svoje pozitívne zmeny?
Inšpirujú ma ľudia, ktorí ma sledujú. Vždy, keď nájdu nejaký zaujímavý článok alebo video, pošlú mi ho a následne ho zdieľam ďalej. Baví ma na tieto témy čítať rôznu literatúru a články. Najradšej mám Independent a Guardian, momentálne čítam Slave To Fashion od Safie Minney. Motivuje ma predstava, koľko utrpenia a životov vieme udržateľným životným štýlom zachrániť.
5.Pekné dievčatá to vraj majú ľahšie. Súhlasíte?
Záleží kde a v čom. Osobne som to brala ako nevýhodu. Na strednej škole ma kvôli tomu učiteľky šikanovali a mám pocit, že vždy všade a všetkým musím dokazovať, že niečo viem, lebo na prvý pohľad ma hneď odsúdia ako peknú blondínku. Takže niekedy ľahšie, niekedy ťažšie. Všetko má svoje za aj proti.
Niekoľko rokov som sa aktívne venovala volejbalu. Tu ma objavila skautka pracujúca pre modelingovú agentúru. Mala som 14 rokov a v pätnástich som prvýkrát vycestovala do Barcelony. Modeling je práca ako z iného sveta. Vďaka nemu som mala možnosť stretnúť mnoho známych ľudí vrátane Lionela Messiho alebo vyšplhať sa na sopku Fuji v Tokiu, vďaka ktorej je Japonsko známe ako krajina vychádzajúceho slnka. Sú to zážitky na celý život. Modelingu sa stále venujem, no kvôli škole a ďalším aktivitám už ani zďaleka nie tak aktívne.
7.Modeling vám tiež otvoril oči…
Vďaka nemu som pojala prvé podozrenie, že móda nie je úplne v poriadku. Precestovala som veľa krajín, v Číne sme mali všetky kastingy priamo v továrňach. Niekedy nás pustili dnu a prešli sme okolo zamestnancov, niekedy nie. Videla som hrozné pracovné podmienky, neľudské prostredie, zdieranie chudobných a detí. A podmienky vo fabrikách, kde nám nebolo povolené ísť dnu, sú ešte omnoho horšie.
8.Harpya, netvor s telom supa a tvárou ženy, symbol nenásytnej chamtivosti. Ako by to v dnešnom svete vyzeralo, keby sa táto bájna postava stelesnila?
Myslím si, že nemusíme čakať na príchod bájnej postavy, pretože ľudí pohltených konzumom tu máme mnoho. Keď pozerám na Youtube rôzne influencerky, ktoré ukazujú, aké množstvo vecí si za jeden deň kúpili, je mi až ťažko. Hlavne keď potom vidíte, že ich sleduje niekoľko miliónov ľudí.
9.Kto alebo čo robí influencerom zlé meno?
Ľudia sa na tento pojem stávajú už alergickí a úplne tomu rozumiem. Dnes sa stane influencerom v podstate každý, kto má nad desaťtisíc sledovateľov, a takých ľudí sú tisíce. Smutné však je, že nie každý má v pláne odovzdať svetu niečo zmysluplné alebo prospešné, ale využíva to len na platené spolupráce. Som vďačná, že ma ľudia sledujú, pretože spolu sme schopní zmeniť omnoho viac, ako keby som veci riešila len v rámci svojich domácich kruhov.
10.Dá sa z toho na Slovensku vyžiť?
Určite dá. Ja sa veľmi nerátam za influencera, ktorý si na seba zarobí, keďže firmy, s ktorými spolupracujem, veľké financie na marketing nemajú. Stále som študentka a štúdium mi zaberá 90 % času. Voľno venujem aktivitám na sociálnych médiách. Takto si popri škole viem zarobiť na vreckové a môžem sa venovať práve ekologickej osvete a nie brigáde.
Zuzana Zimmermannová
foto archív Natálie Pažickej
Celý rozhovor si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2019)