Duševná sila žien, veľakrát neviditeľná, dokáže pohnúť svetom. Koľkokrát sme obdivne zložili z hlavy klobúk, keď ženy prelomili bariéry, vybojovali boj s predsudkami či diskrimináciou. Avšak aj fyzická sila žien je obdivuhodná. Posúva ich za hranice, o ktorých kedysi ani nesnívali, dodáva im pocit, že zvládnu oveľa viac, ako mnohí muži. A pritom ani nemusia „robiť svaly“.
Lucka Krajčovič
thajský box a K1
Môj šport, moje telo, moje zdravie: Do thaiboxu som sa doslova zamilovala asi pred deviatimi rokmi, takže pre mňa to bolo osudové stretnutie. Všetko, čo nasledovalo potom, boli iba samé dobré veci: thaibox mi dal všetko, čo som dokázala, čo dnes mám, to, aká som a aj ako vyzerám. Z dievčaťa bez zmyslu života, s veľmi zlou životosprávou a smutným výrazom v tvári sa stala žena, ktorá nemá žiadne zdravotné problémy, má lepšiu postavu, plní si svoje sny a miluje aj iné športy. Kedysi som napríklad ledva odbehla na autobus a dnes behám polmaratóny!
Ženské vzory, ženská sila: Ako malá som zbožňovala Xenu (smiech). Takže silu žien som milovala odjakživa. A moja druhá naj je Marilyn Monroe, jej citát „Nevadí mi žiť v mužskom svete, pokiaľ v ňom môžem byť ženou,“ je môj najobľúbenejší. Myslím, že presne vystihuje svet thaiboxu okolo mňa, keďže si chalani museli zvyknúť, že im znižujem množstvo testosterónu…
Koľko unesiem: Každý jeden zápas je vždy novou prekážkou. Vždy za ním stojí ťažká a tvrdá príprava, ale pocit po vyhratom zápase je na nezaplatenie. Alebo úsmevy ľudí, ktorí si ma po zápase odchytia a poprosia ma o spoločnú fotku. Ale aj tak bola asi mojou najväčšou doterajšou prekážkou váha. Začala som trénovať, keď som mala 72 kíl. Za prvý rok som neschudla ani pol kila, prišlo to postupne až časom a bol to veľký boj, kým som sa dostala na zápasovú váhu 57 kíl.
Najlepší doping: Som tvrdohlavá, narodená v znamení Barana. Vždy som chcela dosiahnuť veľa a byť najlepšia, nech som robila čokoľvek, iba tak som v tom videla zmysel. Veľakrát si pripomínam „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“, to je môj najväčší doping. A ak sa mi nechce, tak si vždy spomeniem, že moja súperka určite na zápas tvrdo trénuje, tak musím aj ja, aby som nad ňou zvíťazila.
Blanka Plačková
Spartan race
Môj šport, moje telo, moje zdravie: Športu sa venujem od útleho veku. V 4 rokoch som začala s karate, v 8 rokoch s judom, neskôr som presedlala na jazdenie na koni a posledné 3 roky je to Spartan race (namáhavé preteky spojené so zdolávaným náročných prekážok). Ako dieťa som sa nehrávala s bábikami, ale vonku s chlapcami som hrávala futbal alebo nohejbal. Šport je ako droga (zdravá), keď s ním začnete, neviete prestať a stále vás to k nemu ťahá. Keď cvičím, nemyslím na problémy, vyventilujem si hlavu, načerpám energiu a cítim sa oveľa lepšie. Šport je súčasťou celého môjho života a, samozrejme, odzrkadlil sa aj na mojej postave. Mám predispozíciu na vytvarované ruky a aj keď som mala niekedy dlhšiu pauzu, stále ostali vyšportované a nie raz som za to dostala komplimenty (smiech). Keďže robím silovo-vytrvalostné športy, vládzem viac, ako „bežná“ žena a stáva sa, že veci, ktoré by mal robiť chlap, spravím ja.
Ženské vzory, ženská sila: Ako dieťa som sledovala seriál o bojovníčke Xene a obdivovala som, ako dokázala zmastiť toľkých chlapov. Zrejme ona sa stala mojím detským idolom a snažila som sa jej podobať. V súčasnosti nemám konkrétne vzory, skôr by som povedala, že keď sa zúčastňujem pretekov, na ktorých neustále rastie konkurencia a vidím, čo zvládnu moje súperky, ony sú mojím hnacím motorom a inšpiráciou pre neustále zlepšovanie sa.
Koľko unesiem: Každá minca má dve strany a ani v športe nie je všetko idylické. Aj ja som zažila nepríjemné chvíle, napríklad keď som na majstrovstvách Slovenska v jude mala za sebou náročný zápas a bola som vyšťavená. Vo finále som mala bojovať s domácou športovkyňou a keďže jej tréner zabezpečil, aby po ďalšom zápase vyhlásili, že hneď bude nasledovať náš finálový zápas, neumožnili mi dostatočný čas na oddych. Prehrala som… O pár týždňov na menšej okresnej súťaži som s tou istou súperkou nastúpila oddýchnutá a plná síl, a takou rýchlosťou som ju hodila na ippon, že všetci len pozerali, najmä jej tréner. Vtedy som sa prvýkrát rozplakala od šťastia a hoci som sa v tom roku nestala majsterkou Slovenska, bola som so svojím výkonom maximálne spokojná.
Najlepší doping: Som obyčajný človek a tiež mávam „lenivé“ dni, kedy so mnou nič a nikto nepohne. Našťastie, je ich málo. Stále vpred ma ženie moja vôľa. Na to, aby človek čokoľvek dokázal, či už v športe, alebo v súkromí, treba mať v sebe dostatok odhodlania a presvedčenia. Neraz som bola na dne svojich fyzických síl, ale moje rozhodnutie „Chcem!“ mi nedovolilo prestať a vzdať sa. Úprimne, hanbila by som sa sama pred sebou.
Tina Perlácová
CrossFit
Môj šport, moje telo, moje zdravie: Šport je podľa mňa jednou z najdôležitejších súčastí života človeka. Bez gymnastiky a CrossFitu (program na rozvoj kondície, kombinujúci rôzne tréningové metódy a náradie) by som nebola tam, kde som a ani zďaleka by som nebola taká šťastná. CrossFit mi dáva všetko, viem sa pri ňom odreagovať. V mojom živote je šport prítomný odjakživa. Preto je môj ideál krásy pravdepodobne trochu iný (smiech). Na rovinu povedané – je mi jedno, či má niekto väčšie, alebo menšie svaly, postavu obdivujem podľa toho, koľko toho človek zvládne.
Ženské vzory, ženská sila: Veľa žien obdivujem, každú pre niečo iné a od každej sa snažím zobrať si maximum. No myslím, že každá z nás by mala vedieť inšpirovať a motivovať najmä samú seba. Keď niečo chcete, choďte si za tým a nikoho negatívneho nepočúvajte.
Koľko unesiem: Unesiem veľkú váhu. (smiech) A zajtra to bude ešte väčšia, veď pracujem na tom, aby som bola čo najviac fit. Každý so mnou bude súhlasiť, že najhoršie, čo sa športovcovi môže stať, je zranenie. Musíte ale poznať svoje telo a naučiť sa, kedy vám naznačuje, že už potrebuje pauzu. Vtedy je čas vrhnúť sa na prácu a zlepšovať sa v iných veciach.
Najlepší doping: Keď na niečom systematicky pracujem, začnem sa v tom zlepšovať. A práve to ma najviac poháňa dopredu. Jednoducho, chcem byť lepšia, a tým pádom nemám inú možnosť. Na CrossFite málokedy cvičím sama. No a keď niekto cvičí vedľa mňa, tak ho predsa len tak nenechám, aby ma predbehol!
Lenka Matejová
zápasenie
Môj šport, moje telo, moje zdravie: Môj šport je jednoznačne zápasenie. Venujem sa mu od desiatich rokov, ale momentálne už vplýva na moje zdravie a telo viac negatívne ako pozitívne. Predsa len – hádzať sa o žinenku každý deň, to nie je sranda. Ale na druhej strane, ešte stále niečo znesiem, nie som predsa z cukrovej vaty. (smiech) A postava? Nemám rada a zdá sa mi prehnané, keď niektoré ženy majú telo ako muž. Vyšportované áno, ale nič netreba preháňať. No, a to zdravie moje neposlušné! Troška spolu bojujeme a momentálne sa snažím zvýšiť si imunitu.
Ženské vzory, ženská sila: Ale áno, mám ženské vzory, ale pochádzajú skôr z môjho zápasníckeho sveta. Veľmi obdivujem Nataliu Golts z Ruska, ktorá je niekoľkonásobná majsterka sveta a pritom stále zostáva ľudská, usmievavá a priateľská žena s veľkou charizmou. Takže je to taká moja inšpirácia: byť nohami pevne na zemi za každých okolností.
Koľko unesiem: Mám pocit, že čím som staršia, tým unesiem menej. V športe vydržím veľa, skôr taký normálny životný kolotoč je pre mňa zložitejší a snažím sa zvykať, predsa, športovať sa nedá do konca života. Približne pred rokom som ukončila magisterské štúdium na FTVŠ a teraz začínam doktorandské štúdium. Samozrejme, stále chcem popritom aj trénovať. Uvidíme, čo to so sebou prinesie a ako sa mi bude dariť.
Najlepší doping: Dobrý kolektív. Aj keď sa mi už na tréningu nechce, vždy sú tam ľudia, ktorí ma ďalej motivujú a poviem si – keď to zvládajú oni, tak musím aj ja! Samozrejme, ako správny športovec nerada prehrávam a som súťaživý typ, takže ak sa k tomu pridá aj nejaké drobné podpichovanie, vtedy to má tú správnu atmosféru.
Jana Vojtikevičová
karate
Môj šport, moje telo, moje zdravie: Venujem sa športovému karate, konkrétne kumite (športový zápas). Ako pre mnohých, aj pre mňa je šport srdcovou záležitosťou. Keď nemôžem isť na tréning, robím iné druhy aktivít – beh, posilňovanie či niekoľkokilometrové prechádzky a zamakať sa dá dobre aj pri domácich prácach… (smiech) Môj šport ma naučil bojovať nielen na zápasisku, ale hlavne v reálnom živote.
Ženské vzory, ženská sila: Mojím najväčším ženským vzorom je moja mamina, vždy ochotná pomôcť, pochopiť, poradiť… Myslím si ale, že každá žena, ktorá sa dokáže nezištne vzdať svojho pohodlia, prípadne svojich snov a plánov pre druhých, či už svoje deti, či pre pomoc človeku, ktorý to potrebuje, si zaslúži byť vzorom. Aj keď to nik nevidí a nik o tom nepíše. Obdivujem teda každú, ktorá robí maximum práve na tom svojom poste, aj keď je možno nepopulárny, nezaujímavý a pre verejnosť príliš obyčajný na to, aby spĺňal kritériá hrdinstva.
Koľko unesiem: Každé obdobie života so sebou nesie nejaké prekážky. Pre mňa to bolo štúdium, práca, povinnosti… V športe zasa prichádzajú krízy a zranenia. Na karate som sa naučila postupne prekonávať najprv jemné údery a podvrtnutia, ba i zlomeniny, jednu dokonca končiacu operačným zákrokom. Keď je to potrebné, dá sa časom adaptovať asi na všetko. A rovnako je to aj v živote. Keď som mala pocit, že už je daná situácia neriešiteľná a na vrchole mojej únosnosti, prijala som ju ako nemenný fakt a s odstupom času som zistila, že to bola len zmena v živote, ktorej som sa chcela zbytočne brániť. Takých ešte bude…
Najlepší doping: Dopingom je pre mňa určitá závislosť od športu, chuť rozhýbať sa, chuť posunúť sa niekam ďalej, naučiť sa novú techniku, zvládnuť viac, ako minulý mesiac alebo aspoň neklesnúť už pod dosiahnutú úroveň. A ďalšími pohonnými hmotami sú zvyk a sebazaprenie. Veľakrát sa nezamýšľam nad tým, či sa mi chce, alebo nie. Jednoducho, ak môžem, idem. Netreba dosahovať a ani sa pokúšať o olympijské rekordy každý deň, ale prinútiť sa aspoň do nejakej aktivity, minimálne sa po nej lepšie spí, keď už nič iné.
(Celý článok si prečítajte v októbrovom MIAU)
Gabina Weissová
foto Jozef Barinka