Je len pár ľudí (veľmi úspešných, relatívne mladých a neuveriteľne bohatých), ktorí dokázali ovládnuť a podmaniť si virtuálny vesmír. Dali nám do rúk priestor, nové možnosti, ale aj pokušenie, ktorému sa dá len ťažko odolať.
Pierre Omidyar (43)
Čo pre nás vymyslel: eBay
Čo môžete ukázať: Ako vieteobchodovať!
Odkedy to funguje: od roku 1995
Čo sa tam deje: Viac ako 90 miliónov užívateľov z celého sveta môže vďaka eBay, najväčšiemu trhovisku planéty, kúpiť alebo predať prakticky čokoľvek! Pár kliknutí myšou a je to v košíku. Denne tam zmení majiteľa takmer 80 miliónov vecí a pribudne viac ako 6 miliónov nových položiek.
Z čoho vám určite padne sánka: V roku 2009 sa cez eBay predal tovar v celkovej hodnote 60 miliárd (!) dolárov. Premenené na drobné − dvetisíc dolárov za jedinú sekundu. Od roku 1995 sa spoločnosť rozrástla z jediného programátora na viac ako 15 tisíc zamestnancov.
Kto je Pierre Omidyar: Mohol by byť typickým Francúzom v dobre padnúcom saku, ktorý si, idúc domov z práce, kupuje voňavé bagety a potom ich zajedá syrmi, kačacou paštétou a zapíja kvalitným vínom. Mohol by ním byť, pretože sa narodil v Paríži. Avšak ako napovedá jeho nie príliš francúzske priezvisko, prišiel na svet do rodiny iránskych imigrantov, ktorých do Francúzska poslali študovať ich iránske rodiny. Matka sa dala na lingvistiku a otca očarila medicína. Omidyarovci sa v Paríži nestratili, práve naopak, pani Elah sa stala váženou osobou v akademických kruhoch a otec malého Pierra to dotiahol na uznávaného chirurga. Až natoľko uznávaného, že dostal pracovné pozvanie z univerzity v Marylande v Spojených štátoch. Keď sa rodina sťahovala, malý Pierre sfukoval na narodeninovej torte šesť sviečok.
Pierre chodil v Amerike poctivo do školy a študoval. Už na strednej škole bol považovaný za počítačového maniaka, a keď ukončil univerzitu, držal v rukách diplom z počítačových vied. Prvú výplatu začal poberať v Claris, dcérskej spoločnosti Apple Computer, ktorá sa podieľala na vývoji softvérov pre Macintosh. V roku 1991 sa však rozhodol, že sa postaví na vlastné nohy a spolu s ďalšími troma priateľmi založil spoločnosť, ktorá sa orientovala na nákup cez internet.
Ako sa to začalo: Keď Pierre stretol Pamelu. To nie je názov amerického filmu, ale začiatok lovestory dvoch ľudí, ktorý dnes navyše hrá do karát médiám. Tie urobili z Pierrovej manželky Pamely Wesleyovej hlavnú hrdinku rozprávkového príbehu, na konci ktorého zvoní zvonec v podobe zlatej bane s menom eBay. Vraví sa, že Pierre založil on-line aukčnú sieň pre manželku, ktorá túžila skompletizovať svoju zbierku postavičkových dávkovačov cukríkov PEZ. A vraj úspech, ktorý sa neskôr dostavil, bol skutočnou náhodou. Pierre sa však smeje: „Zrod eBay – to je celkom iný príbeh, ako ho podávajú médiá. Mojej žene, ktorá v tom čase bola mojou snúbenicou, zakaždým vyliezajú od prekvapenia oči z jamôk, keď ho počuje. Vždy mi vraví: Povedz im, že som konzultantka manažmentu. Povedz im, že mám magisterský titul v odbore molekulárna biológia a že nie som nejaký zberateľ cukroviniek PEZ!“
V skutočnosti šlo na začiatku o experiment. Takto to opisuje Pierre a dodáva, že sa len pokúšal vytvoriť prostredie efektívneho trhu pre jednotlivcov, ktorí by mali rovnaké podmienky a mohli z nich navyše ťažiť. „Internet by mohol byť pre takéto niečo ideálne miesto!“ povedal si a začal svoj nápad realizovať postupne popri hlavnej práci iba ako koníček. Po polroku sa mu vrátili všetky investície, ktoré do experimentu vložil. „Ťuk ťuk ťuk, máš tu biznis človeče, tak s tým niečo urob! Takto to v skutočnosti všetko začalo…“ vysvetľuje sympatický Pierre Omidyar. Predstavoval si vôbec tento tmavovlasý muž s hustou briadkou a ešte hustejším obočím, že jeho „dieťa“ vyrastie tak rýchlo a do takých obrovských rozmerov? „Rozhodne nie!“ vraví Pierre. „Prvé dva roky svojej existencie rástlo extrémne rýchlo a každý mi vravel, že nie je možné, aby to aj naďalej pokračovalo podobným tempom. Ale pokračuje, a to je pozoruhodné…“
Úspech dláždený pochybnosťami: Predaj a nákup prekvital, doláre sa prelievali z jednej strany na druhú, pribúdal tovar, pribúdali užívatelia, priestor trhu eBay sa naťahoval do všetkých strán ako obrovský nafukovací balón. Z doslova blšieho trhu, ktorý ponúkal stariny z pivníc a garáží (prvá vec, ktorá sa na eBay predala, bolo nefunkčné laserové ukazovadlo za necelých pätnásť dolárov) sa stal globálny trh so širokým spektrom tovaru, kde narazíte na elektroniku, počítače, športové potreby, šperky, automobily a dokonca skutočné lietadlá. Aj vďaka tomu si jedného dňa Pierre Omidyar uvedomil, akú obrovskú zodpovednosť so sebou takýto projekt prináša. Bolo mu jasné, že eBay je pavučina, ktorá spája milióny jednotlivcov a že sú aj takí, ktorí sú od nej životne závislí: „Pre mnohých je obchodovanie živobytím. Pri masívnom výpadku služby na internete cítia hnev a pre nás je to naozaj utrpenie. Napriek tomu, keď sa nám to stalo (najdlhšie zlyhanie služieb trvalo 22 hodín), povedali: Dobre, dobre, vieme, že pre nápravu robíte maximum. Sme s vami. Aj preto som mal v sebe vždy zvláštny druh viery, že to pôjde,“ zdôveruje sa Pierre.
Tento druh viery prenáša aj na mladých, ktorí sa ho dychtivo pýtajú, ako dosiahnuť úspech a ako byť ďalším Omidyarom. Pierre je presvedčený, že začať podnikať pre peniaze a pre zisk je nebezpečné. Existujú vraj lepšie dôvody na naštartovanie vlastného biznisu: vášeň a viera v to, čo robíme. Potom stačí už len investovať hodiny a hodiny tvrdej driny a výsledok sa zaručene dostaví. Celkom dobrá rada od človeka, ktorý o sebe prezrádza, že nikdy nebol dobrým študentom a že jeho miliardový zisk sa zrodil prakticky z experimentu.
Dobrí chlapci v podnikaní: Filantropia je to, o čom hovoríme a pozor, vôbec nejde o smiešne omrvinky: v roku 2005 venovali Pierre a jeho manželka Pamela sto miliónov dolárov do fondu zameraného na posilnenie postavenia ľudí v chudobe, ďalšie stovky miliónov dolárov venovali firmám a neziskovým organizáciám, ktoré podnecujú politické, hospodárske a sociálne zmeny, nehovoriac o tom, že eBay dáva prácu desiatkam tisícov ľudí po celom svete. Len pre zaujímavosť – Pierre Omidyar sa zaradil na zoznam miliardárov, ktorí sa zaviazali darovať aspoň polovicu svojho majetku na charitu. Skutočnosť je však taká, že Pierre a Pamela Omidyarovci dospeli k rozhodnutiu ponechať si zo svojho majetku po obdobie nasledujúcich dvadsiatich rokov iba jedno jediné percento: „Môj osobný majetok ďaleko, ďaleko presahuje to, čo pre seba potrebuje normálny človek za celý jeden život. Pre seba, svoje deti a ďalšie generácie, čo po ňom prídu. Myslím si, že mi postačí aj malý kúsok toho, čo mám a ten zvyšok predsa nevyhodím. Chcem mať istotu, že bude správne využitý,“ uzatvára Pierre.
Jack Dorsey (34)
Čo pre nás vymyslel: Twitter
Čo môžete ukázať: Ako vieteštebotať!
Odkedy to funguje: od roku 2006
Čo sa tam deje: Twitter je veľmi jednoduchý mechanizmus, ako zdieľať informácie o tom, čo sa deje v tomto momente kdekoľvek na svete. Je to veľmi zrozumiteľný a dostupný systém.
Z čoho vám určite padne sánka: Najznámejším menom Twitteru je Barack Obama, ktorý moderné technológie používal už počas svojej prezidentskej kampane. Teraz informácie o sebe aktualizuje raz, dvakrát za deň.
Kto je Jack Dorsey: St Louis, Missouri, Spojené štáty americké. Bolo 19. novembra 1976 a v tento deň sa narodil človek, ktorý mal v budúcnosti objaviť spôsob, ako pred celým svetom zverejniť všetko, čo si vrabce tweetujú. Pardon, čvirikajú.
Jackova láska k rodnému mestu, k jeho uliciam, cestám, domom, záhradám a zákutiam sa premietla do posadnutosti mapami mesta. Zatiaľ čo si iné deti lepia nad postele plagáty svojich speváckych idolov, Jack mal izbu vytapetovanú mapami, na aké si len spomeniete. Ukazoval si na nich prstom a premýšľal, ako by sa dala určitá časť mesta prejsť čo najefektívnejšie, predstavoval si, ako to tam vyzeralo predtým a ako to bude vyzerať v budúcnosti. Mapy podnecovali Jackovu fantáziu. Nečudo, že ako štrnásťročný viedol podľa vlastných slov pomerne samotársky život – útle chlapča s výrazným nosom aj vďaka svojim nevšedným záľubám nepatrilo k deťom, ktoré si ostatní zvolia za prirodzených vodcov partie. Keď niekedy okolo roku 1984 dostal svoj prvý počítač, zatúžil „pohrať sa s mapami“, preniesť ich na obrazovku a môcť ich meniť. Jack začal premýšľať, aký počítačový program by mu pomohol splniť jeho želanie.
Ako sa to začalo: Program nakoniec vytvoril sám a bolo to vraj veľmi jednoduché. Potom umiestnil do mapy niekoľko bodov a naučil sa, ako nimi pohybovať dookola: „Keď som mal všetky body, ktoré vytvárali nádherný obrázok centra mesta St Louise, výsledok mi bol nanič, pretože tie body nedávali žiaden význam. Boli to len točiace sa body na mape mesta.“
Lenže v čase, keď internet sotva vyrastal z detských pančúch, našlo sa v pokrokovej rodine Dorseyovcov CB rádio (fungujúce na princípe rádiovej komunikácie na krátke vzdialenosti) a policajný snímač, vďaka čomu aj Jackove body dostávali oveľa jasnejšie obrysy: „Čo sa dalo zachytiť na policajnom snímači, bolo naozaj zaujímavé. Sanitky, policajné a hasičské autá, kamióny − o tých všetkých a o tom, kde sa pohybujú a kam smerujú, som mal nepretržité správy. Predstavte si, že ste niekde v meste, máte so sebou pacienta s vážnymi problémami a máte ho dopraviť do nemocnice. Tieto informácie naťukáte do systému, spresníte pár detailov a ten určí najrýchlejšiu trasu a môže na miesto poslať aj ďalšiu sanitku alebo inú pomoc. Bolo to to najkrajšie, čo som si kedy mohol vizualizovať, pretože som videl, ako mesto dýcha a žije.“
Dýchať a z niečoho žiť potreboval aj Jack, a tak odišiel študovať na univerzitu, kde sa rozhodoval medzi politickými vedami a počítačmi. Už asi tušíte, že zvíťazilo to druhé a Jack po celý čas štúdií venoval pozornosť svojmu systému vysielania a koordinovania rôznych dôležitých zložiek mesta (dispatch software). Dokonca našiel firmu v New Yorku, ktorá bola kráľom medzi firmami s podobnými systémami. V programe firemnej webstránky našiel Jack niekoľko poriadnych medzier, objavil zoznam firemných mailov, vybral si z nich ten, ktorý patril − komu inému ako riaditeľovi a napísal mu správu asi takéhoto znenia: „Volám sa Jack Dorsey a vo vašom systéme sú diery. Viem, ako ich odstrániť a mimochodom, dávam dokopy dispatch software.“
O pár týždňov sa jeho odvaha pretavila v zamestnanie, o ktorom Jack hovorí v superlatívoch: „Pracoval som v najväčšom call centre sveta a vytváral program, ktorý vizualizoval celé mesto New York. V roku 2000 som zistil, že mám pred sebou nádherný obraz tohto mesta, no chýbali v ňom ľudia. A to bol dôvod, prečo som začal pracovať na jednoduchom prototype, ktorý sa inšpiroval krátkymi novinárskymi článkami a blogovaním.“ Jacka fascinoval nápad posielania kratučkých oznamov priateľom o tom, kde práve sme a čo robíme. To isté túžil vedieť aj on o svojich blízkych. Vytvoril program, ktorým zo svojho telefónu mohol poslať správu do mailu vybraným známym, rodine a kamarátom. Aby ho vyskúšal, odišiel do San Francisca a odtiaľ poslal správu: Som v Golden Gate Parku a práve sa pozerám na bizóny. „Zistil som však okamžite dve veci,“ vraví Jack. „Prvá bola, že nikoho nezaujímalo, čo robím a druhá, že nikto z tých, čo som im správu poslal, nemal ešte telefón BlackBerry, a tak som v tej radosti ostal sám. Jednoducho to bol dobrý nápad v zlom čase, a preto putoval do zásuvky…“
Úspech nosí meno Jack: Po tom, čo prijal niekoľko ponúk a okrem iného vytvoril napríklad program predaja lístkov do pevnosti Alcatraz, vrátil sa Jack v roku 2006 k svojej zabudnutej myšlienke z roku 2000. „Povedal som svojim dvom kolegom, s ktorými sme stáli v parku blízko ihriska, že by bolo zaujímavé môcť poslať informáciu o tom, čo robíme, formou sms niekam na web. Tam by sa to archivovalo a prijímatelia správy by si všetko veľmi jednoducho našli. Bol to dobrý nápad, a tak sme ho odprezentovali vo firme. Dostali sme dôveru, ďalšieho programátora a dva týždne, aby sme vytvorili adekvátny program. Na konci tohto snaženia som napísal svetu svoj prvý tweet,“ opisuje Jack Dorsey anabázu vzniku fenoménu Twitter. Správou bola pozvánka pre všetkých spolupracovníkov firmy Odeo, ktorým svoj nápad predviedol konečne v praxi.
V roku 2008 sa stal Jack Dorsey vedúcou osobnosťou Twitteru (v období, keď nastala svetová finančná kríza, navyše vyvinul Square, systém platobných služieb cez mobilný telefón): „Prvé dva roky existencie Twitteru sme lietali naslepo. Nemali sme predstavu, čo to spôsobí na sieti, nemali sme tušenie, čo to spraví so systémom a ani to, ako ho vlastne ľudia využijú. Veľa rozhodnutí sme robili intuitívne,“ hovorí Jack, ktorý dnes už spontánnosť v biznise nedopustí.
Jazyk Twitter: Dnes sa touto rečou dorozumieva 190 miliónov užívateľov. Na jednoduchej stránke si nechávajú odkazy alebo ak chcete textové správy, ktoré majú menej ako 140 znakov a volajú sa tweety. Tweety sú verejne dostupné a viditeľné, užívatelia si však medzi sebou môžu posielať aj súkromné správy. Odosielať alebo prijímať ich je možné cez web stránku Twitter, cez kompatibilné externé aplikácie alebo sms. Odhadovaný počet tweetov, aktuálnych príspevkov o tom, kto čo v danom čase robí, je 65 miliónov denne (750 za sekundu). Twitter má na svojom konte niekoľko rekordov, pričom prvý z nich padol počas futbalového zápasu Japonsko – Kamerun na MS 2010, kedy fanúšikovia pridali na Twitter 2 940 príspevkov za jedinú sekundu. Rekord však o tri dni zlomilo nové číslo – 3 085 príspevkov za sekundu po víťazstve mužstva Los Angeles Lakers vo finále NBA. Keď 25. júna 2009 zomrel Michael Jackson, server nevydržal a padol po tom, čo nezvládol nápor nových tweetov obsahujúcich spevákovo meno.
Jimmy Wales (44)
Čo pre nás vymyslel: Wikipédiu
Čo môžete ukázať: Vy nič, ale Wikipédia vám ukáže všetko!
Odkedy funguje: od roku 2001
Čo sa tam deje: Ide o encyklopédiu gigantických rozmerov, ktorá počas svojej doterajšej existencie pozbierala viac ako 15 miliónov voľne dostupných článkov a hovorí viac ako 200 rôznymi jazykmi.
Z čoho vám určite padne sánka: Wikipédia obsadila medzi najnavštevovanejšími stránkami internetu úctyhodné piate miesto.
Kto je Jimmy Wales: „Bez reklám. Bez zisku. Bez vedľajšieho zámeru.“ Dostať sa medzi päticu najväčších internetových projektov dnešných čias sa najväčšej encyklopédii sveta podarilo bez nátlaku a najmä bez podpory gigantického marketingu a miliárd dolárov. Každoročne sa však Jimmy Donal „Jimbo“ Wales prihovára jej fanúšikom s prosbou o malé finančné dary, ktoré zaručia Wikipédii otvorenosť masám a odolnosť voči „vyskakujúcim reklamám“. A to všetko v mene lásky: „Hovoriť sentimentálne o láske nie je v technických kruhoch príliš populárne, ale úprimne – láska je veľmi dôležitou súčasťou toho, čo náš projekt drží pokope. Vždy som mal víziu, že Wikipédia bude mať oveľa väčšie poslanie, než byť len internetovou stránkou. Mojím zámerom je, aby bola dostupná každému a v jeho vlastnom jazyku. Veď si len predstavte svet, v ktorom má každý človek na tejto planéte voľný prístup k všetkým ľudským znalostiam. To je to, čo robíme.“
V mene lásky sa v sparnom augustovom dni v roku 1966 narodil aj malý Jimmy. Mestu Huntsville v americkej Alabame tak pribudol ďalší potenciálny mechanik zamestnaný v leteckom priemysle, tak typickom pre túto oblasť. Avšak Jimmymu priradilo jeho znamenie zverokruhu celkom iné vlastnosti: levom totiž svedčí samota, kráľovský charakter a náročnosť k sebe aj k ostatným, rovnako ako túžba organizovať a tvoriť. Nie je dôležité, že do šestnástich chodil do školy vo svojom meste a azda ani to, že neskôr študoval na Auburnskej a Alabamskej univerzite, dokonca na vysokej škole vyučoval finančníctvo. Oveľa zaujímavejšie vyznieva fakt, že už pár mesiacov po tom, čo sa na ďalší posun v oblasti vzdelávania vykašľal, mal vo vačku svoj prvý milión. A po šiestich rokoch mal zarobené tak, že už mohol stráviť zvyšok života s nohami na stole. Lenže, to by sa nemohol volať Jimmy Wales.
Ako sa to všetko začalo: Myšlienka internetovej encyklopédie nie je nová, zrodila sa napríklad aj v roku 1993 v hlave Ricka Gatesa. Tento vyštudovaný knihovník rozbehol v roku 1992 súťaž s názvom Internet Hunt (princípom bolo odpovedať na položené otázky len využitím internetových zdrojov) a hoci súťaž bola akýmsi predchodcom celkom sľubného Gatesovho projektu Interpédia, ten sa zastavil ešte skôr, ako sa mohol rozbehnúť. Medzitým publikoval uznávaný počítačový expert a programátor Richard Stallman svoju myšlienku vzniku akejsi slobodnej univerzálnej encyklopédie, až sa konečne o slovo prihlásia Nupédia.
Nupédii dal život Jimmy Wales spolu s editorom a vývojárom internetových projektov so záujmom o filozofiu Lawrenceom Sangerom. No jej existencia trvala pomerne krátko: od marca 2000 do apríla 2003. Aj za taký kratučký čas sa stihla zapísať do povedomia ľudí ako on-line encyklopédia, do ktorej písali články experti z rôznych oblastí. Každý článok bol však pred uverejnením posudzovaný, čo na Larryho Sangera pôsobilo veľmi zdĺhavo (za prvý rok takto zverejnili iba dvanásť odborných článkov), a tak premýšľali, ako celému projektu poriadne fúknuť do plachiet. A tu sa začalo rodiť nové dieťa, Wikipédia, ktorá prišla na svet 15. januára 2001. Jej úlohou bolo pôvodne slúžiť podobne ako jej staršia sestra, ibaže s tým rozdielom, že s otvorenou náručou vítala príspevky a vedomosti širokej verejnosti, ktorými chceli Jimmy a Larry dopĺňať odborné poznatky Nupédie. Stalo sa však voľačo nevídané a počas niekoľkých dní Wikipédia Nupédiu prerástla. Pribúdali články, pribúdali autori a aj keď od počiatku Wikipédia vyžadovala neutrálny uhol pohľadu a overiteľnosť údajov, mnohí si pravidlá vysvetľovali po svojom a projekt spel k anarchii. „Nupédia bola veľmi striktná, akademická a málo zábavná, to bol dôvod, prečo vznikla Wikipédia,“ povedal Jimmy. Z toho teda vyplýva, že Wikipédia je viac fun, ale ak si pod tým predstavujete napríklad to, že do textu o zakladateľovi Wikipédie pridáte informáciu (ktokoľvek môže články písať, dopĺňať a editovať), že získal Nobelovu cenu alebo že je americkým prezidentom, smiať sa budete sotva pár minút. Toľko totiž trvá, kým podobné nezmysly ktosi z textu povyhadzuje. A ten ktosi je celkom určite člen početnej wikikomunity, ktorá monitoruje, kontroluje a udáva veci na pravú mieru.
Úspech na sieti, sklamanie vo vzťahoch: Dvakrát rozvedený, jedna dcéra. To o ňom prezrádza Wikipédia. Prvé manželstvo stroskotalo možno kvôli veku, pretože Jimmy sa ženil ako dvadsaťročný. Mladosť – pochabosť, hovorí sa. No Jimmy sa nepoučil a do chomúta sa nechal navliecť aj druhýkrát s partnerkou, s ktorou ho zoznámil jeho kamarát. Druhá žena Christine mu porodila dcérku, no ani tá nakoniec krachujúci vzťah nedokázala zachrániť. Po dvoch zákonitých prišlo pár neoficiálnych vzťahov, ale Jimmy sa oveľa radšej ako k otázke žien vyjadruje k spoznávaniu nových kultúr, zaujímavých ľudí a inšpiratívnych miest. Veľa času mu však zaberá aj riadenie nadácie Wikimedia (robí to bez nároku na honorár), ktorá slúži Wikipédii (prudko nezárobkovej a podľa Jimmiho doslova charitatívnej) a iným menším projektom s predponou Wiki. Možno sa pýtate, z čoho tento dobrodinec vlastne žije a z čoho financuje všetky svoje projekty? Zisky mu prináša napríklad Wikia, ktorá je založená na inzerovaní rôzneho obsahu.
Wikiete, že sa tam dozviete aj toto? Človek sa denne nadýchne v priemere 23 tisíckrát. Kosatka dravá je po človeku druhý najrozšírenejší cicavec na zemi. Územie Fínska sa každý rok zväčšuje asi o 7 km². Slnko tvorí až 99,8 percent hmoty Slnečnej sústavy. Sova dokáže otočiť hlavu až o 270 stupňov. Najvyšší bod Maledív leží iba 2,5 metra nad morom. Tsunami môže v miestach, kde je more hlboké, dosahovať rýchlosť až 700 km/h, pri pobreží prudko spomalí, avšak výrazne sa zvýši. Fínčina má len jeden rod, ale pätnásť pádov.
Steve Chen (32), Chad Hurley (34) a Jawed Karim (32)
Čo pre nás vymysleli: YouTube
Čo môžete ukázať: Svoje najbláznivejšie videá
Odkedy funguje: od roku 2005
Čo sa tam deje: Na YouTube môžete pridať, zdieľať, nájsť a hlavne vidieť video akéhokoľvek druhu.
Z čoho vám určite padne sánka: YouTube sa zrodilo v garáži.
Kto sú títo traja? Prihláste sa tí, ktorí ste už aspoň raz v živote zablúdili na YouTube.Tri mená, tri dôležité články evolúcie internetu − jeden produkt, ktorý dnes pozná celý svet. Chad sa narodil v Spojených štátoch, Jawed vo východnom Nemecku a Steve na Taiwane. Najstarší z trojice − Chad od detstva inklinoval k umeniu (svoje kresby predával už ako školáčik za pár drobných ľuďom na ulici) a možno by si aj po absolvovaní výtvarného umenia na univerzite v Pennsylvánii našiel svoje miesto pod slnkom v niektorej zo svetoznámych galérií, keby sa v ňom túžba po kráse nebila so zvedavým záujmom o všetko nové, čo sa mihlo svetom počítačov a elektronických médií. Chad nelenil a nebolo ho treba dvakrát núkať, aby zaslal svoj životopis spoločnosti PayPal, o ktorej sa dočítal v ktoromsi časopise a ktorá zaviedla internetový platobný systém, dnes takpovediac monopol na poli platenia na internete. Firma Chada okamžite zamestnala ako počítačového grafika. A tu stretol Steva a Jaweda.
Prostredný Steve až do ôsmich rokov patril k obyvateľom Taiwanu, kým mu už onedlho nezačala patriť Amerika. Zo života na Taiwane si toho veľa nepamätá, jeho otec totiž dostal ponuku rozvíjať svoj biznis v Chicagu. Steve bol veľmi nadané dieťa, ktoré vyrástlo na šikovného pubertiaka. Vďaka výpomoci v miestnom supermarkete si mohol dovoliť čiastočne financovať aj svoju vášeň – počítače. Vyštudoval informatiku v Illinois a náhoda chcela, že sa stal jedným z prvých zamestnancov spoločnosti PayPal… A tu stretol Chada a Jaweda.
Najmladší Jawed prežíval rané detstvo v Nemecku. Otec, pôvodom Bangladéšan a matka Nemka, delili svoj čas medzi domácnosť, výchovu a vedecký výskum. Keď sa s rodinou presťahovali do Spojených štátov, Jawed si bakalársky titul z počítačových vied a inžinierstva odniesol z univerzity v Illinois a nakoniec sa zamestnal v spoločnosti PayPal. A tu stretol Chada a Steva.
Ako sa to všetko začalo? Na chodbáchfirmy PayPal v roku 1999 o seba zakopávali tí najschopnejší odborníci a ako vraví Steve, išlo o celkom pekný mix rôznorodých ľudí. V tejto spleti osobností na seba narazili práve Steve, Chad a Jawed. Spolupracovali počas najbližších troch rokov až dovtedy, kým PayPal neodkúpila svetová internetová aukčná sieň eBay. Chad spoločnosť opustil a uplatnil sa v Silicon Valley, Steve zotrval ešte ďalšie dva roky, no všetci ostali dobrými priateľmi. „Organizoval som večeru vo svojom byte v San Francisu,“ vraví Steve. „Bolo to v januári 2005, nafotili sme nejaké fotky a nakrútili pár videí. Vymeniť si medzi sebou fotografie nebolo nič zložité…“ Keď si však priatelia chceli poposielať videá, narazili na problém, pretože všetky pokusy poslať ich mailom skončili pre veľkosť súborov neúspechom. Myšlienka, ktorá stála za vznikom stránky YouTube už ani nemohla byť jednoduchšia: „Bol to celkom obyčajný nápad, ktorý sa zrodil po večierku v Chadovej garáži. Dostali sme nápad zdieľať naše videá on-line,“ hovorí Steve. Chad dopĺňa, že si po skúsenostiach v PayPal povedali: Prečo to neskúsiť zjednodušiť a neponúknuť ľuďom riešenie v podobe videopriestoru? Stránku začali vytvárať vo februári 2005 a v máji spustili jej skúšobnú verziu s niekoľkými vlastnými súkromnými videami. Prvou lastovičkou bolo devätnásť sekundové video pomenované „Ja v ZOO“ a ukazuje Jaweda na návšteve zoologickej záhrady v San Diegu. Devätnásť sekúnd, ktoré zmenili celý internet.
Chalani počas niekoľkých mesiacov „vychytávali muchy“, vylepšovali, vymýšľali, ako umožniť užívateľom umiestňovanie videí na ďalších stránkach a blogoch, až sa YouTube v decembri 2005 dočkal svojho oficiálneho spustenia. Krátko po ňom čakalo na zakladateľov stránky obrovské prekvapenie, pretože len po pár dňoch existencie YouTube uverejňovali záujemcovia desiatky tisícok nových videí denne! Spočiatku hrozilo, že popularitu stránky pochová jej vysoká návštevnosť (pre toľkých užívateľov to bol spočiatku primalý priestor, ktorý volal po zväčšení) a finančná tieseň, ale nápadu nakoniec pomohli bývalí bossovia PayPalu, ktorí sa spolu s partnermi zo Sequoia Capital dohodli na peňažnej injekcii vo výške tri a pol milióna dolárov. Ďalšia dotácia prišla v apríli 2006 a mala hodnotu osmičky a šiestich núl, samozrejme v dolároch. Otázka peňazí sa zdala byť najpálčivejšou témou, ktorou sa Chad a Steve zaoberali doslova denne. Odolávali ponukám, ako na stránke zarobiť, pretože inzerenti sa odrazu nad YouTube zlietali ako supy na mäso, no nakoniec aj oni uverili v silu reklamy, ktorá je nositeľom zisku.
Viac hláv, viac úspechu: Nápad virtuálneho videopriestoru spôsobil vo svete internetu doslova revolúciu a médiá ho označovali za jeden z najväčších fenoménov roku 2006. Sotva rok po svojom spustení zaznamenala stránka YouTube 100 miliónov „videodivákov“ za deň a viac ako 65 tisíc novo pridaných videí za rovnaký čas. Spolu s týmito číslami rástla geometrickým radom aj príležitosť pre mladých a začínajúcich umelcov. O možnosti byť na očiach a dostať šancu sa so spokojným úsmevom vyjadril Chad Hurley: „Mnohí z nich boli objavení pre šoubiznis a máme niekoľkých užívateľov, ktorí podpísali kontrakt na nahrávanie hudobného cédečka. Jeden dostal ponuku vystupovať so svojou šou. YouTube je kreatívne javisko, kde môže každý ukázať, čo v ňom je. Každý môže byť videný. Každý, kto dokáže nakrútiť video.“ Medzi Jawedove najobľúbenejšie patria videá, ktorých hlavných hrdinom je Matt Harding. Chlapík, ktorý nikdy nedokončil školu sa živí tým, že cestuje po svete a všade tancuje. Jeho videá sa ťažko vysvetľujú, to jednoducho musíte vidieť, no zaujímavé na tom všetkom je azda to, že svoje prvé video nakrútil Matt pre zábavu. Určite nečakal, že mu zaručí takú popularitu, ktorá pritiahne sponzora a ten mu začne za cestovanie, tancovanie a nakrúcanie podobných videí platiť!
V októbri 2006 sa stali Steve, Chad a Jewed súčasťou veľkej internetovej horúčky, z ktorej vyšli ako milionári: Youtube od nich za ťažké peniaze odkúpil Google! Steve a Chad zvolili v ich prípade skutočne trefný spôsob, ako túto zvesť oznámiť svetu: nakrútili svoj prejav na kameru a zavesili ho na YouTube. Video sa okamžite stalo jedným z najnavštevovanejších v histórii webu.
Caterina Fake (42)
Kto je táto štyridsaťdvaročná žena, ktorá určite stojí za zmienku? Ak neviete jej zvláštne meno (fake znamená v angličtine gýč, napodobeninu) k ničomu priradiť, skúste si odpovedať na otázku, či medzi vaše vášne patrí fotografovanie a „shareovanie“ fotiek na internete. Nebudeme vás dlho napínať: raz, dva, tri, Flickr!
A ako sa to všetko začalo? V roku 2001 Caterine sotva pár dní po medových týždňoch spolu s manželom Stewartom Butterfieldom a priateľom Jasonom Classonom, vyvinuli internetovú multiplayer hru s názvom Neverending. „Naším cieľom nebolo vytvoriť stránku, kam si ľudia môžu vešať svoje fotografie, naším záujmom bola hra. Flickr vznikol náhodne, pretože sme v tom čase boli úplne švorc a potrebovali sme peniaze.
Hra Neverending bola založená na sociálnej interakcii a manipulácii s objektmi. Tie sa mohli kombinovať, vytvárať nové, hráči medzi sebou mohli komunikovať a dokonca chatovať. Prototyp hry bol predstavený na jeseň 2002, no vo februári 2003 sa ukázalo, že to nebol najšťastnejší krok a vývoj hry sa pozastavil. Caterina a jej manžel si požičali asi 250 tisíc dolárov a Steward dostal nápad rozvinúť ešte viac to, čo doteraz budovali. Na ruinách nepodarkov sa občas zvyknú zrodiť hviezdy, a tak to bolo aj prípade vzniku Flickr vo februári 2004. Táto stránka so sebou nosí jemne čitateľné dedičstvo hry Neverending, avšak dnes si žije svojím samostatným a celkom vitálnym životom. V septembri 2010 zdieľala stránka Flickr so svetom viac ako päť miliárd obrázkov, avšak nie len tak halabala: stránka umožňuje autorovi fotografie šíriť jeho dielo prostredníctvom konkrétnej licencie (alebo jej naopak môže dať status „all rights reserved“ fotografie), čím sa vlastne Flickr stal obsažnou fotobankou. V marci 2005 si spoločnosť Ludicorp a s ním aj Flickr kúpil za 35 miliónov dolárov gigant Yahoo! A ako sa cíti Caterina v koži internetovej celebrity? „Musíte chodiť viac na manikúru a pedikúru a oveľa viac sa venovať svojmu účesu,“ smeje sa tomuto označeniu skromná Američanka, ktorá už stihla rozbehnúť ďalší internetový projekt s názvom Hunch.
Gabina Weissová
foto Isifa, SITA a www.flickr.com