Oslavujme! Všetko!

 

Prvého septembra sa aspoň od môjho jakživa vždy šlo po prázdninách do školy. Aj sa ide, všelikde v Európe, ale my, Slováci, nejdeme, lebo oslavujeme! Inak, na september vychádzajú rovno dva štátne sviatky! Najviac mi je ľúto toho prvého septembra.

Prednedávnom smrduté vody slovenské rozvírila správa, že by sme počas sviatkov mali aspoň teplé rožky predávať, alebo tých sviatkov mali mať, nebodaj, menej, lebo teplé rožky sú teplé rožky! Kašľať na rožky, ale do školy treba chodiť! Zvonček vždy zvonil prvého septembra!

A ešte úplne inak, kedysi sa aj bývalý pán premiér líškali murárom, že práve takých ako oni národ potrebuje, a nie flákačov drzých gymnazistov, ktorí majú obe ruky ľavé a hlboko do onej pichnuté, a vedia sa naučiť len zopár, tuším dva (!) názvy z dejepisu, a tak Prvý máj ako štátny sviatok si asi necháme! Aj koniec vojny je dôvod k oslavám a pripomenutiu, že bolo aj inak a bolelo a takmer všetkých a všade, len to príliš netreba miešať a pripomínať Holokaust, velice ošemetná téma tu u nás doma, na Slovensku! A na Vianoce sa narodil malý dobrý Ježiško, trpel za vlády Pontia Piláta, bol ukrižovaný, zostúpil k zosnulým a na Veľkú noc predsa vstal z mŕtvych. Ešte nám vo vzduchu visia oslavy vierozvestcov Cyrila a Metoda a priamy prenos z osláv na Devíne v televízii, oproti ktorému boli priame prenosy zo spartakiády, hudobno-zábavný „pořad“ Spieva celá rodina či priamy prenos zo zjazdu KSČ úplné kunststücke!

Sviatok Sedembolestnej panny Márie, patrónky Slovákov, si my, katolíci, nedáme a Veľký piatok, na ten nesiahneme evanjelikom, no a sviečky na dušičky zapaľujeme radi všetci a na Nový rok neslávime len Nový rok, ale aj vznik Slovenskej republiky, a tak si tu na Slovensku oslavujeme a oslavujeme, a jasáme, raz slávime prácu, inokedy panenku Máriu sedembolestnú, aj skákavú, ale vtedy ideme aspoň do kostola, potom Veľký piatok, vtedy ideme do kostola tiež, na dušičky vláčime na hroby chryzantémy a ideme sa pozabíjať na cestách, aby sme ich všetky obišli…

Na Sviatok práce sme obyčajne vybehli aspoň do obchodov, veď čo s voľnom, keď už je, deviateho mája tiež. Oslavujme, kým je čo a za čo a večer telka – v poslednom čase máme nejako veľa talentov, na každom programe dáky. Dnes má tuším talent aj ten, čo vygrgá pieseň práce, plníme sny úbožiakom, vypliešťame oči na milionárov, v kurze sú aj prerábky – domov aj ksichtov, čím znetvorenejší a ohavnejší, jeden aj druhý, tým lepšie – a drhneme sa nejakým zdravým bio eko jedlom. Oslavujme, juch!

Ale aj tak jeden z našich najzaujímavejších sviatkov je Deň ústavy SR. Kvôli tomuto, mimochodom dosť trápnemu, štátnemu sviatku slovenské deti idú do školy o deň neskôr ako ich rovesníci v iných krajinách v Európe. Kedysi sme sa učili básničku: „… vždy keď prvý september…“ Prvý september bol pojem, prvý školský deň. Na prechodoch policajti, otvorené kvetinárstva a už to mašírovalo… Popoludní natrieskané papiernictvá, obaly, zošity, pravítka, ceruzky… Dnes sa tam pichol Deň ústavy! Ústavu nechcem znesväcovať, božechráň! Ale čo by sme asi mali v tento deň robiť? Preštudovať si tú ústavu, alebo aspoň niektoré jej časti? Dobre lebo nebárs. Dodržiavanie zákonov nám tu v poslednom čase a iných časoch minulých nejako dobre nešlo…

Ešte by sme mohli oslavovať nejaké vedľajšie významy tohto sviatku a akési duchovné hodnoty! No ale čo keď tie štokovce, vily a cesty sú vidno hneď od cesty, a keď niekto iba premýšľa, sedí a čosi si zapisuje, maľuje či nahráva, považujeme ho skôr za blázna. Náš vzťah ku vzdelaniu sa odzrkadľuje aj na našich peňaženkách. (Odporúčam porovnať mzdu murára, plynára či elektrikára a vedeckého pracovníka. Mimochodom, odporúčam porovnať aj mzdu žien a mužov, ale to sme už tuším zašli priďaleko!) Napokon, dnes je človek rád, ak prácu má! Odporúčam neozývať sa!

Oslavujme! Trebárs september a začiatok nového školského roka. Staré školské výstrelky sú zabudnuté, klasifikačné hárky prázdne, žiacke knižky bez poznámok, rodičia odpočinutí, vsjo pravalilas, možno snova načináť, povedal by nejeden!

A znovu inak, sviatky by som zrušila všetky! Možno by som pridala aj pracovné soboty! A potom by som ich zrušila, a mali by sme aj zo soboty sviatok. Nevieme tu dosť dobre svätiť, tuším, ani nedele!

A ešte inak, želám vám krásny začiatok jesene, pekné a voňavé farebné dni, niektoré mávajú červené či oranžové nádychy a večer si poviete, že taký pekný deň, hotový sviatok.! Sviatkom môže byť aj stretnutie alebo dobrý sen, dôvod na oslavu sa predsa hľadá ľahko! Oslavujte, ja už začínam, jeseň je moje najmilšie ročné obdobie, vaša Veve.

 

 

Veronika Šikulová