Po páde berlínskeho múru cestoval Pavel Fellner iba s bratom Ľubošom a kamarátmi. Neskôr začali plniť prvé autobusy, cestovanie po svete však stále pre nich bolo iba koníčkom. Až kým si po pár rokoch nepovedali, že svoje pôvodné zamestnania zavesia na klinec a otvoria si cestovku.
BUBO Travel Agency má za sebou 22-ročnú históriu. Čo vidíte, keď sa obzriete späť?
Keď sme po nejakom štvrtom roku fungovania dosiahli obrat asi päť miliónov slovenských korún, boli sme nadšení! Vraveli sme si – keď to takto ostane, bude to výborné. A zrazu prišli roky, kedy sme začali cestovať aj do exotických krajín, otvoril sa nám svet a ľudia na Slovensku začali lepšie zarábať. Prišlo euro a zrazu sa všetko úžasne rozbehlo…
Rozrástol sa tím ľudí i priestory, to však asi celkom nestačí, ak sa má cestovka úspešne udržať na trhu…
Začali sme spolupracovať s najlepšími partnermi v cudzine v daných krajinách, organizovali sme viac „prvoexpedícií“ a pochopili sme, že ak chceme uspokojiť tých, čo u nás na cestovanie majú chuť i peniaze, musíme byť najlepší. Profesionalizácia, jasné ciele, chuť zlepšovať sa nám v tom všetkom veľmi pomohli. Uvedomujeme si zároveň, že konkrétne tváre i mená sú pre budovanie dôvery klientov veľmi dôležité. Všetky zájazdy sme sprevádzali spolu s bratom a až neskôr sme pribrali kolegov. Dnes už si naši klienti vyslovene žiadajú konkrétnych sprievodcov, s ktorými majú viacnásobné skúsenosti a sú s nimi spokojní. Na tých totiž všetko stojí, tí sú schopní plniť ľuďom sny.
Bubo bubo – latinský názov výra skalného – symbolizuje filozofiu a dobrodružstvo. Ako vyzerá dobrodružstvo vo vašich predstavách?
Napríklad ako cesta do Indie s priateľmi, z ktorej sme sa vrátili iba nedávno. Táto dovolenka presne splnila naše predstavy o relaxe i dobrodružstve. Stali sme sa totiž súčasťou najväčšieho festivalu na planéte Kumbh Mela, stretnutia množstva ľudí a najmä svätých mužov, ktorí putujú po celej Indii a raz za dvanásť rokov sa stretnú na jednom mieste. Sú celkom nahí, potretí popolom zo spálených ľudských tiel, pričom celý život iba meditujú a dodržiavajú určité rituály. Rád chodím na dobrodružné a poznávacie cesty aj s rodinou, chcem deťom ukázať svet taký, aký v skutočnosti je.
Cestujete niekedy aj celkom osamote?
Samozrejme, aj to sa stáva, najmä keď chcem spoznať nejakú krajinu a netrúfam si tam vziať svoju rodinu. Baví ma však byť s ľuďmi, mám rád sprevádzanie klientov, ale zo všetkého najviac milujem cestovanie s rodinou. Náš vzťah s deťmi sa vďaka tomu za posledné roky veľmi otvoril. Začali sme, keď mal mladší syn deväť rokov a naším prvým spoločným zájazdom bolo safari v Afrike. Zážitky z Kene a Zanzibaru patrili pre synov určite k tým najkrajším.
Aké cestovateľské programy by ste odporučili?
Pre ľudí, ktorí s cestovaním iba začínajú, je absolútnou jednotkou Kuba alebo Thajsko. Odporúčam aj Mexiko, národné parky na západe USA, Čínu… a pre scestovanejších je veľmi zaujímavou krajinou Etiópia. Na severe tam možno nájsť nádherné kresťanské pamiatky a na juhu turizmom stále nedotknuté pôvodné kmene. Dokonalá kombinácia aj pre skúseného cestovateľa! Osobne môžem odporučiť aj Indonéziu, jej sopky alebo ostrovy Flores či Sumatra s nádherným pralesom a morom.
Myslíte si, že nás v cestovaní najčastejšie limitujú peniaze, vek, alebo jazyk?
Vek to nebude. Na náročnom zájazde krížom cez Južnú Ameriku som sprevádzal aj pár osemdesiatnikov, ktorí všetko bravúrne zvládli. Ak si človek verí, má aspoň základnú kondíciu a je v poriadku, nie je problém sadnúť do lietadla a objavovať opačný koniec sveta. Samozrejme, problémom môžu byť financie, veď zájazdy dnes nie sú lacné a mnohí klienti na to, aby prežili intenzívny zážitok a splnili si sen, šetria rok dva. Jazyk – isteže, výhodou je, ak turista ovláda aspoň základy angličtiny, španielčiny alebo sa naučí zopár základných fráz v jazyku krajiny, do ktorej cestuje. Pomáha mu to zbaviť sa zábran a domáci túto snahu určite ocenia.
(Celý rozhovor nájdete v októbrovom MIAU)
Gabina Weissová
foto Jozef Barinka