Riga

 

Švédske baraky

Švédske baraky (známe aj ako Jakubove) sú pripomienkou takmer storočnej okupácie Rigy Švédmi v 18. storočí, kedy slúžili ako kasárne pre švédsku posádku. Postavené tesne za pôvodnou líniou hradieb dnes s ich pozostatkami vytvárajú pôvabnú uličku a zároveň tvoria hranicu oddeľujúcu najstaršie centrum Rigy od novšej secesnej časti. Približne v polovici sa oproti nim nachádza jediná zachovaná kamenná brána do mesta, nazývaná tiež švédska. Jedna z najpopulárnejších turistických atrakcií starého mesta sa v súčasnosti stala domovom početných obchodíkov, kaviarní a reštaurácií, vinotéky, ba dokonca veľvyslanectva, paradoxne však nie švédskeho, ale holandského. Neprehliadnite ani bočnú stenu najkrajnejšej časti budovy rovno oproti Prašnej bašte (Pulvertornis) – je obľúbeným foto pointom návštevníkov mesta vďaka nástennej maľbe znázorňujúcej erby všetkých lotyšských miest, mestečiek a administratívnych krajov. Prašná bašta, jediná čiastočne zachovaná veža tvoriaca pôvodné opevnenie mesta, je dnes súčasťou Múzea vojny, ktorého pútavú expozíciu si môžete pozrieť bezplatne.

 

Secesia

Práve v období secesie zažila Riga azda najväčší rozkvet. Svedkom tohto obdobia sú nekonečné bulváre tiahnuce sa od centra mesta smerom na sever, lemované secesnými obytnými domami, ktoré po dlhom období sovietskej okupácie postupne nadobúdajú svoju pôvodnú krásu. Na prelome 19. a 20. storočia bola Riga významným obchodným centrom s prekvitajúcim priemyslom. Do jej prístavu denne prichádzalo údajne vyše sto lodí. Rozkvet zastavila prvá svetová vojna čiastočne aj z dôvodu značného poklesu obyvateľstva. Po nej nasledovala éra vôbec prvej nezávislosti Lotyšska (podobne ako to poznáme z našich dejín v podobe Československa). Koniec druhej svetovej vojny znamenal okrem iného aj začlenenie Lotyšska do Sovietskeho zväzu, čo Lotyši označujú obdobím okupácie, s ktorým sa vnútorne nikdy nestotožnili. Dnes, po tridsiatich rokoch od opätovného nadobudnutia nezávislosti, Riga opäť žiari v plnej kráse. Odráža sa v nej jej bohatá i turbulentná minulosť.

 

Agenskalns (Kalnciema)

Agenskalns sa rozkladá na ľavej strane rieky Daugavy (Západná Dvina) oproti starému mestu. Za svoj šarm údajne vďačí Napoleonovi – počas jeho ťaženia do Ruska bola táto oblasť vypálená (Riga bola v tom období súčasť cárskeho Ruska) a následne sa na tejto strane rieky zakázali stavať kamenné budovy vyššie ako dve podlažia, aby si tu prípadný nepriateľ nemohol zriadiť základňu, z ktorej by poľahky ostreľoval samotné srdce mesta. Domy sa začali znovu stavať pomerne živelne a bez nejakého urbanistického plánu. Vďaka tomu aj vďaka mierne zvlnenej topografii (kalns – v lotyštine vŕšok) je dnes táto časť plná kľukatých uličiek s nádhernými drevenými domami, ktoré v kombinácii s hustou zeleňou pôsobia priam magicky. Štvrť však dlho trpela osudom periférie slávnejšieho centra, čo sa prejavilo zanedbaným stavom. Našťastie si pred niekoľkými rokmi jej hodnotu a význam uvedomili dvaja bratia architekti a obrátili na ňu všetku svoju pozornosť. Zriadili si tu štúdio, opraviliprvé budovy založili trh s lokálnymi výrobkami (Kalnciema tirgus), ktorý je dnes už preslávený široko ďaleko. Okrem pravidelného sobotňajšieho trhu tu organizujú aj koncerty, výstavy a street food podujatia. Aj vďaka nim sa pôvodné budovy začínajú renovovať s prispením mesta Riga, keďže mnohé z nich dnes figurujú na zozname kultúrnych pamiatok. Okrem spomínaného trhu j štvrť pomerne neznáma turistom, avšak s mnohými malebnými zákutiami, vrátane kaviarní a reštaurácií, kde sa výborne najete a stretnete len miestnych obyvateľov.

 

 

z metropoly Lotyšska

Andrea Ziman Babčanová