Americký Fox News Channel odborníci už roky vyhodnocujú ako najmenej vierohodnú spravodajskú televíznu stanicu. Napriek tomu dlhodobo patrí k najsledovanejším, v istom období dokonca preskočila aj globálne uznávanú CNN. Kritici Fox poukazujú na to, že televízia otvorene manipuluje s divákmi, prekrúca fakty a ignoruje základné zásady spravodajskej etiky. Veď ako to povedal zakladateľ Foxu? „My správy neprinášame, my ich robíme. Meníme svet.“ Muž, čo vyriekol tieto slová, tiež vyhlasoval, že vráti ľuďom späť pravú Ameriku a urobí svoju vlasť opäť veľkou. Nie, nemýľte sa, pred Donaldom Trumpom ťahal za nitky veľkej americkej politiky Roger Ailes.
Koľko rokov stačí na to, aby definovali celý váš život? Roger Ailes stál na čele Fox News dve desaťročia. Tých dvadsať rokov znamenalo vrchol jeho kariéry, keby nebolo nič predtým, stačila by táto etapa jeho života, aby definovala, aký to bol človek. Roger Ailes mal však aj pred Foxom oslnivú kariéru – bol mediálnym poradcom troch republikánskych prezidentov: Richarda Nixona, Ronalda Reagana a Georgea Busha staršieho.
Hemingway volebných kampaní
V americkom televíznom seriáli Najsilnejší hlas (dá sa vidieť na HBO GO), keď navštívia jeho rodný dom, Roger Ailes rozpráva svojmu malému synovi historku z detstva. Nevie sa naisto, či je pravdivá, v podstate je to však jedno, lebo táto krátka scénka výstižne definuje Ailesov základný prístup k životu. Ako malý chlapec spával na poschodovej posteli, jeho brat dole, on na hornom lôžku. Raz prišiel za ním do detskej izby otec a syna vyzval: „Skoč mi do náruče!“ Malý chlapec sa veľmi bál, ale predsa to urobil. Otec ho však nechytil a Roger treskol na zem a škaredo sa doudieral. Ponaučenie? „Nikomu nesmieš veriť,“ vyriekol sucho otec. Roger Ailes si túto vetu zapamätal na celý život.
Jeho otec bol inštalatér v jednej z početných fabrík priemyselného mestečka Warren v štáte Ohio, mama sa starala o deti a domácnosť. Keď mal Roger dvadsať rokov, rodičia sa rozviedli, otec bol násilník, synovia dostávali pravidelne bitku remeňom. V detstve to chlapec nemal ľahké ani po zdravotnej stránke, od narodenia trpel hemofíliou, vrodenou poruchou zrážania krvi, pri ktorej hrozí vykrvácanie. Často sa ocital v nemocnici alebo odpočíval zavretý doma, sledujúc od rána do večera televíziu. Napriek nesúhlasu otca vyštudoval žurnalistiku na University of Ohio so zameraním na audiovizuálnu tvorbu a už ako študent pracoval v miestnom rádiu. Prvý zlom v jeho kariére nastal, keď sa zamestnal a po čase postúpil na miesto výkonného producenta v programe Mike Douglas show. Tu v roku 1967 stretol prezidentského kandidáta Richarda Nixona, s ktorým sa off-air rozhovoril na tému vplyvu médií na politiku. Nixon nemal o televízii valnú mienku, považoval ju za podvod. Hovoril, že sa o tom presvedčil na vlastnej koži – pred pár rokmi, keď do hry o prezidentské kreslo po prvý raz vstúpil fenomén televíznych debát. Nixon sa pred kameru posadil spolu so svojím rivalom Johnom F. Kennedym. Ako to dopadlo? U voličov, ktorí prezidentský duel počúvali v rozhlase, zvíťazil Nixon. Kto však sledoval televíziu, pre toho bol jednoznačným víťazom fešák Kennedy. Zachmúrený Nixon so strniskom na tvári oproti fotogenickému, do ružova vymydlenému Kennedymu nemal šancu. A tak, keď sa o niekoľko rokov neskôr Richard Nixon opäť uchádzal o prezidentský úrad, obrátil sa na Rogera Ailesa a spravil ho svojím poradcom pre televíziu. Ailes sa chopil príležitosti a rozohral rôzne mediálne hry: prezidentské debaty s voličmi nakrúcal tak, že obecenstvo kládlo svojmu kandidátovi vopred aranžované otázky, na ktoré on odpovedal vopred nacvičenými odpoveďami. Ailes tiež učil prezidenta, ktorý sa pred kamerami pohyboval stuhnutý, akoby zhltol pravítko, aby sa uvoľnil a prejavil svoje emócie. A pokiaľ by tento článok pojednával o osobnosti Richarda Nixona, iste by stálo za to rozobrať spôsoby, akými Ailes v prezidentových prejavoch rozvíjal republikánmi často tlačenú myšlienku tzv. southern strategy a ako sa rôznymi signálmi snažil nahnať Nixonovi hlasy voličov z južných štátov USA, kde ešte prežíval rasizmus.
Keď sa Nixon v roku 1969 stal 37. americkým prezidentom, bolo to aj Rogerove víťazstvo. Už ako mediálneho experta, ktorému prischla prezývka „Ernest Hemingway volebných kampaní“, si ho o niekoľko rokov neskôr najal aj George Bush starší. Bývalý prezident ani po tom, čo sa prevalila Ailesova kauza sexuálneho obťažovania, mu neuprel zásluhy v prezidentskej kampani: „Nie som si istý,“ nechal sa počuť Bush starší, „či by som sa stal prezidentom bez jeho veľkého talentu a lojálnej pomoci.“
Výbušný, hrubý, útočný
V roku 1993 sa Roger Ailes od politického poradenstva opäť vrátil do sveta médií. Stal sa prezidentom spravodajského kanálu CNBC, zameraného na biznis a finančníctvo. Pod jeho vedením televízia za dva roky existencie zdvojnásobila svoju hodnotu a jej príjmy sa strojnásobili. V roku 1995 z nej však odišiel, jednak kvôli jej novému usporiadaniu, jednak kvôli vyšetrovaniu jeho osoby v súvislosti s kauzou „pojebaný židovský kokot“. Tak Ailes pri istej príležitosti nazval svojho kolegu Davida Zaslava (budúceho zakladateľa televízie Discovery). Zaslav označil Ailesa za veľmi nebezpečného človeka, ktorý sa vyžíva v urážlivých vyhláseniach, hrozbách a osobných útokoch na kohokoľvek, kto práve nie je podľa jeho gusta. Dokázal vybuchnúť ako sopka, bol hrubý, bezcitný a bezohľadný, vždy šiel rovno za svojím cieľom ako buldozér, ale v práci mu neušiel žiaden, ani zdanlivo nepodstatný detail, ako keď Bushovi poradil, aby kvôli priaznivejšiemu imidžu zmenil tvar okuliarov alebo keď v debatnej show zakázal prepudrovať nepohodlného diskutéra, aby divák videl, ako sa potí. Gabriel Sherman, ktorý pri písaní knihy o Rogerovi Ailesovi The Loudest Voice in the Room vyspovedal asi 600 ľudí, hovoril s istým vysokopostaveným politikom, podľa ktorého práve Ailesov cynismus, nadutosť, arogancia a povýšenecké správanie voči ľuďom, najmä ženám mu zavreli dvere do Nixonovho prezidentského úradu. Iný muž, bývalý poradca Georgea Busha staršieho, sa nechal počuť, že Ailes vyznával len dve pracovné metódy: útočiť a zničiť.
Televízia pre pravých Američanov
Keď mediálny mogul Ruppert Murdoch najímal Ailesa na post generálneho riaditeľa nového spravodajského kanálu Fox News Channel, vedel zhruba, s kým má dočinenia a že spolupráca s kontroverznými, impulzívnym, egoistickým machom nebude ľahká. Lenže Murdoch chcel poraziť monopol CNN, a tak vsadil na Ailesa. Veril, že práve on dokáže CNN dostať na kolená. Káblová stanica CNN sa stala prvou televíziou na svete, ktorá začala v lete roku 1980 vysielať 24-hodinové spravodajstvo naživo. Jej majiteľ Ted Turner založil kanál s cieľom prinášať zo sveta tie najobjektívnejšie informácie. A tak keď napríklad v auguste 1990 Irak napadol Kuvajt, CNN odvysielala rozhovor so Saddámom Husajnom, za čo sa ocitla pod paľbou kritiky Washingtonu – vraj sa stala hlásnou trúbou irackého diktátora. Ted Turner však trval na svojom: prácou jeho televízie bolo prinášať objektívne správy zo všetkých „frontov“. A divák si mal sám utvoriť vlastný názor. V čase, keď Ailes začal pracovať na vzniku Fox News, nielen v CNN, ale aj v iných významných amerických televíziách, vládol ľavicový liberálny duch blízky hodnotám, aké vyznávali demokrati. Redaktori CNN prinášali správy z celého sveta a s nimi rôzne spektrum často protichodných názorov.
Vstup Ailesa do Fox News sprevádzal už od prvých okamihov škandál. Začalo to senzáciou, keď Ailes „previezol“ bývalého zamestnávateľa, ktorý mu dal pri odchode zo CNBC podpísať tzv. konkurenčnú doložku. V mediálnom prostredí to bola bežná rutina, táto zmluva ho zaväzovala, že sa istý čas nebude môcť uchádzať o prácu v žiadnej inej existujúcej spravodajskej televízii. Existujúcej. Ale čo ak tá televízia ešte neexistuje?! Murdoch dal Ailesovi na spustenie Fox News jeden rok. Na prvej porade práve menovaný generálny riaditeľ položil svojmu tímu kardinálnu otázku: „Kto chceme, aby bol náš divák?“ pýtal sa. „Všetci,“ odpovedali všetci, „chceme osloviť čo najširšie publikum.“ Ailes však nesúhlasil. Poznal dieru na trhu, a tak vedel, že nepotrebuje všetkých. „Našimi divákmi budú konzervatívci. Tí praví vlastenci, tí praví Američania,“ zdôraznil, „a tých je v tejto krajine polovica.“ Zabudnutá polovica, alebo „mlčiaca väčšina“, ako sa hovorilo republikánskym voličom, ktorých hlas stratil v ére demokrata Billa Clintona na váhe. Fox News bude teda hájiť republikánov a ich pravé americké hodnoty. CNN nech je zadobre so zvyškom sveta, burácal Ailesov hlas, my na svet kašleme, my stojíme za Amerikou! Vyrveme ju z rúk národnostných menších, ktoré sa tu rozťahujú, imigrantom, ktorí berú ozajstným Američanom prácu, homosexuálom, kriminálnikom, obhajcom potratov a všetkým ostatným, ktorí ohrozujú pravé americké kresťanské hodnoty. Lebo u nás platí Country first! Vlasť na prvom mieste!
Fair and Balanced
Spravodlivé a vyvážené správy – tak znel slogan televízie Fox, ktorá začala vysielať 1. októbra 1996. Nič nemohlo byť vzdialenejšie tomuto heslu. Fox bola spravodajská televízia a spravodajstvo stojí na informáciách a faktoch, pluralite názorov a ich rovnováhe. Úlohou redaktora spravodajstva je tieto fakty hľadať, zhromažďovať, overovať, triediť a potom ich predostrieť divákovi. A ten si slobodne a nezávisle urobí záver. Roger mal však na vec iný názor. Podľa neho je súčasný Američan lenivý, aby čítal noviny alebo počúval rozhlas. Súčasný Američan sa pozerá na televíziu. Rozvalí sa pred obrazovkou, zapne správy a myslenie nech za neho urobí niekto iný. A tu sa televízia Fox chopila svojej príležitosti. Predstavte si, napríklad, takúto situáciu: prv, než dvaja proti sebe stojaci diskutujúci začnú obhajovať svoje názory, vystúpi moderátor a z jeho slov je hneď zrejmé, komu bude v tejto debate fandiť. To znamená, že prv, než otvoria kandidáti ústa, vy už viete, na koho strane treba stáť, lebo vám to predsa tak pekne vysvetlil váš obľúbený komentátor. Napríklad taký Juan Williams – ten sa nerozpakuje povedať, že keď v lietadle zazrie človeka v „moslimskom oblečení“, poriadne znervóznie. Akoby vám hovoril z duše! Alebo keď Glenn Beck na kameru vyšplechne, že Barack Obama je rasista, ktorý nenávidí belochov. Keď to povie hviezda Fox News, tak to asi bude pravda, nie?
Rýchla, hlučná, ostrá
Taká mala byť stanica Fox News. Presne v duchu teórie „orchestrálnej jamy“, ktorú sformuloval Ailes a rád ju rozprával ako dobrý vtip: „Na javisku máte dvoch chlapíkov. Jeden z nich vyhlási, že má riešenie blízkovýchodnej krízy. Druhý spadne do orchestrálnej jamy. Ktorý sa, podľa vás, dostane do večerných správ?“ V tom tkvie podstata úspechu televízie. Ľudia musia mať pocit, že sledujú oslnivú show, aj keď sedia „len“ pri večerných správach. A ku každej správnej show patria krásne ženy. Preto všetky príslušníčky nežného pohlavia, ktoré sa kedy uchádzali o prácu vo Fox News, musia vyzerať ako Barbie. Prednosť majú, samozrejme, dlhovlasé blondínky s postavou finalistiek Miss, s výrazným make-upom. Žiaduce sú vypasované šaty, podčiarkujúce ženské prednosti (v žiadnom prípade nohavice!) a lodičky na vysokom podpätku, akoby sa sexi moderátorky chystali práve na drink do baru, a nie na niekoľkohodinovú šichtu pred kamerou. Kameramani mali príkaz zaberať moderátorky tak, aby im bolo vidieť štíhle nohy, dokonca aj keď sedeli za stolíkom. Ailes sám osobne prešacoval každú z nich. Občas aj v hlúčiku svojich najvernejších pätolízačov, mladú adeptku vyzval, aby sa pred nimi zahrala na modelku z predvádzacieho móla, pričom muži nahlas hodnotili jej prednosti. Keď prijímal do práce moderátorku Gretchen Carlson, bývalú Miss Amerika, na uvítanie ju informoval, že už pretiahol dve missky. A keď mu Gretchen začala robiť problémy, vyjadril sa, že titul miss získala iba preto, lebo v ´89-tom to bol „veľmi slabý ročník“. Čo si dovolil šéf, to s gustom napodobňovali i jeho podriadení. Vtipy, nechutné poznámky, sexistické narážky, vyzývavé reči, ponižovanie, dotyky, to bolo na dennom poriadku, tak to vo Foxe, jednoducho, chodilo, to vedel každý…
Ženy vo Fox News
V roku 1998, dva roky po tom, čo už pevne zvieral žezlo neobmedzeného kráľa Fox News, sa Roger Ailes oženil po tretí raz. Elizabeth Tilson bola od neho o takmer dvadsať rokov mladšia a dala sa s ním dokopy, keď ešte obaja pracovali v CNBC. O dva roky sa im narodil syn Zachary, to už mal Ailes rok pred šesťdesiatkou. O jeho dvoch predchádzajúcich manželkách sa toho nevie veľa, ale ani s jednou nemal deti. Beth, ako Roger volal manželku, nebola najmladšia a ani žiadna krásavica, mala však iné prednosti: voči manželovi prechovávala absolútnu lojálnosť a súhlasila so všetkým, čo povedal alebo urobil. Ako konzervatívny republikán by mal Roger ctiť tradičnú rodinu, ale ako to vraj povedal jednej svojej milenke, on sa cíti ako mnohospektrálny muž a sex mimo manželstva považuje za jednu časť tohto spektra. Keď moderátorka Fox News Gretchen Carlson obvinila svojho šéfa, že jej robil nevhodné sexuálne návrhy, začali sa ozývať aj ďalšie ženy, ktoré Ailes v minulosti obťažoval. Scenár bol vždy ten istý: ak mi budeš po vôli, postarám sa o teba. Zariadim ti prácu v televízii, účinkovanie vo filme, presuniem ťa na vyšší post, lepšie platené miesto, lepší vysielací čas, atď., atď. Televízna producentka Shelly Ross uviedla, že keď nesmelo protestovala voči jeho neslušným návrhom, on ju uzemnil vetou: „Aby si vedela, najlepší spôsob, ako dokázať svoju lojalitu, je uzavrieť pakt sexuálneho spojenectva.” V rozhovoroch so ženami otvorene dával najavo svoju mužskú nadradenosť, rád ich zhadzoval a ponižoval. Iná obeť jeho harašmentu spomínala, ako ju požiadal, aby za ním prišla domov, do bytu na Central Park South. Keď si začal dovoľovať a ona sa bránila, na rovinu jej povedal, že ak si chce nájsť prácu v televíznej branži, bude s ním musieť súložiť. „Vybehla som z jeho bytu a na chodníku som sa rozplakala. Kto si ten chlap myslí, že som, prostitútka?!“ Ďalšia mladá žena, s ktorou sa novinár Gabriel Sherman rozprával, keď zhromažďoval materiál pre biografiu Rogera Ailesa, opisuje, ako po tom, čo v riaditeľovej pracovni absolvovala kamerové skúšky, jej budúci šéf vytiahol zo zásuvky podväzkový pás a pančušky a prikázal, aby si ich obliekla. Keď tak urobila, mala sa v nich pred ním chvíľu producírovať a potom sa stalo niečo, na čo si vraj nepamätá, lebo to vytesnila. Buď mu ona poskytla orálny sex, alebo on pred ňou masturboval. Keď bolo po všetkom, povedal jej, aby si tie vecičky nechala pre druhý raz. Druhý raz sa síce nekonal, lebo mladá žena sa vo Foxe viac neukázala, ale: „Roky som žila s pocitom hnusu zo seba samej,“ uzavrela trpko svoje rozprávanie. „Fox News je len obyčajná maškaráda, ktorá sa tvári, že obraňuje tradičné rodinné hodnoty,“ otvorene vyhlásila politická komentátorka Andrea Tantaros. Tá obvinila Ailesa, vrátane niekoľkých ďalších komentátorov Fox News – hviezdneho Billa O‘ Reillyho či Deana Caina – zo sexuálneho obťažovania. Keď sa Andrea opakovane a bez odozvy sťažovala na nevhodné správanie kolegov, vedenie Foxu ju najprv stiahlo z programu, ktorý moderovala a neskôr z vysielania úplne.
11.september 2001
Bezpochyby to bol a dodnes je jeden z najstrašnejších dátumov v histórii Spojených štátov. Do dejín spravodajského kanálu Fox News sa však zapísal ako „prelomový“ dátum aj v niečom inom. Bol to deň, kedy zažil svoj krst ohňom. Teroristické útoky na Svetové obchodné centrum odštartovali ešte tvrdšiu radikalizáciu stanice. Ak by mal niekto pochyby, na čej strane Fox stojí, po 11. septembri si už musel byť na istom. Roger Ailes a jeho televízia vyhlásila vojnu teroristom, a nielen im, rovnako tak každému, kto terorizmus priamo či nepriamo podporuje. V duchu príslovia „Keď sa rúbe les, lietajú triesky“ moderátori s pripevnenými odznakmi s americkou vlajočkou rúbali hlava nehlava, schopní za teroristu označiť každého Araba a za nepriateľa vlasti každého cudzinca, každého Neameričana.
Vo filme Najsilnejší hlas Roger Ailes s hlúčikom najbližších spolupracovníkov vydesene sleduje zábery na horiace budovy WTC. Keď záznam skončí, šéf Foxu sa obráti na kolegov: „Čo tam ešte máme?“ pýta sa. „Máme skokanov zo severnej veže,“ znie odpoveď. „Ukážte mi ich.“ Prestrih na Rogerovu tvár: hrôza v očiach, moment zaváhania. „Kto to ešte má?“ Kolegovia nevedia, je však pravdepodobné, že tieto drastické snímky majú aj konkurenčné televízie, ale žiadna z nich ich nevysiela. „Pustite ich,“ znie jeho pokyn. „Nemôžeme to odvysielať, je príliš skoro,“ zaúpejú kolegovia. „Pustite ich, nech celý svet vidí, čo nám tie svine urobili!“ Stalo sa. Fox News bola prvá televízia, ktorá odvysielala zábery samovrahov rútiacich sa z horiaceho pekla. „Toto je pre nás určujúci deň,“ vyjadril sa Ailes. „A my musíme byť tí najlepší.“
Pár hodín po tragédii, sa na riaditeľa Fox News obrátil Karl Rove, vtedajší poradca Georgea Busha s tým, že prezident ho žiada o službičku. Ailes napísal pre Busha rozhodujúce časti jeho prejavu, ktorým sa prihovoril k národu. Hneď za horúca v ňom vyhrotil myšlienku vojny proti terorizmu. Žiadna neutrálna pôda neexistuje, písal Ailes, odteraz sú našimi úhlavnými nepriateľmi nielen samotní teroristi, ale aj každý, kto im pomáha, kto s teroristami spolupracuje, priamo či nepriamo. Roger Bushovmu poradcovi tiež sľúbil, že jeho televízia podporí prezidentov staronový zámer – napadnúť Irak a odstrániť Saddáma Husajna. Invázia vojsk Spojených štátov do Iraku je dodnes veľká politická téma a má svojich zástancov a odporcov. Ale napriek zločinnosti politického režimu Saddáma Husajna sa nikdy nepotvrdilo, že by iracký vodca vyvíjal zbrane hromadného ničenia, ani že by bol v priamom kontakte s Usámom bin Ládinom a Al-Káidou. Keď v marci 2003 Spojené štáty napadli Irak, veľké mienkotvorné televízne stanice zaujali neutrálny postoj, aby mohli čo najobjektívnejšie referovať o priebehu konfliktu. Fox však bola od začiatku otvorene patriotická a proamerická a smrť Saddáma Husajna interpretovala ako svetové úsilie o zničenie terorizmu. Keď sa aj niektorí z komentátorov Foxu snažili svojmu šéfovi oponovať, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že Irak vyvíja zbrane hromadného ničenia alebo že vyzbrojuje teroristov z Al-Káidy, Ailes ich vždy poučil: „Táto zem potrebuje liečbu. Američania musia vidieť, s kým bojujeme. Nechcem počuť žiadne kecy o nepriateľovi bez tváre!“
Ťažko povedať, koľko bolo v tomto Ailesovom postoji skutočného patriotizmu a koľko vykalkulovaného marketingu, nepochybne však Fox triafal do čierneho. Spravodajstvo vedome stavalo na všeobecnom pocite strachu a ohrozenia, vybičovaných emóciách a vášňach, z ktorých sa rodili predsudky, zášť a nenávisť. Po 11. septembri sledovanosť televízie Fox News prudko vzrástla a v roku 2002 predbehla CNN. Analytici uvádzajú, že počas prvých dní, keď Američania zaútočili na Irak, sa počet divákov sledujúcich Fox News zvýšil o 300 %, v dňoch vyvrcholenia konfliktu to boli vyše tri milióny nových divákov denne. Murdochova spoločnosť News Corporation, do ktorej patril aj spravodajský kanál Fox News, zdvojnásobila zisky a zvýšila sa aj hodnota jej akcií na newyorskej burze.
Simonetta Zalová
foto Sita, HBO
Celý článok si prečítate v májovo-júnovom dvojčísle MIAU (2020)