Theodore Roosevelt: Prezidentov africký masaker
Už ako dieťa mal doma zbierku vypchatých vtákov, poľoval odmlada, bol to jeden z jeho najobľúbenejších športov. Ba niektorí historici tvrdia, že 26. prezident Spojených štátov bol do strieľania fanatik. S puškami zaobchádzal obratne ako starý zálesák a za presne vypálené strely na safari v Afrike by sa nemusel hanbiť ani pred samotným Old Shatterhandom. Rovnako ako Winnetouov biely brat so svojou povestnou medveďobijkou, aj Teddy Roosevelt sa do Afriky vypravil so špeciálnou, jemu na mieru vyrobenou, a teda jedinečnou puškou. Išlo o dvojhlavňovú brokovnicu, ktorú prezidentovi vyrobila spoločnosť The Fox Gun Company.
Africká expedícia sa konala pod záštitou výskumnej a vzdelávacej inštitúcie Smithsonian, s cieľom zhromaždiť vzorky zvierat pre práve vznikajúce prírodovedecké múzeum. Tak celá výprava (mala trvať rok a viesť z Kene do Konga a Sudánu) dostala punc najvyššej vedeckej odbornosti. Roosevelt, ktorý iba pár mesiacov predtým odstúpil z prezidentského úradu, cestoval do Afriky v spoločnosti syna (Kermit sa zhostil úlohy fotografa expedície) a skupinky prírodovedcov. Vedenia sa ujal legendárny lovec R.J. Cunninghame, ktorý najal 250 miestnych nosičov a iných sluhov – tí okrem batožiny, náradia a proviantu vliekli aj 4 tony soli potrebné na zakonzervovanie zvieracích koží. Na rozdiel od vedcov, ktorí skúmali, prezident strieľal. A treba uznať, že podal slušný výkon. Na osobné konto si pripísal 296 zabitých zvierat (15 zebier, 13 nosorožcov, 8 slonov, 9 levov, 8 prasiat bradavičnatých, 5 pakoňov, 6 opíc, 5 hyen, 6 byvolov, 7 žiráf, 2 pštrosov…), Kermit za otcom zaostával len nepatrne, skolil 216 zvierat, z toho 8 levov, 3 leopardov, 7 gepardov, 3 slonov, 7 nosorožcov, 3 pytónov, desiatky antilop a im podobných druhov. Celkom sa vedeckej expedícii podarilo (obrazne povedané od komára až po somára) uloviť 11.400 zvierat, z toho 512 zástupcov tzv. veľkej africkej päťky (lev, slon, byvol, leopard, nosorožec), vrátane 6 vzácnych bielych nosorožcov. Hoci neskôr Roosevelt často zdôrazňoval, že nikdy nestrieľal na nič, čo by nebolo určené pre múzeum (či obživu), vo svojich zápiskoch sa rád vyznával zo vzrušenia a pôžitku, ktoré mu lov ako taký prinášal.
Aj keď safari malo budiť dojem čisto vedeckej expedície, prezident sa vyhrieval na výslní pozornosti amerických médií, ktoré ospevovali jeho odvahu, fyzickú kondíciu, temperament a mužnosť. Toť skutočný obraz pravého Američana: odvážneho a nebojácneho, ktorý víťazí vždy, všade a za každých okolností. Presne tak ako Amerika, ó veľká Amerika.
Po čase sa však na triumfálny prezidentov výlet začalo hľadieť menej zhovievavo, ba našli sa aj odvážlivci, ktorí celú akciu odsúdili ako jeden veľký masaker, keď prezident strieľal všetko, čo len zazrel a zabíjal všetko, čo sa len v buši pohlo. V tých časoch to však v Afrike bola bežná prax: bieli lovci z rôznych kútov Európy zabíjali celé stáda byvolov (kvôli ich koži), tisíce levov (kvôli trofejam) či tisíce slonov (kvôli slonovine), alebo sa nechávali najímať ako profesionálni pištoľníci s cieľom „vyhladiť“ zvieratá z pastvín, ktoré si medzi sebou rozdelili kolonizátori. Jeden príklad z mnohých: za dve desaťročia stavby železnice z Kene do Ugandy sa bizón africký, štvornohý praobyvateľ afrických stepí, dostal pričinením „civilizovaných Európanov“ na pokraj úplného vyhynutia. Roosevelt s počtom ulovených zvierat tak vraj dosiahol iba „skromný štandard tej doby“.
Paradoxne, v prezidentskom úrade sa prvý muž Ameriky zasadzoval za zákony o ochrane prírodných zdrojov a vyčlenil nemalé prostriedky na výstavbu rezervácií a prírodných parkov, ktorých za jeho éry vzniklo v Amerike päť.
Seymour Worsley: Najväčší sexuálny škandál 18. storočia!
Feministky ju oslavujú ako ženu, ktorá sa vzoprela despotickému manželovi a zariadila si život podľa svojich predstáv. Tak sa javí aj dnes – ako obeť doby, manžela, puritánskej spoločnosti…
Seymour Fleming je krásna, mladá, závratne bohatá dedička, vtipná a inteligentná, bez škrupúľ, možno trochu frivolná. Vydá sa za baroneta Richarda Worsleyho (on jej poskytne titul, ona jemu veno), ktorý to vo svojej politickej kariére dotiahne až na ministra, ale… Ako je veľactený pán minister obratný v politike, tak je nemožný v posteli. Z mosta do prosta: Worsley nemá erekciu a keď už si jeho mladá žena skutočne zúfa, prezradí jej, ako by mu mohla pomôcť. Nech sa začne pomaly a zmyselne vyzliekať a on bude toto divadielko sledovať z druhej miestnosti cez kľúčovú dierku. Seymour to najskôr šokuje, ale čo by neurobila pre milovaného manžela… a už tá scénka beží, víťazný prápor stúpa prudko nahor a potom znovu a znovu, každú noc, kým sa znovu – nezasekne. Manžel je opäť nepoužiteľný, ale nevzdáva sa, má ďalší plán: začne svoju ženu nenápadne ponúkať iným mužom, poprípade ju samotnú nabádať k cudzoložstvu. A potom šup za dvere, trochu si pomôž sám, milý Worsley, stačí pár náruživých pohybov, a už je dielo dokonané – ku spokojnosti všetkých troch zúčastnených… Keď sa však počet milencov vyšplhá na úctyhodných 27, objaví sa fešný kapitán George Bisset, mladá žena sa do neho zamiluje a ujde s ním od manžela. Worsley zúri, lebo s takým obratom nepočítal, keď sa veci dejú za zatvorenými dverami, prosím, diskrétnosť nadovšetko, ale takto ho znemožniť pred celým svetom! Rozzúrený zažaluje Bisseta na súde a požaduje od neho ako kompenzáciu za to, že siahol na jeho „majetok“ (rovná sa manželku) závratných 20.000 libier šterlingov! Bisset je v koncoch, zaplatiť by znamenalo čistý bankrot, hrozí mu väzenie a Worsley si mädlí ruky. Tu sa však celá kauza nečakane zvrtne, Seymour vymyslí diabolský plán: pred súdom sa vystrieda zástup jej milencov, s každým ďalším amantom jej cena ako „majetku“ klesá, veď taká manželka nie je hodná ani päták. Navyše, a to Worsleymu už poriadne lepí, tu jeden milenec spomenie, že keď od lady odchádzal, náhodou naďabil na jej manžela ukrytého v skrini, iný sa zasa rozhovorí, ako ho pán minister posmeľoval, nech si vraj lady omrkne nahú a olej do ohňa prileje aj sám Bisset, keď súdu vykreslí, ako stojac na Worsleyho pleciach špehoval jeho manželku cez vyvýšené okno, keď sa kúpala. A ako sa potom všetci traja na tom dobre zabávali… Sodoma, Gomora, porotcovia na súde sú zhrození a ich verdikt znie: kapitán Bisset má pánovi ministrovi zaplatiť za jeho, ehm, značne použitý majetok, pokutu – 1 šiling!
Je to happy end? Sotva. Seymour vystavila na pranier svoju česť a do blata so sebou stiahla aj manžela. Zničila dobrú povesť sebe i jemu, z oboch sa stali spoločenské mŕtvoly. Ona bola šľapka a pobehlica, on voyer, sexuálny zvrhlík a perverzný deviant. Nóbl Londýnčania nad nimi ohŕňali nos, pouliční predavači na každom rohu ponúkali „hanbaté“ obrázky Worsleyovcov v akcii a otrhaná chamraď vyziapovala oplzlé pesničky a veršovanky o chlipných manželských obcovačkách. Skrátka a dobre, dobový bulvár žil z tohto škandálu celé týždne a ako práve čítame, jeho pikantný príbeh sa zachoval do dnešných čias. Bola Seymour hrdinka zneužívaná manželom, obeť, ktorá síce poslušne, ale s nevôľou rozťahovala nohy, pretože jej to nakázal manžel? Pravdepodobne vôbec nie, hoci práve takýto výklad nahrával do karát prvým feministkám a ich horlivým nasledovníčkam. V celej tej afére Seymour totiž od začiatku do konca kopala iba sama za seba, ak za niečo bojovala, tak iba za vlastné výhody a potreby, drahé oblečenia a šperky, čo jej manžel zabavil a práva žien mala takzvane na háku, nikde sa nevyslovila v prospech utláčaných žien, ani nekritizovala systém, ktorý zo žien robil majetok ich mužov. Sama bola roztopašná a sexuálne neviazaná a zrejme si celý ten „manželov podnik“ skvele užívala.
Kapitán Bisset však neuniesol ťažobu celého škandálu a rok a pol po súde manželku opustil. Stala sa z nej spoločníčka bohatých mužov, no keďže stále žila nad svoje pomery, narobila si množstvo dlhov, ktoré Worsley sľúbil uhradiť iba pod podmienkou, že jeho ženuška na pár rokov zmizne z Londýna. V Paríži ju zastihol pád Bastily, údajne prežila rok vo väzení, do Anglicka sa vrátila v zúfalom stave, sužovaná venerickými chorobami, ale šťastie sa na ňu napokon predsa usmialo, Worsley otrčil kopytá a ona bola konečne voľná. Voľná a bohatá! Vydala sa za o 26 rokov mladšieho švajčiarskeho hudobníka, prijala svoje dievčenské meno Fleming, a to si osvojil aj jej nový manžel, ktorému, keď umierala, zanechala celý svoj majetok.
Simonetta Zalová