Henry Miller: literárne erotické hry starého smilníka
Americký spisovateľ Henry Miller bol asociál, ktorý ako tridsaťročný dal sľub sám sebe, že sa už do smrti nezamestná, erotoman, ktorý sex povýšil na svoj umelecký manifest, promiskuitný macho, ktorý v živote bral, čo nočné putiky v parížskej štvrti Clichy ponúkali: prostitútky, pobehlice, pochybné speváčky z polosveta, všetky tie, ktorých „oči sa utápali v semene“, stačilo sa na ne „iba pozerať, aby sa človeku postavil“ – ako píše vo svojom slávnom takmer pornografickom románe Obratník Raka. Tridsať rokov toto dielo figurovalo na zozname zakázaných kníh a do USA sa pašovalo tajne – tak bodaj by sa z jeho autora nestala žijúca legenda!
Z celého zástupu žien, ktoré sa prespali Henryho posteľou, literárna história uctieva dve mená: June Smith, tanečnicu na zavolanie, ktorá sa stala jeho druhou manželkou (v knihe ju volá „veľká kunda“) a Anaïs Nin, spisovateľku a intelektuálku s vyberanými spôsobmi, s ktorou Henry organizoval tzv. „literárne pichačky“. O týchto dvoch ženách zapisovatelia obscénností Millerovho života referujú hojne a do najmenších podrobností, ponechajme dámy teda ich osudu… Komu však neuniklo, že veľký súložník bol ženatý päťkrát a posledný raz svoje „áno“ povedal ako 76-ročný, ten iste bude zvedavý na poslednú, v poradí piatu pani Millerovú.
Bola ňou barová speváčka, takmer o päťdesiat rokov mladšia, prezývaná Hoki, občianskym menom Hiroko Tokuda, krajina pôvodu: Japonsko. Starec Henry na mladučkú Hoki vyštartoval na párty u priateľa a už sa od nej vraj neodlepil. „Liezol mi na nervy, túžila som po mladom chlapovi, ale nemala som šancu.“ Keď Hoki vypršalo vízum a hrozilo, že sa bude musieť vrátiť domov, Henry reagoval rýchlosťou blesku: ponúkol jej sobáš. Svadba mu v médiách opäť pozdvihla rating nadsamca a chlípnika, ale inak to bol podľa spisovateľovho životopisca Karla Orenda „veľmi, veľmi smutný vzťah“. On si ju vyfantazíroval ako privátnu gejšu, ona v ňom však videla iba starého dedka, čo sa mľaskavo bozkáva. Fuj, to nechutné, mokré cmuganie! Hoki po rokoch priznala, že s dedkom Henrym nikdy nevliezla do postele, čo treba chápať doslovne i v prenesenom slova zmysle: nikdy s ním nemala sex, ba ani len nezdieľala manželskú posteľ. Bola jej ukradnutá jeho spisovateľská gloriola, z Obratníka Raka vraj prečítala len tri stránky a väčšinu listov, čo chrlil na jej adresu, keď ju chcel klofnúť, sa neobťažovala ani otvoriť. Písal jej: „Som na konci so silami. Nemôžem pracovať, nemôžem spať, mám ťa vo svojej mysli, nie je to choroba, je to mánia. Som tebou posadnutý.“ Po siedmich rokoch, keď už dotieravého osemdesiatnika (plus 3 roky) mala plné zuby, zdrhla, ešte nejaký čas žila v Los Angeles a potom sa presťahovala späť do Tokia, kde si otvorila piano bar Obratník Raka. Zbor Henryho fanúšikov ju znenávidel ako zlatokopku, ktorá sa vydala kvôli peniazom, sláve a zelenej karte. Ona to však vidí opačne: nechcela starkého raniť, a tak mu obetovala sedem rokov mladého života. Napokon, Henry bol aj zábavný, bral ju do slávnych reštaurácií a vždy dovolil, aby mala so sebou kamarátky. Po sobáši neobsedela doma. Jazdila kdekade v mužovom jaguáre, míňala jeho peniaze. Neskôr ju manžel obvinil z egoizmu a nevery, ale Hoki bude asi do smrti presvedčená, že obetným baránkom sa stala práve ona…
To slečna menom Brenda Venus je celkom iná fajta. Ak zabrúsite na jej stránku, Brenda si zo vzťahu s večne roztúženým dedom urobila slušný biznis: v ponuke sú Henryho ľúbostné listy (dvojstrana za 3.500 $), Henryho retiazka s medailónom (6.500 $) či Henryho modrý starčekovský župan za 9.900 $, Henryho termofor za… (iba žartujeme) Spaľujúca vášeň k Brende spisovateľa opantala štyri roky pred smrťou (zomrel ako 89-ročný), v čase, keď už viac vegetoval, než žil, sám seba nazýval „telesnou ruinou“, bol čiastočne ochrnutý a slepý na jedno oko, ale tá Brenda, to bola baba! „Ak mám ešte nejaké erotogénne zóny, tak sa trasú očakávaním,“ pritvrdil pred ich prvým rande. Dvadsaťročná Venuša za ním dochádzala každý štvrtok, tie štvrtky ho fakticky držali pri živote – ona ho nazývala svojím koučom, mentorom a on ju svojou múzou. Bol ňou omámený, posadnutý, nie je to choroba, je to mánia… (však to už poznáte) Šesť rokov po spisovateľovej smrti slečna Brenda vydala vyše 200-stranový zborník ich korešpondencie, ktorý obsahoval viac ako 4.000 ľúbostných listov: starý pán nelenil a svojej múze sa ozýval niekedy aj štyrikrát denne.
A kto je vlastne Brenda Venus? Na svojej stránke sa predstavuje ako herečka, tanečnica, spisovateľka, producentka, režisérka. Miss Texas a účastníčka Miss Universe. Koučka sexuálneho života, autorka kníh Tajomstvo zvádzania (čo muži chcú po sexuálnej stránke) a tiež Ako byť najlepším milencom, akého vaša žena kedy mala. Dnes 58-ročná učiteľka sexu pózovala v roku 1997 pre Playboy a časopis Celebrity Sleuth zaradil jej prsia medzi 10 najkrajších na svete.
Ada Lovelace: Byronova dcéra prvou programátorkou na svete
Jej matka sa rozhodla, že to dcére vytrieska z hlavy, aj keby čo bolo. Bála sa, aby Ada po svojom otcovi, tom bohémovi, przniteľovi žien a zhýralcovi, čo spával s kdekým (vrátane svojej sestry), nezdedila povahu a sklony k nemravnému životu. Lord Byron, ktorý sa po celý život nevedel vpratať do kože, manželku opustil iba mesiac po Adinom narodení. Annabella Milkbank mala na háku, že jej manžel, ó-môj-bože, ten rozorvaný básnik s planúcim pohľadom, bol do posledného dychu miláčikom celého národa! Zoznam opatrení na záchranu dcérinej duše zahŕňal aj prísny zákaz nikdy neprečítať žiadnu otcovu báseň či pozrieť sa na jeho portrét. A keďže Annabella radšej ako čokoľvek iné rátala matematické vzorce, na túto cestu vypravila aj svoju dcéru. V číslach totiž videla najvhodnejší prostriedok, ako Adu viesť k disciplíne a usporiadanému životu. Inak sa o dcéru zaujímala pramálo, bohvie, možno nemohla vystáť jej podobnosť s otcom. V čase Adinho dospievania zapriahla do svojich špehúnskych sietí niekoľko priateliek, ktoré mali sledovať, či Adin mladý život nevykazuje známky necudnosti a roztopaše.
Byronova dcéra však v tom čase už celkom prepadla matematike. Niežeby ju muži nezaujímali (ako bolo v období romantizmu módne, s jedným ctiteľom sa k veľkej nevôli matky pokúsila dokonca utiecť), jej najväčším hrdinom bol však matematik Charles Babbage, s ktorým si hojne dopisovala. Babbage pracoval na svojom diferenčnom stroji, onom obrovskom „drvičovi“ čísiel, ktorý zjednodušil zložité výpočty a dal tak vzniknúť myšlienke prvého mechanického počítača. Ada princíp jeho fungovania pochopila rýchlo a presne a Babbagovo dielo obohatila vlastnými výpočtami, poznámkami a inštrukciami, ba dokonca vymyslela algoritmus (zárodok počítačového programu), podľa ktorého mal onen stroj vypočítať tzv. Bernoulliho rad čísel. Za tento významný počin vstúpila do histórie ako prvá počítačová programátorka na svete! Ba v smelých myšlienkach zašla ešte ďalej ako Babbage, predpovedala, že raz budú počítače skladať hudbu, kresliť obrázky a budú sa používať aj na vedecké účely.
Avšak otcov „flamenderský duch“ ju predsa dostihol. Ako matka troch detí prepadla alkoholu; pôvodne jej štamprlík-dva lekári predpisovali na nevysvetliteľné bolesti, ktoré nedokázali liečiť. Tiež sa vypracovala na vcelku slušnú gamblerku, keď na dostihoch utrácala horibilné sumy (až dostala rodinu do dlhov) a v spolku priateľov, ktorý založila pre tento účel, horlivo pracovala na matematických modeloch úspešného stávkovania. Navyše, poflakovalo sa okolo nej mnoho mužov a šírili veľa škandálov. Chcela údajne napísať aj vedeckú štúdiu o vplyve alkoholu a ópia na ľudskú psychiku (bezpochyby na základe vlastných skúseností). To však už nestihla, rovnako ako nestihla vyrovnať hráčsky dlh, ktorý sa na sklonku jej života vyšplhal na závratných 2.000 libier šterlingov. Zomrela na rakovinu maternice ako 36-ročná, teda v rovnakom veku ako lord Byron. Priala si, aby ju pochovali vedľa otca, ktorého nikdy nevidela.
Simonetta Zalová
foto archív