Ak ste ju nemali možnosť vidieť naživo v partičke stand-up komikov zo zoskupenia Silné reči, možno vás bavia jej hlášky ako stálej členky Silnej zostavy, diskusnej relácie RTVS, poprípade patríte k jednej z takmer päťdesiatich tisíc followeriek jej instagramového účtu simonacomedy. Komička Simona Salátová má za sebou silný príbeh dievčaťa vyrastajúceho v rodine násilníka, a tak nečudo, že pôsobí aj ako ambasádorka spoločnosti AVON v rámci jej charitatívneho projektu AVON proti domácemu násiliu.
- Keď sme boli malé, v pamätníčkoch sme mávali napísané: „Buď skromná ako kvet, bude ťa milovať celý svet.“
Až teraz zisťujem, aké hlúposti som mala napísané v pamätníčku a formovali ma, haha. Skromnosť je pre mňa samo o sebe dosť ortodoxné slovo, oveľa viac obľubujem slovo pokora, ktoré mi môj starý otec vštepoval natoľko, že som si chvíľu myslela, že sa tak volám. Je to pre mňa veľmi dôležitá súčasť života. S pokorou sa človek nestratí sám v sebe. A keby som dnes dostala do ruky pamätníček nejakej ženy, tak jej tam jednoznačne napíšem: ,,Si krásna, odvážna a rastieš ako kvet, s názormi sa môže niekam strčiť pokojne aj celý svet.“
- Ako mladé dievča ste robili sprievodkyňu na hrade Strečno… Nebodaj ste v škole mávali jednotku z dejepisu?
Milujem históriu, ale nie som veľmi „zapamätávací“ typ. Inšpiruje ma byť na miestach dejín, na starých hradoch, prechádzať sa po miestach, ktoré si už čo-to pamätajú a predstavovať si, ako sa žilo kedysi. Pochádzam z Tepličky nad Váhom, kde dlhé roky odpočívala múmia Žofie Bosniakovej. Žofia Bosniaková bola uctievaná žena, ktorej telo sa nerozložilo stovky rokov po smrti, a tak sme ju mali vyloženú v kaplnke kostola. Chodili sa na ňu pozerať turisti a my sme sa starali s tetami o to, aby bola pekne oblečená. Takže už v skorom veku som mala veľmi intímny kontakt s históriou a zachovalými mŕtvolami (smiech).
- Vzhľadom k vášmu nie veľmi peknému detstvu sa k vlastnej minulosti asi skôr obraciate chrbtom?
Zaujíma ma minulosť, ale v tej mojej sa až tak nešpáram. Tam si dokážem povedať: čo bolo, to bolo. To, čo som prežila, ma nutne formovalo, a to je aj jediný dôvod, prečo by som práve v mojej minulosti mala hľadať odpovede na otázky, prečo som dnes tam, kde som. Odporúčam to každému, ale s určitou mierou racionality. Poznám veľa ľudí, ktorí sa zakliesnili v odmietnutiach, sklamaniach a nepodarkoch minulosti a ovplyvňuje to ich budúcnosť. To je najhoršie. Rada rozmýšľam nad tým, čo ma čaká. Predstavujem si pekné a dobré veci. Pretože to, čo si myslíte, to ste. Mohlo by aj platiť, že to, čo si predstavujete, sa stane.
- Citujem vás: ,,Ak si žena, buď sama sebou. Ak si muž, buď viac ženou.“
Ženy majú nezameniteľné výhody osobnosti, ktoré ak vieme správne používať (rozumej sme samy sebou), sú hostinou pre naše vzťahy a spoločnosť. Muži majú v sebe tiež schopnosť využívať akýsi ženský princíp – viac ľudského až emocionálneho prístupu, schopnosť empatie či zmysel pre spravodlivosť. Viac by som ho chcela vidieť napríklad v politike a na vedúcich postoch. Už Margaret Thatcher vravela, že žena, ktorá chápe problémy s vedením domácnosti, lepšie pochopí problémy s vedením krajiny.
- Bez mamy po svojom boku – ako ste sa učili byť mamou vy?
Predstavte si, že idete na súťaž v štrikovaní, ale nikdy predtým ste neštrikovali. Výhra je cenná a chcete ju vyhrať. Proti vám nastupujú tie najaktívnejšie prispievateľky z Burdy a babičky, čo majú odštrikované svetre aj pre chobotnice. Začnete študovať, skúšať, prečítate každú možnú príručku, pozriete si video. Naraz prichádzate na všetko, lebo na výhre vám veľmi záleží. Nakoniec sa pokojne môže stať, že tú súťaž vyhráte, aj keď ste začínali ako nepopísaný papier. Takto by som popísala moje materstvo. Vedela som iba, ako neštrikovať.
- Presadzujete vo výchove svojho šesťročného syna pravidlo hovoriť všetko na rovinu? Alebo je jeho detstvo plné bocianov, čo nosia deti a Ježiškov, čo nosia dobrým deťom vianočné darčeky?
Veľmi sa mi so synom osvedčilo komunikovať všetko na rovinu, prešli sme veľmi ťažké veci a on musel byť môj ,,partner in crime“, aby sme to zvládli. Nikto nepôjde vpravo, keď mu nepoviete prečo. Mne sa to so synom extrémne vyplatilo a odporúčam to každej súťažiacej v štrikovaní.
- Takže ani žiaden Ježiško a vianočné darčeky na jeho účet?
Poctivo som synovi po minulé roky chystala Ježiška a potom si užívala ten pocit, ako chváli a ďakuje neznámemu mužovi, ktorý sa nám nejakým pofidérnym spôsobom votrel do bytu (smiech). Keďže nie som veriaca, už po minulých Vianociach som začala rozmýšľať nad tým, aký to má význam. Nechcela som však, aby sa pre neho stratilo čaro Vianoc. Ale prečítala som si niekoľko šikovných spôsobov od rodičov, ktorí to už tiež riešili, a tak som tento rok synovi povedala pravdu. Celý život prežil so mnou a úprimnosť sa u nás veľmi cení. Skôr ho zasiahlo to, že som mu klamala, ako skutočnosť, že darčeky nenosí Ježiško. Nechcem mu už nikdy klamať. O tom budú tieto Vianoce. Je plnohodnotný človiečik a vie mi urobiť obrovskú radosť. Vďaka tomu nemusím mať pocit, že celé Vianoce a Ježiškove kúzla sú na mojich pleciach. Všetci vieme, na čom sme a spoločne sa usilujeme, aby to boli dni plné lásky.
- Ste ambasádorkou projektu AVON proti domácemu násiliu. Prečo ste do tejto spolupráce šli a čo vám na nej konvenuje najviac?
Avon ma fascinuje ako veľká značka, ktorá nezabúda popri zisku robiť dobré veci. V ideálnom svete by sme mali všetky veľké značky vidieť konať dobro takýmto zanieteným spôsobom. Obrovské kampane na boj proti rakovine prsníka a proti domácemu násiliu pomáhajú mnohým ženám na Slovensku a ani o tom nevieme. Imponuje mi, že AVON dlhodobo pomáha ženám stať sa krajšími, úspešnejšími a sebavedomejšími.
- Aliancia žien, s ktorou AVON dlhodobo spolupracuje, prevádzkuje S.O.S. linku pre týrané ženy. Keby fungovala v čase, keď ste vy ako rodina, ale hlavne vaša mama, museli čeliť násiliu zo strany otca, využili by ste ju?
Je to otázka skôr na moju mamu, keďže ja ako dieťa som nemala v tej dobe prístup k takým informáciám, obzvlášť nie na dedine na severe Slovenska. To je výzva aj dnešných dní, aby sa pomoc dostala všade a násilie nemalo svoju geografickú mapu. Po mnohých rozhovoroch s odborníkmi si myslím, že situácia sa zlepšuje. Prípadov síce pribúda, ale klesajú lehoty pre pomoc ženám, stúpajú možnosti a vedomosti polície, čo robiť, ak sa s niečím takým stretnú. My ako spoločnosť by sme mali len viac otvoriť oči a vzájomne si pomáhať. Taká spoločnosť nebude potrebovať toľko zásahov sociálky či policajtov.
- Najmarkantnejším prejavom fyzického týrania býva bitka. Čo je však najtypickejšie pre psychické týranie – ako formy domáceho násilia, na ktoré tiež AVON zameriava pozornosť?
Treba povedať, že to ide ruka v ruke. Násilie neklesá, násilie sa len niekedy na chvíľočku schová za milú tvár muža, ktorý vie hrať psychologické hry, aby ženu mal tam, kde ju chce mať. Veľa žien psychické týranie podceňuje, myslia si, že je bežné a deje sa to aj iným ženám, ktoré takpovediac ,,neposlúchajú“ a že sa to nikdy nezhorší. Ako vravím, často sa samé bolestivo sklamú. Akékoľvek neoprávnené útoky, ekonomické či psychické týranie a neúctivé zaobchádzanie je potrebné riešiť okamžite a s vedomím, že sme ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia lásku a bezpečie, nie bitku či zneužívanie.
Simonetta Zalová
foto Avon
Celý rozhovor si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2021)