Hlavné mesto Severného Macedónska si prešlo mnohými turbulentnými obdobiami, tureckou nadvládou, juhoslovanskou skúsenosťou aj ničivým zemetrasením v roku 1963, keď skaza za 20 sekúnd zničila väčšiu časť mesta a zahynulo vyše tisíc ľudí. Vtedy sa Skopje stalo centrom domácej aj medzinárodnej pomoci 77 krajín sveta. OSN v spolupráci s vládou vyhlásilo medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorú vyhral uznávaný japonský architekt Kenzo Tange a jeho tím, no po mnohých nezhodách urbanistický a brutalistický projekt nebol celkom ukončený. Dodnes sa zachovala Tangeho vlaková stanica s obrou platformou vyvýšenou 15 metrov nad zemou v štýle japonských rýchlovlakov a ak ku nej zavítate počas dňa, keď nepremáva žiaden vlak, nájdete ju úplne opustenú a máte pocit, že ani nefunguje. Od ďalších brutalistických architektov dnes už ostala prakticky len budova pošty a Múzeum súčasného umenia. Všetky ostatné budovy doslova prekryl projekt „Skopje 2014“ – iniciatíva bývalého premiéra Nikolu Gruevskiho, ktorý dal takéto budovy prekryť nánosmi sadry a polystyrénu, aby vyzerali ako historické antické budovy. Každopádne, hoci architekti sveta lamentujú nad smerovaním mesta, turistov zjavne prilákali. Aj na úkor veľkých vložených investícií do takého malého a chudobného štátu.
Starý osmanský bazár sa líši od megalomanských stavieb za jeho bránami. Nachádzajú sa v ňom tie najkrajšie historické domy mesta. Malinké uličky s obchodmi a reštauráciami, kde sa zastavil čas. Nakúpite tu veci, ktoré inde na Balkáne nenájdete. Zlatú uličku so šperkami prelína ulička s čajovňami a reštauráciami. Len tak sedíte a pozorujete ruch mesta, oproti v hudobninách hrajú starší páni na tradičných nástrojoch a vy nasávate pravú balkánsku atmosféru. Na konci bazáru, smerom ku pevnosti Kale, odkiaľ sa ponúka nádherný výhľad na mesto, ešte môžete ochutnať miestne skopské pivá v Old Town Brewery. Veľká terasa s tieňom poteší a osvieži po náročnom dni strávenom peším putovaním. Večer toto miesto ožíva rovnako ako celá čaršija. Macedónci sa riadia heslom 8-8-8, čo znamená 8 hodín pracovať, 8 hodín spať a 8 hodín venovať sa kultúre a socializácii. A v tomto meste, ako aj v celom Macedónsku, to cítiť.
Lanovka na Vodno a kaňon Matka
Pri vstupe do mesta z každej strany, aj zo vzdialenosti 100 km, vidieť horu Vodno s najvyšším kresťanským krížom na svete. Ten je takmer dvakrát vyšší ako socha Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro. Bol postavený v roku 2002 a dá sa k nemu dostať po peknej ceste, alebo využiť lacnú lanovku z polovice kopca, tzv. Stredné Vodno. Lanovka vás za 5 minút počas letných dní vyvezie na samý vrch hory, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto. Z hory Vodno sa po turistickej ceste možno vydať na výlet do kaňonu Matka, ktorý je druhým obľúbeným miestom domácich ako aj turistov mimo mesta. Kaňon vytvorila rieka Treska, ktorá je síce veľmi chladná, no niektorí odvážlivci sa tú kúpu či skáču do vody. Cez celý kaňon až ku jaskyni Vrelo sa dá odviezť loďkou či kajakom, alebo si spraviť dvojhodinový výlet pešo. Väčšina domácich končí vo výbornej reštaurácii Canyon Matka na začiatku výletu, takže po nej už na trase budete sami. A v lone prírody, keďže Matka znamená doslovne lono. Nájdete tu veľa endemitov a nespočetné množstvo motýľov. Obe tieto miesta ponúkajú veľmi príjemné schladenie počas horúcich letných dní.
Pred zemetrasením sa v meste vo verejnej doprave používali staré londýnske dvojposchodové autobusy, ktoré zakúpila juhoslovanská vláda v 50. rokoch. Dnes tu okrem starých autobusov premávajú aj nové retro autobusy, ktoré mesto zakúpilo za nemalé peniaze v roku 2011. Podvozok sa vyrobil v Číne, rám je vyrobený v Nemecku a motor pochádza z Veľkej Británie. V 35 km dlhom meste je mestská autobusová doprava jedinou formou dopravy. Nikde však nenájdete žiadne itineráre s odchodmi autobusov, cestovné poriadky, ani ich smer či mapky. Na zastávkach nie sú žiadne informácie. Ale ochotní ľudia poradia a nasmerujú. Lístky sa kupujú u šoféra alebo v trafikách. Turisti môžu využiť veľmi lacné taxíky, jedny z najlacnejších v Európe.
zo Severného Macedónska
Eva Makovníková




