Juhotalianske Sorrento v Neapolskom zálive je atraktívne na mnoho spôsobov, nepochybne aj preto, že mesto leží na 50 metrov vysokej tufovej skale, ktorá sa prudko zvažuje do Tyrrhenského mora, takže turisti majú z tejto výšky o nádherné výhľady postarané. Sorrento si vybudovalo imidž elegantného prímorského mestečka s mnohými mondénnymi hotelmi a honosnými vilami v štýle belle-époque, voňavými citrónovými sadmi, olivovými hájmi a kvetinovými záhradami. Ústredné námestie Piazza Tasso, kde to bzučí ako vo včeľom úli, je pomenované po básnikovi zo 16. storočia Torquatovi Tassovi, ktorý sa tu narodil. Jeho poéma Oslobodený Jeruzalem bola hojne čítaným dielom až do 19. storočia. Z námestia vedie hlavná trieda Corso Italia, od ktorej sa na všetky smery rozbiehajú malé uličky plné štýlových obchodíkov, reštaurácií, pizzerií, barov a kaviarní. Aj keď Kampánii je vlastná najmä mozarella, typickým syrom z tejto oblasti je Provolene del Monaco s hruškovitým tvarom, ktorý skvele chutí s džemom zo sorrentských citrónov. Na návštevu mesta vás naladí aj romantická komédia Nebožtíci žičia láske s Jackom Lemmonom v hlavnej úlohe. Jej dej sa odohráva na neďalekom ostrove Ischia, ale niektoré scény boli nakrútené v Sorrente, vrátane záberov na majestátny Grand Hotel Excelsior Vittoria, postavený priamo na skalnom brale, ktorý hostil mnohé význačné osobnosti.
Kámasútra na pompejský spôsob
Sorrento je dobrý východiskový bod pre jednodňovú návštevu blízkych Pompejí, rímskeho mesta, ktoré v roku 79 n.l. výbuch sopky Vezuv pochoval pod šesť metrov hrubú vrstvu sopečného popola. Vyše 1.500 rokov o nich svet nemal ani poňatia, až prišiel rok 1599 a budovanie vodovodu, počas ktorého sa odhalili staré steny s kresbami. Muselo však prejsť ďalších 150 rokov, aby sa v Pompejach začalo so serióznymi vykopávkami, ktoré viedol architekt Giuseppe Forelli. Keď ho zaujali početné dutiny, ktorých existenciu si nevedel vysvetliť, napadlo mu zaliať ich sadrou a… dostal odliatky ľudských tiel. Nešťastných obyvateľov mesta na úteku pohltil horúci sopečný popol, ktorý keď ochladol, vytvoril na ich telách akúsi škrupinu. Samotné telá sa v dôsledku horúčavy doslova roztopili, zotleli, takmer akoby sa vyparili, z mnohých nezostala ani kostra. Sadrové odliatky mŕtvych tiel a ešte nevestinec, to sú dve veci, ktoré chce v Pompejach vidieť každý. Tzv. lupanarum (odvodené od slova lupa, označujúce vlčicu, ale aj prostitútku), bolo vykopané už v roku 1862, no verejnosti ho sprístupnili až v roku 2006 – snáď kvôli „hanbatým“ obrázkom zdobiacim jeho steny. Keďže pracovníčky nevestinca boli väčšinou zajaté otrokyne z Blízkeho východu, zákazníci sa s nimi dorozumievali pomocou obrázkov na stenách. Tie tvorili akýsi katalóg služieb, zobrazujúc rôzne polohy pri sexuálnom akte. Zárobky v tomto starovekom bordeli ale neboli nič moc, za niektoré „služby“ zákazník zaplatil toľko, čo za dva poháre vína v bare oproti. Pompeje sú po rímskom Koloseu druhou najnavštevovanejšom pamiatkou v Taliansku. Donedávna sa dalo autobusom doviezť až ku kráteru Vezuvu a hoci od roku 1944 spí, je stále aktívnou sopkou. Preto talianska vláda vypracovala Národný plán núdzovej evakuácie obyvateľstva, ktorý túto oblasť rozdelil do troch zón. Pompeje sa stále nachádzajú v tzv. zona rossa, najnebezpečnejšej červenej zóne.
Citróny, všade kam pozrieš
Sorrento je od Amalfi vzdialené iba pár kilometrov, napriek tomu sa každé z týchto miest v Kampánii hrdí vlastnou odrodou citrónov. V prípade tých sorrentských (chránených zemepisným označením PGI) ide o odrodu femminello sorrentino, vyznačujúcu sa oválnym tvarom, trochu drsnou, stredne hrubou, ale veľmi aromatickou šupkou s vysokým podielom acidity a vitamínu C. Počas návštevy mesta a jeho okolia sa so sorrentským femminellom stretnete na každom kroku, v sadoch a záhradách, popri cestách, ale aj v kľukatých mestských uličkách, kde drobní predajcovia ponúkajú citrónové šťavy, zmrzliny, sorbety či iné sladkokyslé pochúťky, ale i kozmetické výrobky aromatizované citrónmi, spomienkové predmety, tkaniny či keramiku s motívmi tohto plodu. Najvoňavejšie je Sorrento v marci a apríli, keď citróny kvitnú a celý polostrov sa ponára do ich omamnej vône. Citrónovníky sa pestujú pod slamenými rohožami, ktoré stromy chránia pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a regulujú ich dozrievanie niekoľkokrát do roka. Ochutnajte Limoncello spritz, sorrentský variant Aperol spritzu z Benátska s limoncellom (citrónový likér), proseccom a sódou.
z talianskej Kampánie
Simonetta Zalová