Monika Klimáčková
Podmaní si vás rozmanitosťou i mnohovrstevnatosťou skladieb. V jej hudbe sa snúbi vznešenosť s bláznivosťou, keď s drsnou gitarou v rukách nežným hlasom rozpráva skľučujúce príbehy s podmanivým čiernym humorom.
Je krásna, talentovaná, záhadná a ak s ňou prídete do kontaktu, očarí vás svojou prirodzenosťou. Napriek bohatosti vnútorného sveta nemáte pri nej pocit, že sa od vás vzďaľuje či uniká do tajných zákutí… Je stále tu, pripravená podeliť sa o vlastné videnie reality, o vlastné vnímanie umenia. Jej tvorbu s mnohoznačnými textami azda najlepšie vystihujú slová istého recenzenta: „St. Vincent balansuje medzi šťastím a šialenstvom.“
Áno, taká je Annie Clark, speváčka a gitaristka s umeleckým menom St. Vincent. Bezprostredná, trochu bláznivá a pritom stále elegantná a vznešená. Piesňami mladej Američanky, momentálne usadenej v centre Manhattanu, presakuje atmosféra, v ktorej sa prelínajú hnev, bolesť, ľahký humor aj povznesenosť. St. Vincent dokáže čerpať z momentálnych psychických stavov, ktoré iných zneistia: „Myslím, že každý človek, ktorý dostane záchvaty paniky alebo má nejakú úzkostnú poruchu, môže pochopiť, že niektoré veci sa udejú veľmi rýchlo. Ja ich potom sublimujem do hudby.“
Prvé hudobné dotyky
Narodila sa ako Anne Erin Clark 28. septembra 1982 v Tulse, v druhom najväčšom meste Oklahomy. Vyrastala v texaskom Dallase a v miestnej strednej škole Lake Highlands High School hrávala v divadle a pôsobila v školskej džezovej kapele. Gitaru chytila prvý raz do rúk ako dvanásťročná a už sa jej nepustila – dnes okrem nej výborne ovláda aj hru na klavíri i organe. Hudobný talent potom zúročovala i v džezovom due Tuck & Patti, ktorý tvorili Annin strýko, gitarista Tuck Andress a jeho žena, speváčka Patti Cathcart.
Po troch rokoch štúdia na jednej z najznámejších vysokých škôl, zameranej na rôzne hudobné štýly – bostonskej Berklee College of Music – sa tešila, že môže na všetko, čo sa tu naučila zabudnúť a vykročiť vlastnou cestou. Ešte predtým, počas pobytu na škole, ešte stihla vydať s viacerými študentmi EP s názvom Ratsliveonnoevilstar.
Po návrate do Texasu sa stala súčasťou dallaskej zborovej rockovej kapely Polyphonic Spree, krátko pred ich európskym turné. Túto mnohopočetnú formáciu založil v roku 2000 spevák a skladateľ Tim DeLaughter a využívala nielen zbor, ale i množstvo rozmanitých nástrojov: flautu, trúbku, lesný roh, rôzne sláčikové nástroje, bicie, klavír či gitary. Po odchode z The Polyphonic Spree sa pripojila k americkému spevákovi, skladateľovi a hudobníkovi z Detroitu Sufjanovi Stevensovi a s ním absolvovala turné (2006) a vydala EP „Paris Is Burning“. A popri tom všetkom smerovala k naplneniu svojej túžby – pretaviť vlastné videnie sveta do hudby a opantať poslucháčov svojím emocionálnym prejavom.
Nemocnica Nicka Cavea
Debut začala nahrávať v roku 2006 pod pseudonymom St. Vincent, ktorý si ako obdivovateľka Nicka Cavea vypožičala z jeho songu There She Goes my Beautiful World z trinástej štúdiovej nahrávky Abattoir Blues / The Lyre of Orpheus, kde Cave spieva: „A Dylan Thomas zomrel opitý v nemocnici St. Vincent.“ A Anne Erin ešte dodáva, že okrem toho aj jej prababička nosila meno Svätý Vincent, takže vlastne vzdáva poctu aj jej.
Prvotina s názvom Marry Me vyšla 10. júla 2007 a hudobne jej vypomohli kolegovia z The Polyphonic Spree – bubeník Brian Teasley, trubkár Louis Schwadron aj Mike Garson, dlhoročný klavirista Davida Bowieho. Mimochodom, hudobní kritici boli tvorbe sviežej Anne naklonení a prirovnávali ju k takým zvučným menám ako práve David Bowie či Kate Bush. Nezvyčajnými hudobnými štruktúrami dokázala vytvárať prirodzený zvuk, no aj napriek skutočnosti, že jej songy sa počúvajú ľahko, sú plné napätia a nezvyčajných inštrumentácií. Piesne pritom skladala, len čo prekročila pomyselný prah dospelosti, takže museli čakať šesť rokov, kým sa o ne podelí so svetom. A ten jej s obdivom načúval. Istý recenzent jej znepokojivý, podmanivý svet charakterizoval slovami: „Je to miesto, kde príliš veľa šťastia pramení v šialenstve a St. Vincent ako multiinštrumentalistka Annie Clark pozná dobre toto miesto.”
Z albumu pochádza len jeden singel Paris Is Burning a videoklip k piesni Jesus Saves, I Spend. Annie sa veľmi rýchlo dostala pod kožu fanúšikom alternatívnej scény, čo dokazuje aj fakt, že nasledujúci rok získala niekoľko nominácií na PLUG Independent Music Award, cenu, ktorú udeľuje vybraná skupina dídžejov, manažérov nezávislých predajcov a fanúšikov. Nakoniec si odniesla ocenenie „Speváčka roka“, kým „Umelcom roka“ sa stala kapela Radiohead – aj to potvrdzuje, že St. Vincent neplávala v plytkých vodách, ale priamo v hlbokom mori.
Vnútorné experimenty
Od počiatku ju recenzenti zaradili do žánrovej škatuľky art rock či barock rock. Štíhla tmavovláska sa s tónmi i slovami pohráva s uveriteľnou úprimnosťou a pritom nepôsobia všedne. Rok a pol prezentovala svoju prvotinu na turné po Amerike a napokon sa jej vyčerpanosť prejavila vskutku svojráznym spôsobom: „Obvodové dosky môjho mozgu boli vypálené… Začala som sledovať filmy a hľadať spôsob, ako sa vrátiť späť k ľudskému bytiu.“ Pritom filmy, ktoré mali naštartovať jej mozgové závity a umelecké vízie, neboli len náročné umelecké snímky – okrem diel Woodyho Allena totiž relaxovala aj pri disneyovkách, Snehulienka (z roku 1937) či Čarodejník z krajiny Oz. Často ich sledovala bez zvuku a k obľúbeným scénam si vytvárala vlastnú hudbu. Vznikali zaujímavé melódie, ktoré si neskôr prehrávala pomocou softvérovej aplikácie GarageBand, dopisovala k nim texty a pridávala jemné vokály.
Druhým štúdiovým albumom Actor (2009) si získala ešte viac pozornosti. Jej hlas v spleti tónov a temných nuansí, popretkávaných rôznymi kontrastmi, znie ešte očarujúcejšie. Nie div, že nahrávku označili za „jedinečný silný koktail zvukov a nálad.“ Na webovej stránke AV Club, zameranej na satirické recenzie filmov, hudby, kníh či hier, odznelo: „Clark našla svoj vlastný hlas, totiž ten, ktorým by som svojim deťom nenechal čítať rozprávky na dobrú noc.”
Prvým singlom sa stala pieseň Actor out of Work. Videoklip k nej zobrazuje ľudí na hereckom konkurze u samotnej Annie, ktorí jej predvádzajú rôzne podoby plaču a zúfalstva. V ďalšom singli Marrov je znepokojivá, srdcervúce zvuky podčiarkuje jej zľahka plynúci a trochu lenivý vokál. Vo videu si pokojne kráča dennou i nočnou cestou, ponorená do vlastných myšlienok, míňa rôznych ľudí, nezúčastnená žiadneho z ich minipríbehov. Len na začiatku chvíľu rozjíma pri malom pomníku z kameňov a spieva: „Sval sa pripája ku kosti / a kosť zlosti a kostná dreň / Priala by som si jemnú myseľ a chrbticu zo železa…“
Na nahrávku Actor nadviazala aj tretia štúdiovka Strange Mercy (2011), ktorú pripravovala v Seattli, kde trávila istý čas v izolácii. Zážitok, ktorý si z tohto pobytu odniesla, nazvala „experiment osamelosti a očisty“. Novinku odprezentoval singel Cruel s videom, v ktorom unesená trojčlennou rodinou bez matky sa musí starať o muža a jeho dve deti. Tie sa jej napokon neodvďačia láskou a oddanosťou, ale pokúšajú sa ju všemožnými spôsobmi zniesť zo sveta a nakoniec ju aj pochovajú zaživa.
Dospelejšia, neskrotnejšia
V roku 2009 sa na benefičnom koncerte, z ktorého výťažok mal pomôcť ľudom chorým na AIDS, stretla s hudobníkom, spevákom a skladateľom Davidom Byrneom. Na nápad spolupráce ich však priviedol až organizátor ďalšieho koncertu v New Yorku, kde pôvodne mali spolupracovať len na jednom živom vystúpení, nakoniec však slovo dalo slovo… a zo skladieb, ktoré si posielali e-mailom, vznikol slušný materiál na celý album. Ten vyšiel v septembri 2012 pod názvom Love This Giant a zo spojenia charizmatického Škóta, žijúceho v Amerike, bývalého člena Talking Heads a mladej odviazanej dievčiny vznikli pútavé hudobné konverzácie, ktoré ulahodili poslucháčom i hudobným kritikom. Mnohí túto nahrávku dokonca označili za vrchol tvorby art popovo ladenej St. Vincent. Prvý a zároveň jediný singel Who láka aj trochu bláznivým čiernobielym klipom z dielne režiséra Martina de Thurah. V ňom sa obaja protagonisti stretnú na ceste, spolu tancujú, pijú a predstierajú smrť.
Rok 2012 celkovo priniesol Annie Clark rôzne zaujímavé spolupráce. Okrem iného sa jej skladba The Antidote objavila na soundtracku The Twilight Saga: Breaking Dawn – Part 2.
Skladanie nového albumu začala dva dni po ukončení spoločného turné „Love This Giant“ s Davidom Byrneom, ktoré sa vyznačovalo pôsobivou choreografiou a dokonalými dychovými sekciami. A opäť zbierala v hlave nápady na ďalšiu dosku.
Vo februári tohto roku nás obdarila už piatou nahrávkou s jednoduchým názvom St. Vincent. Polodlhú čiernu hrivu vymenila za blond a naservírovala jedenásť songov, ktoré poslucháča vťahujú do všetkých jej tajomstiev. Predvádza ich pozvoľna, zvádzajú, neodkrývajú sa v plnej kráse na prvé počutie, ale o to viac sa dajú vychutnať pri návrate. Podľa slov samotnej autorky eponymnou nahrávkou chcela vytvoriť hudbu, ktorá by mohla odznieť aj na pomyselnej pohrebnej párty, preto oslovujú atmosférou chladu, postrčia i priklincujú k zemi. St. Vincent rozpráva o úskaliach digitálnej samoty, o strachu či o sebazničujúcich láskach. Úvodná skladba Rattlesnake je skutočným príbehom nahratej prechádzky púšťou a útekom pred štrkáčom; Huey Newton – dôsledkom halucinácií z liekov na spanie; I Prefer Your Love – nežným vyznaním ťažko chorej mame.
Prvým singlom sa však stala pieseň Birth in Reverse, ktorá svojou dynamikou priláka pozornosť aj tých, ktorí o St. Vincent doteraz nezakopli. Energiou nabitý je aj druhý singel Digital Witness. „Vráťte sa na svoje miesto / Vráťte sa, škrípajúce zuby / Chcem celú vašu myseľ / Ľudia, pustite si televíziu, vyzerá ako okno, yeah / Ľudia pustite si televíziu, vyzerá ako okno, yeah / Digitálni svedkovia, aký má dokonca zmysel spánok? / Ak to nemôžem ukázať, ak ma nemôžete vidieť / Aký má zmysel vôbec niečo robiť? / Nie je čas, aby sme sa spovedali…“ spieva a hoci jej slová znejú chaoticky, triafajú do čierneho. Mnohí ľudia 21. storočia skutočne vymenili výhľad z okna za pohľad do prístroja s pohyblivými obrázkami. Pre magazín Rolling Stone k textu piesne dodala: „Je satirou na situáciu, že ľudia používajú televíziu ako okná – tam sa podľa nich odohráva život…“ Originálnu melódiu a text dopĺňa futuristicky ladený videoklip, ktorý režíroval Chino Moya. Prostredie je zväčša sfarbené do jasnej zelenej farby, Annie Clark predvádza štylizované pózy a na hlave má účes, akoby ju zasiahol elektrický prúd.
Bizarné songy na novinke striedajú pokojnejšie balady, opäť nechýba navrstvený zvuk či náladové experimenty, a tak so šesticou hudobníkov sa jej opäť podarilo presvedčiť, že patrí k neodolateľným hudobným divožienkam, ktoré si nikdy neskrotíte, no ony vás veľmi ľahko vlákajú do svojich osídiel.
Zaujímavosť: David Byrne
Hudobník, usadený v USA, sa narodil 14. mája 1952 v škótskom Dumbartone. Keď mal dva roky, s rodičmi sa presťahoval do Ontaria a neskôr do Marylandu. Naučil sa hrať na gitaru, akordeón a husle. Hudobnú kariéru začal na strednej škole. V roku 1975 v New Yorku založil s kamarátmi kapelu Talking Heads. K jej členmi patrili aj bubeník a vokalista Chris Frantz, basistka a vokalistka Tina Weymouth a klávesák a gitarista Jerry Harrison. Kapela pôsobila do roku 1991, nahrala osem štúdiových albumov, štyri z nich sa objavili v zozname 500 najväčších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2003 zverejnil časopis Rolling Stone. David Byrne však kapelu v roku 1986 opustil a o tri roky neskôr vydal sólovú dosku s názvom Rei Momo. Po nej nasledovalo ešte ďalších sedem štúdioviek, poslednú Love This Giant nahral v roku 2012 so St. Vincent. Tento pozoruhodný umelec žije v New Yorku, ale ešte donedávna mal britské občianstvo. Známy je aj skutočnosťou, že nevlastní auto, ale vo veľkom propaguje cyklistiku ako hlavný dopravný prostriedok . V The New York Times má dokonca pravidelný cyklistický stĺpček.
Zaujímavosť: Barokový pop a iné
Tento rockovo-popový žáner vznikol v roku 1960 v USA a Veľkej Británii. Jeho popularita sa začala šíriť o desať rokov neskôr, keď spojenie pop rocku a klasickej hudby začali využívať aj umelci iných žánrov ako punk rock či disco. Barock rock využíva ťažšie inštrumentácie, súvisiaci komorný rock vo väčšej miere pracuje so sláčikovými nástrojmi. Blízky týmto štýlom je tiež art rock, založený na individuálnom prístupe interpreta. Na vývoj art rocku vplýval aj folk, džez a hudobná avantgarda. Typickým znakom je prepracovanosť štruktúry skladieb, symfonické rozpisy aranžmánov, zmeny rytmu či tempa. K predstaviteľom tohto štýlu patrí napríklad David Bowie, americká speváčka rusko-židovského pôvodu Regina Spektor či kapela The Divine Comedy zo Severného Írska.