Martina Solčanská
Tohto chlapíka ste už určite videli niekde hrať. Bodaj by aj nie, má za sebou takmer stovku filmov. A je celkom možné, že neviete vymenovať ani jeden z nich. Bol to psychopat z nedeľnej drámy, alebo ten oduševnený vedec z komiksu?
Stellan Skarsgård je chlapík, na ktorého výkon sa dobre pozerá, tak jednoducho príjemne, z príbehu ani „nekričí“, nepúta na seba výraznú pozornosť, ale ani sa nestráca, je akoby súčasťou každého filmu, akoby tam odjakživa bol. Po skončení filmu na neho zabudnete. Pamätáte si len dobrý výkon, máte v sebe spokojný pocit z umeleckého zážitku, viete, že šlo o kvalitný film s kvalitným hereckým obsadením. Ale ako sa volá ten hlavný herec? Videli sme ho už niekde hrať?
Nezáživné roky
Stellan Skarsgård sa narodil 13. júna 1951 v Göteborgu, počas detstva sa s rodičmi veľa sťahoval, a tak žil azda v každom švédskom meste: Helsingborg, Totebo, Kalmar, Marielund či Uppsala. K divadlu pričuchol už na škole, tak klasicky – v školských predstaveniach. Skarsgård vyrástol v obyčajného švédskeho muža. Jeho výška je pomerne úctyhodná (190 cm) a jeho tvár? Nuž, nie je to žiaden krásavec. „Zaberie veľa času urobiť zo mňa na pľaci pekného, ale veľmi rýchlo sa stávam škaredým,“ zhodnotil sa s veľkou dávkou sebairónie. Nechodil na žiadnu divadelnú školu, učil sa za pochodu v divadle, sám je presvedčený, že v tomto povolaní niet priestoru na teóriu. Začiatky v divadle preň znamenali shakespearovské hry, hry veľkého švédskeho dramatika Augusta Strindberga či iných známych i neznámych autorov. V rokoch 1972 – 1988 účinkoval ako člen Kráľovského dramatického divadla v Štokholme. Svoj televízny debut si odbil už ako 21-ročný v seriáli Bombi bitt och jag. Nasledujúce roky môžeme preletieť rýchlosťou blesku, nestalo sa nič prevratné a ani Stellan na ne nemá práve najlepšie spomienky. Dokonca hovorí o akejsi kríze: „Môj hlas nefungoval, moje póry boli uzatvorené.“ Jednoducho hral – aj v televízii, aj divadle, aj vo filme, ale nešlo o nič, čo by stálo za zmienku.
Schindlerov zoznam
Prvý výrazný úspech prišiel v roku 1982 s filmom Den enfaldige mordaren (Jednoduchý vrah), kde stvárnil postavu osiroteného Svena, dedinského „chudáčika“, ktorého všetci považujú za menejcenného hlupáka a jeho oficiálny opatrovník – bohatý sedliak si z neho urobí otroka. Stellanov výkon neostal bez povšimnutia nielen vo Švédsku, ale aj v Európe. Získal tri európske filmové ceny, vrátane Strieborného medveďa z Berlínskeho filmového festivalu. O tri roky neskôr si zahral pomerne rovnakú rolu – mentálne narušeného poľnohospodárskeho robotníka v televíznom filme Noon Wine. Šlo o jeho prvý americký počin.
Za úspešný rok Stellana Skarsgårda možno označiť rok 1990. Vtedy si zahral vo dvoch filmoch, ktoré jasne naznačili, akým smerom sa bude uberať jeho kariéra. Pôjde o kombináciu európskych dramatických filmov a hollywoodskej tvorby. Druhá svetová vojna a záchrana Židov patrí ku vďačným filmovým témam, treba ich však stvárniť s citom, ako sa tak stalo vo švédsko-nórsko-maďarskom filme God afton, Herr Wallenberg. Skarsgård si vo dvojhodinovej dráme zahral hlavnú postavu – reálneho švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý sa na ambasáde vo fašistickej Budapešti snaží zachrániť čo najviac maďarských Židov. Kamaráti sa s nacistickými pohlavármi, podpláca maďarské a nemecké okupačné orgány… Akýsi švédsky Oskar Schindler, napadne azda každému. Akoby ironické proroctvo…
Keď v Hollywoode roku 1990 prišiel na rad akčný thriller Hon na ponorku s množstvom hviezdnych hercov, ktoré viedol Sean Connery, Stellan v ňom dostal menšiu úlohu kapitána Tupoleva. Svoj priestor však využil na maximum a z nezaujímavej postavy urobil najväčšieho neurotika. Potil sa, nadával a hral, akoby mu v ponorke šlo skutočne o vlastný krk. O rok neskôr dostali Američania ďalšiu možnosť zapamätať si urasteného Škandinávca – švédsky film Býk so Skarsgårdom v hlavnej úlohe sa uchádzal o Oscara za zahraničný film. Nakoniec neuspel, ale Stellan dokázal, že je pán herec a jeho filmový príbeh bol opäť len pre silné žalúdky. Príbeh nás prenesie do druhej polovice 19. storočia a Stellanova postava Helge žije vo veľkej chudobe so svojou ženou a dieťaťom. Keď sa pri ich dome objaví susedov býk, hladný Helge ho v zúfalstve zabije kladivom. Po čase jeho čin odhalia a nešťastníka odsúdia na doživotie.
V nasledujúcich mesiacoch sa Stellanovi na päty prilepila smola. Na prvý pohľad nešlo o nič vážne – nezískal rolu, a to sa hercovi stáva… lenže on nezískal rolu Oskara Schindlera v Spielbergovom opuse Schindlerov zoznam. Človek by na to aj mohol zabudnúť, lenže opäť zaúradoval Stellanov nešťastný vizuál. Je vysoký, blond a je pomerne nezapamätateľný. Presne taký bol dovtedy aj Liam Neeson, ktorý nakoniec Schindlera stvárnil. A tak si ľudia týchto hercov začali mýliť, respektíve skôr Stellana, ktorého sa z času na čas niekto spýta, či je ten, čo hral v Schindlerovom zozname. Nie, nie som to ja. Ale hral som v iných skvelých filmoch. Určite ste videli napríklad…
Stellanovi režiséri
Azda každý herec má svojho dvorného režiséra, alebo skôr každý režisér má svojich dvorných hercov, ktorých rád obsadzuje. Skarsgård ich má hneď dvoch a obaja sú severania. S nórskym režisérom Hansom Petterem Molandom pracoval na filmoch Kjærlighetens kjøtere, Aberdeen, Správny chlap či Kraftidioten. „Sme ako starý manželský pár, bez neho ma opantáva úzkosť z odlúčenia,” vtipkuje herec. Najväčší ohlas si vyslúžil ich spoločný film Aberdeen (2000). Ide o žáner road-movie – cestu podniká mladá právnička, ktorá do škótskeho Aberdeenu vezie na protialkoholické liečenie svojho otca, notorického alkoholika s tvárou Stellana Skarsgårda.
Druhým dvorným režisérom je Lars von Trier. Enfante terrible filmu, podivný Dán. Režisér, s ktorým by mnohí chceli spolupracovať, ale ešte viac je tých, ktorí by nechceli, presnejšie, na začiatku chceli a potom už len preklínajú deň, kedy sa do spolupráce s ním namočili. Stellan si však ich vzájomnú spoluprácu vychutnáva a azda pri každom rozhovore spomína, ako bol rád, keď von Trier pri nakrúcaní filmu Prelomiť vlny porozmiestňoval po pľaci pútače s nápisom „Robte chyby“. Áno, robte chyby. Skúšajte, experimentujte, hrajte sa, zabávajte sa, film je umenie, film je hra. Tak to má byť.
Prelomiť vlny (1996) bol ich prvý spoločný film a námet rozhodne neprial jemnocitným dušiam. Jan pracuje na naftárskej plošine, Bess je hlboko veriaca naivka. Krátko po svadbe on následkom explózie ochrnie a vracia sa domov. Ona si to kladie za vinu, silno sa modlila k Bohu, aby sa jej muž vrátil domov. Jan sa nedokáže vyrovnať s myšlienkou, že už nikdy nebude môcť sexuálne uspokojiť svoju ženu, a tak Bess prehovorí, aby sa stretávala s inými mužmi a svoje zážitky mu podrobne opisovala… „Pointou filmu nie je dokázať, či Boh existuje, alebo nie. Skôr je to rozprávka o sile lásky a viery a predstavuje obraz čistej lásky, ktorú môžeme získať, ale málokto z nás má takúto skúsenosť,“ povedal na margo filmu Skarsgård.
Film zaujal divákov i odborníkov. Tých náročných i menej náročných. Porotcovia na filmovom festivale v Cannes mu udelili Veľkú cenu poroty, v USA ho nominovali na Zlatý glóbus, bodoval na európskych filmových cenách ako najlepší film, rovnako tak i na francúzskych filmových cenách César.
Nymfomankin spovedník
V druhom spoločnom filme, v sociálnej dráme Tanečnica v tme, švédsky herec stvárnil menšiu postavu lekára, v centre pozornosti filmového sveta sa ocitla islandská speváčka Björk, oná tanečnica v tme – ťažko pracujúca emigrantka z Československa Selma Ježková, ktorej čoskoro hrozí slepota a ktorá miluje muzikály. V roku 2003 sa chlapi stretli opäť, tentokrát na divadelných doskách. Nešlo o žiadne predstavenie, ale o film Dogville, ktorý sa von Trier rozhodol nakrútiť na divadelnej scéne. Skarsgård si vo filme zahral vedľajšiu postavu a rovnako „druhé husle“ hral vo filme Melancholia.
Potom si však von Trier možno uvedomil, že Stellana je škoda a postavil ho do centra pozornosti. „Lars mi zavolal v lete 2011 a povedal – Stellan, môj nasledujúci film bude porno a chcem, aby si hral hlavnú úlohu. Odpovedal som: Áno, Lars, budem to robiť. – Ale nebudeš mať sex. – To je v poriadku, napriek tomu budem pri tom. – Ale na konci ukážeš svoj penis a bude veľmi krivý. – Všetko v poriadku, Lars. Budem pri tom.“ Stellan dodržal slovo a nebál sa ani takého háklivého žánru ako je pornofilm. Skarsgård pravdepodobne ako každý Švéd má k sexualite benevolentný prístup: „Narodil som sa nahý a chodil som nahý po dome a aj moji rodičia chodili nahí. Keď si moji kamaráti v škole mysleli, že deti nosí bocian, mohol som im povedať, ako sa to naozaj robí. Mal som veľmi uvoľnený vzťah so svojimi genitáliami.“
Film Nymfomanka pútal pozornosť verejnosti dlho pred jeho uvedením v kinách. Lars von Trier, štvorhodinový (porno)film o žene závislej od sexu, provokatívne plagáty, na ktorých herci znázorňujú, ako vyzerajú pri orgazme. Z toho nevznikne nič dobré! Vzniklo (teda, ak ste fanúšikom von Triera) a Stellan stvárňuje muža, ktorému filmová nymfomanka rozpráva svoj životný príbeh. Muža, u ktorého sex nikdy nehral dôležitú úlohu. Pokojného intelektuála, ktorý najradšej chytá ryby. Až kým sa v jeho byte neobjaví nymfomanka Joe…
Mimochodom, Skarsgård mal s týmto typom úlohy už svoju skúsenosť. Ešte v roku 1975 hral vo švédskom filme Anita. Bol opäť o žene, ktorú ovládajú sexuálne túžby a Stellan stvárnil mladého študenta psychológie, ktorý sa jej snaží pomôcť. Urobil však osudovú chybu – zamiloval sa do nej.
Hollywood pre peniaze
Skarsgård rozhodne nepatrí k hercom, ktorý preferuje jeden typ úloh. Práve naopak, skáče z filmu do filmu a vždy je niekto úplne iný. „Zakladám si predovšetkým na tom, aby moje roly boli veľmi rozdielne. Nakrútil som takmer sto filmov a keby som zakaždým mal hrať ten istý charakter, bolo by to časom veľmi nudné.” Svoje filmové úlohy si spestruje aj tak, že sa nesústreďuje len na jednu produkciu, ale po poslednej klapke v Hollywoode bez problémov nastupuje do lietadla, aby si na európskom kontinente zahral v malom nezávislom filme. Má jasno aj v tom, prečo tak koná. Hollywoodske filmy sú podľa neho zábavné a prinášajú veľa peňazí, kým malé filmy sú herecky náročnejšie a režiséri a herci majú pri nich väčšiu slobodu.
Statnému Švédovi sa však v roku 1997 podarilo v Hollywoode nielen dobre zarobiť, ale si aj zahrať vo dvoch výborných filmoch. Predovšetkým sa stal súčasťou partie Matta Damona a Bena Afflecka, ktorí zhmotnili svoj sen o prelomovom filme. V snímke Dobrý Will Hunting stvárňuje profesora matematiky, ktorý objaví Willov talent a chce ho presvedčiť na „správny život“. A účinkoval v Spielbergovej otrokárskej dráme Amistad.
Aj v Hollywoode sa naučil vyberať. Už v roku 1998 si zahral „záporáka“ v akčnom filme Ronin s Robertom de Nirom a Jeanom Renom. Negatívnu postavu si strihol aj dráme Sklenený dom, kde vo svojom pozoruhodnom sklenom dome uväznil dvoch tínedžerov.
Oveľa viac mu však svedčia úlohy silných mužov, neoblomných a čestných ľudí. Ako napríklad Francisco Goya. Úlohu slávneho španielskeho maliara mu zveril samotný Miloš Forman, ktorý sa po sedemročnej prestávke posadil na režisérsku stoličku a nakrútil historickú drámu Goyove príznaky (2006). Pôvodne Forman so Skarsgårdom vôbec nepočítal, maliara mala hrať španielska filmová hviezda Javier Bardem, lenže potom sa všetko zvrtlo inak a Bardemovi prisúdili úlohu šialeného inkvizítora – brata Lorenza a režisér bol zrazu bez Goyu. Jedno však vedel isto, Goya by mal prísť odnikadiaľ, neočakávane, ľudia by si jeho tvár nemali s ničím spájať. Na spiatočnom lete zo Španielska do USA sledoval Forman priemerný horor Vyháňač diabla: Počiatok so Stellanom v hlavnej úlohe a vtedy našiel svojho hrdinu. „Mám Goyu,” obrátil sa režisér na producenta Saula Zaentza, a ten prisvedčil: „Skvelý výber. Skarsgård je typ herca, ktorého si nezapamätáte ako Stellana Skarsgårda, ale ako charakter, ktorý hral v každom jednom filme. Je to úžasný herec.”
Roztancovaný Stellan
S cirkvou mal Skarsgård dočinenia aj vo sfilmovanom Brownovom bestselleri Anjeli a démoni – stvárnil oddaného veliteľa švajčiarskej gardy, ktorý stojí proti hlavnému hrdinovi Robertovi Langdonovi. Taktiež bez problémov prikývol aj na typické hollywoodske filmy, plné pozlátiek, akčných efektov a sladkých happyendov. V roku 2008 sme ho mohli vidieť, ako o dušu spieva a poskakuje v muzikáli Mamma Mia!, kde si zahral jedného z potenciálnych oteckov hlavnej hrdinky. (Tento „omyl“ Stellanovi odpúšťame, predsa len šlo o piesne ABBA a on vo filme zastupoval svoje rodné Švédsko.) „Nikdy predtým som nič také nerobil. Teraz tancujem už štyri dni. Pravdepodobne som sa hýbal viac ako za posledné štyri roky. Je to ťažká práca ako box a s výnimkou nás, oldtimerov, tu všetci majú dvadsať rokov a sú to profesionáli,” nechal sa počuť počas nakrúcania.
Azda najmä kvôli peniazom (ale vraj počul, že pri nakrúcaní bola veľká zábava) sa upísal aj druhému a tretiemu dielu Pirátov Karibiku. Ak ani teraz netušíte, ktorého z pirátov stvárňoval, nevadí. Hral totiž riadne zamaskovaný (jeho tvár ako bradavice zdobili koraly a mušle) a predstavoval otca Willa Turnera (Orlando Bloom), odsúdeného na večnú plavbu na Bludnom Holanďanovi. V akčnom sci-fi filme Avengers, nakrútenom podľa komiksu, si zahral postavu vedca Dr. Erika Selviga a objavil sa aj v oboch dieloch o božom synovi Thorovi. A aby sme nezabudli, ešte je tu film Beowulf – vikingská legenda. Mix šitý hercovi na mieru: kanadsko-britský film zo škandinávskej mytológie so Stellanom v úlohe dánskeho kráľa. Priemerná snímka, ktorú si pozrú len chlapi a milovníci Islandu.
V poslednej veľkej hollywoodskej úlohe sa čiastočne vrátil domov. Hoci si Švédi svoju veľkú knižnú trilógiu Millenium od Stiega Larssona sfilmovali sami, Američania sa rozhodli nakrútiť vlastnú verziu pod názvom Muži, ktorí nenávidia ženy. Skarsgård vo filme stvárňuje Martina Vangera. Ak ste film videli (alebo čítali knihu), viete, o koho ide. Ak nie, rozhodne si ho pozrite, nepatrí sa v tomto prípade prezrádzať, akej desivej úlohy sa Skarsgård zhostil. Ale zhostil sa jej každopádne parádne!
Európa pre umenie
A čo európske filmy? Raz za čas pobudne na starom kontinente a nakrúti nejaký pozoruhodný film. Do tej kategórie patrí napríklad nórska dráma Insomnia (1997), kde predstavuje detektíva, ktorý prichádza na sever Nórska, aby vyriešil záhadnú vraždu mladučkej dievčiny. Najväčším nepriateľom policajta sa nestane nedostatok dôkazov a prefíkaný vrah, ale polárny deň a svetlo. Zdá sa vám ten príbeh povedomý? Máte pocit, že ste v niečom takom videli hrať Al Pacina? Nemýlite sa, Američania Insomniu nakrútili o päť rokov neskôr, vysokého Švéda nahradil malý Talian.
V roku 2001 Stellan potešil predovšetkým milovníkov náročného herectva a nervy drásajúcich dialógov. Slávny maďarský režisér István Szabó nakrútil psychologickú drámu Na miskách váh. Na plátne sa väčšinu času objavujú len dvaja herci – Stellan ako nemecký dirigent, obvinený zo spolupráce s nacizmom a Harvey Keitel ako vyšetrovateľ, ktorý sa rozhodol „vytĺcť“ z umelca priznanie. Späť však na sever, Nóri mu ponúkli ďalšie dve chuťovky v roku 2010, pričom si mohol vychutnať dva celkom odlišné charaktery. Kráľ z ostrova Bastøy je škandinávska dráma, nakrútená podľa skutočnej udalosti, ponurá ako len Škandinávia dokáže byť. Na ostrove Bastøy sa nachádzalo nápravnovýchovné zariadenie pre neprispôsobivých chlapcov a viac ako vľúdne slovo tu vládli fyzické tresty. Stellan ako riaditeľ polepšovne si z nej vybudoval svoje malé kráľovstvo. Na ostrov však prichádza mladý väzeň Erling, ktorý sa odmieta podriadiť… Snímka Správny chlap je pre zmenu komédia. Nakrútil ju hercov dvorný režisér Hans Petter Moland a Stellan má v nej umastený copík a práve ho pustili z basy. Chcel by viesť slušný rodinný život, no jeho okolie je proti.
Posledný veľký európsky film Stellana Skarsgårda – Liečiteľ – prišiel do slovenských kín v máji. Nádherný stredoveký opus, tajomstvá liečiteľov (Stellan hrá jedného z nich), ktorí sa snažia pomáhať chudobným aj mocným. Od špinavej Európy až po nablýskanú Perziu.
Sláva
Hoci by sa pri hercovej filmografii mohlo zdať, že jeho domovom je Kalifornia, Skarsgård má svoj hlavný stan stále rozložený vo Švédsku: „Je to civilizovaná krajina, nik tu nehladuje. Zarábam veľa peňazí, a tak platím vysoké dane. Ale potom majú všetci možnosť chodiť do škôl, na univerzity a majú dobrú zdravotnú starostlivosť. Nie som nacionalista, nenávidím mávanie vlajkou a nemyslím si, že z nacionalizmu vzišlo veľa dobrého. Som hrdý na Škandináviu v tom zmysle, že sa nám podarilo vytvoriť skutočne veľmi tolerantnú a humánnu spoločnosť, kde sa dá žiť.” A ďalší dôvod, prečo Stellan ostáva radšej na chladnom severe, ako pod kalifornskými palmami, je: sláva. Markantný rozdiel medzi európskou a hollywoodskou slávou spoznal, keď nakrúcal film V moci snov (2000) s Demi Moore: „Bola doslova uväznená vo svojej vlastnej sláve. Nemohla urobiť jeden krok so svojimi deťmi bez toho, aby nebola po celý čas sprevádzaná boduguardmi.” A navyše, v Hollywoode vám vraj každý taxikár strká do rúk svoj scenár, kým vo Švédsku ľudia ticho sedia a čítajú si knihy.
Osemnásobný otecko
A dôvod posledný? Deti. Presnejšie, osem detí. Stellan Skarsgård je otcom ôsmich detí. Nie sú však výplodom jeho prelietavého života, ale výsledkom pevných vzťahov a uvedomelého prístupu k životu. Ak sa mám ja dobre, prečo by som na svet nepriviedol potomkov, z ktorých viem vychovať slušných ľudí a ktorí môžu prispieť k rozvoju spoločnosti. Navyše, ak je viac detí, môžu na seba navzájom dohliadať. „Milujem deti. Pre človeka je dobré mať deti, pretože potom nie je tak príšerne zameraný na seba. Niečo je dôležitejšie, ako vy sám. Špeciálne, keď ste herec a všetko sa točí okolo vás.“
Skarsgård sa prvýkrát oženil v roku 1975 a manželstvo s lekárkou My trvalo 32 rokov. Z ich vzťahu pochádza šesť detí: Alexander (1976), Gustaf (1980), Sam (1982), Bill (1990), jediná dcéra Eija (1992), Valter (1995). Napriek plnému a zjavne šťastnému domu sa však manželstvo rozpadlo: „Raz ste hore, raz dole. Človek sa nesmie ľahko vzdať. Človek potrebuje rešpekt a lásku. Po tridsiatich rokoch sme už nemali žiaden pohon. Ale zostali sme dobrými priateľmi a s oboma mojimi ženami a ôsmimi deťmi slávime Vianoce.“ V roku 2009 sa Stellan oženil po druhýkrát a s manželkou Megan spoločne vychovávajú chlapcov Ossiana (2009) a Kolbjörna (2012). Bulvár si trochu rypol (ale len trochu, lebo Stellan predsa len nie je preň vďačné sústo), keď sa na staré kolená stal opäť otcom. Herec to vysvetlil takto: „Moja nová žena chcela deti. Nemohol som mladej žene odmietnuť túžbu po dieťati. To by bolo neľudské a brutálne.”
V otcových šľapajách
Stellanove deti, konkrétne chlapci, sú vo Švedsku známi. Našťastie, nie v negatívnom slova zmysle, nežúrujú, nerozbíjajú Maserati, kúpené za ockove honoráre, ale jednoducho fušujú otcovi do remesla. Okrem Sama (a Ossiana a Kolbjörna, ktorí sú ešte len škôlkari) tak robia všetci chlapci. „Nechcel som zasahovať do ich životov. Od šestnástich si robili, čo chceli. Nikdy som ich nepodnecoval, aby sa stali hercami. Ale pravdepodobne pozorovali, že toto povolanie rád robím, vyskytnú sa pritom vtipné okamihy a možnosť zarobiť si vlastné peniaze. Napriek tomu nemali moje deti žiadne falošné alebo úžasné predstavy o herectve. Vedeli tiež, že herectvo je ťažká práca a niekedy prináša aj zúfalstvo,” opisuje vznik skarsgårdského filmového klanu jeho stvoriteľ. Hovorí, že deťom pri ich kariére nedával žiadne rady. Všeobecne, ak sa rodičia do niečoho miešajú, zvyčajne to zničia: „Jedinú radu, ktorú som deťom dal, bola – je jedno, aký veľký je tvoj úspech, nie si o nič hodnejší ako ktorýkoľvek iný človek a nikto nie je hodnejší ako ty. Pretĺkaj sa s touto ideou po svete a neber sám seba príliš vážne.” Zdá sa, že Stellan to plní do bodky.
Zaujímavosť: Najsexi upír
Najúspešnejší zo synov Stellana Skarsgårda je najstarší Alexander. K filmu pričuchol už ako sedemročný, keď ho obsadil rodinný priateľ. V trinástich rokoch hral vo filme Hunden som log a táto snímka z neho spravila tínedžerskú hviezdu. Ako deväťnásťročný odišiel na osemnásť mesiacov ku švédskemu námorníctvu, kde sa podrobil tvrdému výcviku. Volanie divadelných múz bolo však silnejšie a po skončení služby sa Alex presťahoval do Anglicka a neskôr do New Yorku, kde študoval herectvo. Vyplatilo sa, už pár rokov sa hrdí titulom najsexi švédsky herec, známy však je nielen doma, ale aj po celom svete. Alexander si zahral v niekoľkých hollywoodskych filmoch, ale predovšetkým je už šesť rokov upírom v populárnom upírskom seriáli HBO Pravá krv. Postava sexi upíra Erica z neho urobila miláčika násťročných dievčat. Keď sa pred rokom hľadal predstaviteľ sado-masochistického milionára Christiana Greya, Alexander patril k horúcim favoritom, ak nie už v mysliach producentov, tak predovšetkým v dievčenských srdiečkach. Hoci to napokon nevyšlo, každopádne sa vie predať – predsa len výška 194 cm, blond vlasy a tvár chladná ako švédska oceľ nemôžu ostať bez povšimnutia, a tak Alex je úspešný aj v oblasti modelingu. Calvin Klein ho ako svoju tvár určite platí viac ako dobre.
Poznáte ho?
Lars von Trier (58)
Dánsky režisér, ktorý svojím umením dávno prekročil hranice rodného štátu, ako jedenásťročný dostal k narodeninám kameru Super 8 a odvtedy ju nepustil z ruky. Vyštudoval Národnú filmovú školu v Kodani a už počas štúdia sa javil ako sľubný talent. Do veľkého sveta filmu vstúpil tzv. európskou trilógiou (Prvok zločinu, Epidémia, Európa), ktorá v Cannes získala tri ceny, vrátane Ceny poroty. V roku 1995 spolu s kolegom Thomasom Vinterbergom založil filmársky manifest Dogma 95, z ktorého sa postupne vyvinulo významné postmoderné hnutie nielen dánskeho, ale aj európskeho filmu. Podľa von Triera a Vinterberga sa pri filmovaní má klásť dôraz na autentickosť a úprimnosť, všetky ilúzie a efekty, ktoré film ponúka, treba odstrániť a sústrediť sa na príbeh a herectvo. Medzi pravidlá Dogmy 95 patrí aj používanie výlučne ručnej kamery, neprípustnosť obrazových efektov či úprava prostredia pomocou kulís, dejového či miestneho posunu príbehu. V tomto duchu von Trier nakrútil aj svoje zatiaľ posledné tri filmy, ktoré možno označiť za depresívnu trilógiu: Antikrist, Melancholia a Nymfomanka.
citát
„Mal som jednu veľmi pozitívnu kritiku, ktorá začínala vetou: Stellan Skarsgård má tvár, na ktorú zakrátko ihneď opäť zabudnete. Je to vtipné a ukrýva to v sebe pozitívne posolstvo: neviete, kto som, a to je skvelé.“
Stellan Skarsgård