Mladá, krásna a úspešná. Taká už dávno nie ste. Kedysi herecká hviezda, dnes už len na obrazovkách donekonečna precvičujete tie isté cviky pre ženy, ktoré zúfalo túžia, aby boli stále atraktívne. Tak ako vy. Bojujete s časom a cítite sa bezmocne. Nahrádzajú vás mladšie ženy, to je, žiaľ, kolobeh šoubiznisu. Žijete v spoločnosti, ktorá vyhlásila vojnu starnutiu. Čo keby ste však mali možnosť zmeniť to? Nepredstaviteľné sa stáva skutočnosťou. Nástroj na zvrátenie času je tu. Žltá tekutina, vďaka ktorej sa zrodí vaše nové ja. Lepšie, mladšie, krajšie. Substancia. Musíte dodržať len jedno pravidlo. Sedem dní ona, sedem dní vy…
Film Substancia (2024) režisérky Coralie Fargeat rozvíril vody na mnohých medzinárodných filmových festivaloch vrátane Cannes či Toronta a od kritikov si vyslúžil prívlastky ako „okamžitá kultovka“ či „nová klasika“. Stal sa fenoménom minulého roka v hlavných úlohách s hviezdnou Demi Moore, ktorá v ňom prekonala všetky svoje predošlé herecké výkony, a s Margaret Qualley, ktorú môžete poznať zo seriálu Slúžka. Nie je však pre slabé žalúdky. Mnohí diváci z kina odchádzali ešte počas premietania a reakcie boli vskutku rôzne: „Niečo také bizarné a divné som nikdy nevidel,“ alebo „Po premietaní som ešte dvadsať minút sedela v sále a vstrebávala to,“ alebo „Úžasné, fascinujúce a nechutné – bude to kultový film,“ písalo sa po premiére na portáli Rotten Tomatoes.
Tento film totiž spadá do žánru body horor, kde u hlavného hrdinu dochádza k určitej telesnej premene, často nezastaviteľnej a strašidelnej. Niekedy ovplyvnenej nadprirodzenými silami, inokedy vedou, ktorá sa vymkla z rúk alebo experimentom, čo sa nevydaril. Ku slávnym filmom tohto žánru patrí napríklad aj Mucha s Jeffom Goldblumom. Substancia je však označovaná aj ako dráma, pretože pojednáva predovšetkým o aktuálnych témach týkajúcich sa žien, starnutia a štandardov krásy. Režisérka Coralie Fargeat si vybrala práve strach a nechuť ako emócie, ktorými chce k divákovi prehovoriť a možno mu aj otvoriť oči. Žijeme v dobe, kedy na nás odvšadiaľ vyskakujú vyretušované modelky a anti-agingové prípravky. Akoby sme odmietali fakt, že starnutie je prirodzenou súčasťou ľudského života. A kvôli tomuto obrovskému tlaku sa hlavná postava Elisabeth Sparkle (Demi Moore) dobrovoľne vydá na tajomnú a desivú cestu. Pre krásu sa trpí, no nie?
Hviezda zapadnutá prachom
Elisabeth Sparkle (v preklade Alžbeta Trblietavá). Ešte i jej meno obsahuje lesk a trblietky, ktoré ju kedysi sprevádzali na červenom koberci, keď ešte patrila medzi smotánku a režiséri sa o ňu išli potrhať. Oscarové časy sú však dávno preč. Teraz už len spomína na časy, keď bola žiadaná a populárna. Na jej hviezdu na hollywoodskom chodníku sadá prach a ona sa ocitla v monotónnej rutine precvičovania aerobiku na televíznych obrazovkách. Žije v luxusnom apartmáne vo výškovej budove a cez presklenú stenu moderne zariadenej obývačky vidí celé mesto. Zo steny sa na ňu pozerá jej obrovská fotografia z obdobia, keď bola na vrchole. Už od začiatku je zjavné, že kariéra je pre ňu všetkým. Obetovala jej aj svoj osobný život, nemá manžela ani deti. Je osamelá bez priateľov či komunity. Film ukazuje, aká izolujúca môže byť kariéra v šoubiznise a ako si ženy väčšinou musia vybrať medzi rodinou a kariérou, zatiaľ čo muži môžu mať oboje.
Každodenná rutina a drobné rituály držia Elisabeth ako-tak pokope, no nedá sa povedať, že by bola šťastná. Všetko vyvrcholí bežným dňom v práci, keď sa kvôli údržbe ženských záchodov ocitne na tých pánskych a začuje, ako jej šéf Harvey (Dennis Quaid) do telefónu niekomu hovorí, že po oslave päťdesiatky nastáva čas konečne sa jej zbaviť a nahradiť ju na televíznej obrazovke niekým mladším. Elisabeth sa tvári, že to nepočula, no vo vnútri sa jej zrútil svet. Obstarožný televízny magnát Harvey na rozdiel od nej nečelí kvôli veku prekážkam v kariére. Naopak, je na vrchole a po spoločnom obede, pri ktorom sa odporne napcháva krevetami, ju vyhadzuje z práce.
Záhadná substancia
Celý svet sa jej otočil naruby. Z pomyselného televízneho smetiska už niet návratu. A cestou domov si všimne, že lepiči plagátov už odstraňujú billboard, na ktorom propaguje svoju reláciu. Pochopí, že všetko bolo vopred pripravené. Všetci len čakali, kým dovŕši päťdesiat rokov, aby sa nepovedalo… Zo dňa na deň je nikto. Tieto myšlienky ju tak rozptýlia, že havaruje a skončí na pohotovosti. Našťastie nemá vážne zranenia. A po kontrole jej zdravotný brat v ambulancii tajomne naznačí, že je dokonalou kandidátkou. Elisabeth nechápe, o čom hovorí, no on jej šuchne do vrecka USB kľúč a usmeje sa. Doma si teda pustí obsah z USB kľúča s inštruktážnym videom k niečomu, čo sa nazýva Substancia. O čo ide? Všetko vysvetlí hlas bez tváre: pichnete si Substanciu, neónovo žltú chemickú látku, a rozdelíte sa na dve telá. Oddelí sa od vás vaše nové ja. Mladé, krásne a príťažlivé. Plné sily a zdravia. Má to len zopár pravidiel. Musíte zatiaľ svoje spiace telo napichnúť na výživovú infúziu a svojmu novému telu každý deň pichnúť stabilizátor. Sedem dní budete žiť vo svojom pôvodnom tele a sedem vo svojom novom. Ani o deň viac, ani o deň menej. A posledná vec – pamätajte, že obe ste tá istá osoba. Neexistujú dve, ste len jedna.
Zrodenie (novej) Venuše
To je ale nezmysel! Elisabeth najprv USB kľúč zahodí, no neskôr ho vytiahne z koša a zavolá na telefónne číslo. Ozve sa mužský hlas, povie jej adresu, na ktorú má ísť a ona sa v honbe za starými dobrými časmi a zašlou slávou púšťa na nebezpečné chodníčky. Na adresu príde v ikonickom žltom kabáte, ktorý ju sprevádza celým filmom.
Aj za bieleho dňa sa toto miesto zdá nebezpečné. V pofidérnej zadnej uličke a polorozpadnutej budove, ktorá vyzerá zavretá, údajne sídli Elisabethina spása. Vojde dnu a na konci tmavej špinavej chodby zbadá sterilnú bielu miestnosť s očíslovanými skrinkami. Ťažko povedať, čo pôsobí strašidelnejšie, či vlhká chodba plná švábov, alebo zlovestná komnata bez jedinej špinky. Je však odhodlaná a jej stav je reflexiou hlavnej témy filmu. Nebojí sa totiž pochybnej organizácie, ktorá ponúka tento produkt na čiernom trhu, ani toho, že si má pichnúť neznámu látku do tela. Oveľa viac sa bojí svojho starnutia a toho, že už nie je taká krásna ako kedysi. Doma v kúpeľni, ktorá sterilitou pripomína miestnosť, z ktorej si substanciu priniesla, si pichne záhadnú látku do žíl. Ale na to, čo príde, nie je pripravená. V agónii sa zvalí na zem a v strašných bolestiach upadne do bezvedomia. Z chrbta sa vyliahne jej nové dokonalé JA – Sue (Margaret Qualley).
Ona a ja
Spočiatku ide všetko ako po masle. Sue, nová vylepšená verzia Elisabeth, si užíva život plnými dúškami. Je úžasné byť znova mladou, mať hladkú pokožku, pevné prsia, okrúhly zadok a tvár bez vrások. Stálo to za tú bolesť, aj za to, že jej pôvodné telo teraz bezvládne leží na podlahe kúpeľne s krvavou jazvou cez celý chrbát, napojené na infúziu, aby prežilo. Čo by ste spravili ako prvé, keby ste boli znovu mladá a žiadaná? Elisabeth, teda Sue, sa rozhodne pre pomstu. Pôjde na casting do svojej relácie a v novej podobe ju prevezme. Chlipný Harvey je z nej nadšený. Slizko sa jej vtiera a dvorí, zjavne ani vo vyššom veku nemá problém so sebavedomím a pokojne si trúfa na mladú ženu, ktorá by mohla byť jeho dcérou. Krásna Sue pôsobí nevinne, no zároveň hravo a novú rolu moderátorky namiesto Elisabeth získa ešte v ten deň. Má to iba jeden háčik: každý druhý týždeň sa musí starať o svoju chorú starú matku.
Keď sa prvýkrát prebúdza z týždňovej kómy, teší sa a je vzrušená, keď uvidí pred domom nový billboard ku svojej, teda Sueinej relácii. Je také skvelé byť znova v hre! Lenže vlastne už nie je v hre a najvzrušujúcejšie, čo ju tento týždeň čaká, je ísť si vziať z práce svoje veci a prehrabávať sa v inzerátoch s pracovnými ponukami. Už sa nevie dočkať konca týždňa, aby mohla pokračovať v hre na mladú moderátorku. Odpočítava hodiny a medzitým poctivo kŕmi Sue infúziami, aby bola ešte silnejšia a krajšia.
Sue sa šoubiznisový život začína páčiť čoraz viac. Jej nová relácia trhá rekordy, mladí muži sa o ňu bijú a Harvey je z nej nadšený. Dokonca ju pozvú do známej talk show ako vychádzajúcu hviezdu. Rozhodne sa predlžovať intervaly striedania medzi ňou a Elisabeth a poruší pravidlo siedmich dní. To si však vyberá krutú daň. Elisabeth začne rapídne starnúť, jej telo sa rozkladá, smrť sa blíži. Ošedivie, zvráskavie, zhrbí sa a začínajú bolieť kĺby. Na ruke jej začne odumierať prst a odpadne jej necht. Pomaly, ale isto sa začína rozpadať sama sebe pred očami. Zavolá opäť na anonymné číslo a chce substanciu reklamovať: „Chcem to zastaviť! Ona sa vymyká spod kontroly!“ Hlas v telefóne jej však odpovie: „Nie je žiadna ona. Ste len jedna.“
Boj o život
Vzťah medzi nimi sa vyostruje a sú si čoraz vzdialenejšie. Sue si užíva novonadobudnutú slávu a Elisabeth sa jej zdá stará, škaredá a nezaujímavá. A tá sa vo svojom stareckom tele navyše cíti oveľa horšie ako predtým. Čo by teraz dala za to, aby sa mohla vrátiť ku svojmu päťdesiatročnému ja! Musí však trpieť za všetko, čo si tá mladá vymyslí! Nie je to fér. Jedinú útechu nachádza v jedle, ktoré si predtým odopierala, aby si udržala štíhlu postavu. Už jej na tom nezáleží. Zapne si televízor do pozadia k vareniu a zhodou okolností v ňom práve beží rozhovor so Sue. Nie je to však len také obyčajné varenie. Táto scéna je vari najnechutnejšia z celého filmu. Všetko jedlo pôsobí odpudivo ako odporná hmota, ktorá mľaská a čľapká a Elisabeth ňou zašpiní seba aj celú kuchyňu. Varí zúrivo ako zmyslov zbavená. Násilie, ktoré pácha na jedle, by najradšej páchala na Sue. Nenávidí ju a keď Sue prehlási – „Nesledovala som jej reláciu, bola už zastaraná a žiadala si zmenu.“ – pochytí ju amok. To ona ju predsa stvorila! Len vďaka nej existuje! Ako si dovoľuje tváriť sa, že ju nepozná? Rozmetá jedlo po celej kuchyni a zdemoluje obývačku, vajcami obhádže okná a porozbíja všetko naokolo. Keď sa ráno do tohto neporiadku zobudí Sue, rozčúli sa a začne kričať. Aj ona nenávidí Elisabeth. Síce sú jedna, no sú ako dve osoby na opačných koncoch galaxie. Začína sa boj o čas a o život, pretože Sue sa rozhodne, že musí Elisabeth zabiť. Ako však zabijete polovicu seba tak, aby ste sa nezabili celá?
Miriam Fulmeková
foto Filmtopia
Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2025)