Je vedecký výskum stále doménou mužov? Hoci sa pomer žien vo vede neustále zvyšuje, stále platí, že ženy sa vo výskumnej sfére presadzujú ťažšie, stretávajú sa s rodovými predsudkami a neraz majú za rovnakú prácu nižší zárobok. Podiel vedkýň a inžinierok sa v jednotlivých štátoch EÚ značne líšil, kým v roku 2023 bol najvyšší v Dánsku (50,8 %), na Slovensku ženy tvorili iba 34,3 % pracovníkov vo výskume a inžinierstve. Ženy sú však pre vedu nenahraditeľné a podporiť ich v pracovnej kariére im pomáha aj Medzinárodný talentový program L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. Tu sú tri víťazky jeho 9. ročníka na Slovensku.
Doc. Mgr. Anna Kityk, PhD.
Centrum pre využitie pokročilých materiálov SAV a Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV
O čom je moja práca: Vo svojej vedeckej práci sa zameriavam na výskum zeleného vodíka, čistého paliva budúcnosti, ktoré po využití zanecháva len vodu. Mojím cieľom je sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia, cenovo dostupnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu. Vychádzam pritom z dlhoročných skúseností s ekologickými rozpúšťadlami a elektrochémiou. V rámci projektu Udržateľná dekarbonizácia prostredníctvom návrhu ekologických elektrokatalyzátorov spolu s kolegami vyvíjame nové typy elektrokatalyzátorov – pokročilých materiálov, ktoré urýchľujú chemické reakcie pri výrobe vodíka. Náš prístup je jedinečný tým, že využívame biologicky odbúrateľné rozpúšťadlá a nanoštruktúrované materiály na penových substrátoch. Vďaka tomu dokážeme vytvárať vysoko účinné a zároveň ekologické katalyzátory, ktoré predstavujú významný prínos pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Projekt realizujeme v rámci iniciatívy NextGenerationEU a spolupracujeme na ňom s odborníkmi z viacerých vedeckých oblastí z celého Slovenska.
Odmalička v šľapajach vedy: Pochádzam z mesta Dnipro na Ukrajine, z rodiny, v ktorej bolo vysokoškolské vzdelanie vždy považované za prirodzenú súčasť života. Od detstva som mala pred sebou silný vzor môjho otca. Bol výnimočne cieľavedomý človek, ktorý sa z malej dedinky vlastným úsilím prepracoval do veľkého mesta, úspešne ukončil niekoľko vysokoškolských štúdií s červenými diplomami a stal sa riaditeľom stredne veľkého štátneho podniku v oblasti stravovania. Žiaľ, zomrel veľmi skoro, mala som len šesť rokov. Stratila som vtedy nielen otca, ale aj mentora, ktorý by ma viedol. Napriek tomu jeho životný príbeh zostal pre mňa kompasom, ktorý ma sprevádza dodnes. Sama sebe aj mame som sľúbila, že budem ako on. Že pôjdem jeho cestou a že jeho úspechy budem raz môcť s hrdosťou niesť ďalej. A tak som školu ukončila so zlatou medailou a neskôr aj prestížnu národnú univerzitu (Oles Honchar Dniprovska Národná Univerzita, Dnipro) s červeným diplomom.
Už ako dievča som bola zvedavá na všetko, čo ma obklopovalo. Bavila ma chémia, fyzika, matematika, ale aj jazyky či literatúra. Čítala som veľa klasickej literatúry 19. storočia a rada som aj sama písala. Osud mi však napokon pripravil vedeckú cestu. Pod vedením výnimočne talentovanej učiteľky chémie som sa začala pripravovať na chemické olympiády, najprv školské, potom okresné a mestské. Na národnej univerzite som študovala fyzikálnu a anorganickú chémiu, zároveň som sa venovala moderným počítačovým technológiám, ktoré som prepojila so svojím odborom. Bola som v tom úspešná, a preto som dostala pozvanie na doktorandské štúdium na Ukrajinskú štátnu chemicko-technologickú univerzitu od svetovo uznávaného profesora Danilova, odborníka v oblasti elektrochémie, ktorý sa preslávil svojimi teóriami adsorpcie ovplyvňujúcimi priebeh elektrochemických procesov. Moja túžba po medzinárodnej spolupráci, objavovaní sveta a neustálom odbornom raste ma napokon priviedla na Slovensko, kde môžem rozvíjať svoje vedecké nápady, inšpirovať sa a ďalej rásť nielen ako odborníčka, ale aj ako človek.
Čím je moja práca výnimočná: Tým, že spája špičkový vedecký prístup s konkrétnym prínosom pre spoločnosť a životné prostredie. Vyvíjame nové ekologické materiály a technológie, ktoré umožnia efektívnejšiu a udržateľnejšiu výrobu energie, konkrétne zeleného vodíka, čistého paliva budúcnosti. Takýto prístup môže priamo ovplyvniť každodenný život ľudí, od pohonu áut cez vykurovanie domácností až po zásobovanie priemyslu energiou, a pritom výrazne znižovať environmentálnu záťaž. Cieľ mojej práce nie je len v laboratórnych experimentoch, ale v tom, aby sa naše poznatky a technológie mohli aplikovať v reálnom svete. Každý úspešný katalyzátor, ktorý vyvinieme, predstavuje krok bližšie k energeticky efektívnej, ekologickej a ekonomicky dostupnej budúcnosti. Veda tu teda slúži ako cesta, ktorej výsledkom sú konkrétne riešenia, „výrobky“ v podobe materiálov a technológií, ktoré môžu byť prakticky využité a prispieť k udržateľnej spoločnosti.
L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede: O tomto programe som sa dozvedela pred niekoľkými rokmi úplnou náhodou z webu. Hneď ma zaujal, pretože som si uvedomila, aká dôležitá je takáto iniciatíva, ktorá podporuje mladé ženy vo vede. Povahovo som typ človeka, ktorý radšej skúša nové veci, než aby sa niečoho obával, takže som sa prihlásila. Minulý rok som získala druhé miesto v kategórii formálne a fyzikálne vedy, čo ma veľmi motivovalo. Odvtedy som urobila výrazný krok v kariére: podala som niekoľko európskych patentov, jeden medzinárodný, úspešne realizujem viacero projektov financovaných z EU a nadviazala som spoluprácu s priemyselnými partnermi. Tento rok som vyhrala súťaž vo svojej kategórii. Cítim veľkú radosť a vďačnosť za uznanie mojich úspechov a beriem to ako energiu a inšpiráciu pre ďalšie projekty, nové ciele a výzvy. Osobne som nikdy nepociťovala genderový tlak vo svojej vedeckej kariére, Slovensko je v tomto ohľade veľmi demokratické. Zároveň však poznám príklady útlaku žien v iných krajinách, takže misia zviditeľniť poctivú prácu žien vo vede je nesmierne dôležitá.
Dôvera ľudí vo vedu na Slovensku: Chcem veriť, že aj na Slovensku si väčšina spoločnosti uvedomuje, aká dôležitá je veda vo všetkých svojich prejavoch. Financovanie vedy a výskumu je to najmenej, čo môže štát a spoločnosť urobiť pre dôstojný život, technologický pokrok, zlepšenie životnej úrovne a rozkvet národa ako takého. Veda je jednoznačne základ, na ktorom stojí všetko. Stačí sa pozrieť na množstvo žiarivých príkladov, Japonsko, Čínu, USA, Nemecko či niektoré arabské krajiny, všetky výrazne investujú do vedy, a práve to im umožňuje stať sa svetovými lídrami. Verím, že aj Slovensko si vyberie túto cestu a bude vedu vnímať ako strategickú prioritu. Teší ma, že vo svojom okolí vidím veľa úspešných a talentovaných mladých ľudí, ktorí vede dôverujú a vážia si prácu vedcov. Práve oni sú dôkazom, že dôvera vo vedu tu existuje a že má potenciál rásť, ak jej dáme priestor, podporu a rešpekt, ktorý si zaslúži.
Kde sa vidím v budúcnosti: Určite sa vidím vo svetlej budúcnosti a svoj optimizmus by som rada preniesla aj na ľudí v mojom okolí. Verím, že nám, vedkyniam, sa podarí dosiahnuť mnoho dôležitých objavov, ktoré zlepšia život ľuďom a prinesú nové impulzy, nádej a inšpiráciu pre mladú generáciu.
Som presvedčená, že nové technológie ako kvantové počítače, umelá inteligencia či moderné energetické riešenia nám umožnia dosiahnuť prelomový pokrok vo všetkých oblastiach života. Zároveň však dúfam, že popri tom nezabudneme rozvíjať aj ľudskosť, dôveru, dobrotu a lásku, hodnoty, ktoré sú základom každej skutočne pokrokovej spoločnosti. V osobnej rovine si želám vidieť, ako rastie moja dcéra v šťastnom a mierumilovnom svete, spolu so všetkými deťmi – slovenskými aj tými na opačnom konci planéty. Možno je to veľmi ženské prianie, ale je zo srdca a úplne úprimné.
RNDr. Lenka Lorencová, PhD.
Chemický ústav SAV
O čom je moja práca: Vo svojej práci sa zameriavam na vývoj nanobiosenzorov, ktoré dokážu odhaliť rakovinové ochorenie ešte predtým, než sa naplno prejaví. Využívam na to perspektívne dvojrozmerné nanomateriály, MXény s unikátnou morfológiou, mimoriadnou vodivosťou a bohatým chemickým zložením na ich povrchu. Spolu s kolegami vyvíjame elektrochemické nanobiosenzory, ktoré dokážu identifikovať biomolekuly spojené s rakovinou prsníka, prostaty či exozómy, teda takzvaných „nanoposlov“ rakovinových ochorení. Snažíme sa optimalizovať postupy prípravy a povrchovej úpravy MXénových rozhraní, aby sme dosiahli čo najvyššiu citlivosť, stabilitu a spoľahlivosť detekcie. Na povrch MXénov zároveň naväzujeme špecifické molekuly, ktoré dokážu rozpoznať konkrétne biomarkery – napríklad protilátky alebo enzýmy. Naše doterajšie výsledky ukazujú, že MXény s vyladenými vlastnosťami môžu nájsť potenciálne uplatnenie v biosenzorických aplikáciách a včasnej klinickej diagnostike.
Odmalička v šľapajach vedy: Vyrastala som v malebnom srdci Slovenska a Nízkych Tatier, v horehronskej dedinke Beňuš, ktorá je obzvlášť plná výnimočných ľudí – neobyčajných hrdiniek a hrdinov bežného života. Úprimne a s veľkým pocitom vďačnosti môžem potvrdiť, že pre moje najšťastnejšie a najkrajšie detstvo dokonale platia kľúčové slová, akými sú milujúci obetaví rodičia a nenahraditeľná rodina, láska a smiech, skromnosť a pokora, viera a nezištná pomoc, podpora a tisícky nezabudnuteľných zážitkov. Na základnej škole som mala to šťastie, že nás viedla pani učiteľka Iveta Bartoňková, ktorá vo mne zapálila záujem o chémiu a bola katalyzátorom pre moje vnútorné nadšenie študovať chémiu. Voči Ivetke pociťujem úprimný rešpekt a úctu. Reťazová reakcia pre mňa ďalej pokračovala vďaka skvelým a skúseným pedagógom na Gymnáziu Jána Chalupku v Brezne a následne na Ústave chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vrátane Katedry fyzikálnej chémie, kedy sa už vo mne intenzívne prelínal záujem o elektrochémiu a nanosvet. Môj osobný záujem venovať sa i naďalej vedeckej práci zosilnel počas vysokoškolského štúdia vďaka pre mňa veľmi vzácnej, vedecky konštruktívnej i naďalej skvelo fungujúcej spolupráci s jedinečnými odborníkmi a priateľmi v jednom – Dušanom Veličom a Monikou Jerigovou a navyše vďaka niekoľko mesačnému výskumného pobytu na Universitat Autònoma de Barcelona, kde som sa ako doktorandka pripojila do mnohonárodného tímu.
V čom je moja práca výnimočná a prospešná: Základný výskum, ktorým sa zaoberáme, má potenciál pomôcť vo včasnej medicínskej diagnostike, a to nielen závažných ochorení, aj keď cesta k bezprostrednému využitiu v praxi je ešte dlhá. MXény ako sľubné nanomateriály sú skúmané pre širokú škálu biosenzorických aplikácií vrátane nositeľných senzorov aplikovaných na ľudskom tele pre monitorovanie rôznych fyziologických zmien. Dnes je jedným z hlavných trendov v diagnostike lab-on-chip, teda využitie jednorazových čipov, ako je to napríklad v prípade stanovovania hladiny glukózy v krvi. Diagnostika sa takto stáva personalizovanou a trendom je de facto preniesť stále viac testovania z ambulancie do domácnosti. Musím ale podotknúť, že táto forma diagnostiky je skôr skríningová a nenahrádza plnohodnotné vyšetrenie u lekára.
L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede: Na jednej strane sa situácia ohľadom ocenení pre vedkyne a vedcov od 90. rokov výrazne zlepšila, na druhej strane mám trochu pocit, že je niekedy tých ocenení až priveľa a často zrejme aj verejnosť stráca prehľad v tom, kto vlastne v čom exceluje. Je to asi daňou, ktorú prináša dnešná doba. Program L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede je iný – unikátny a inšpirujúci v tom, že sa explicitne zameriava na ženy, oceňuje ich prácu, podporuje ich v profesionálnom rozvoji a o jeho význame svedčí aj fakt, že viaceré laureátky sú zároveň nositeľky Nobelovej ceny. (Sú nimi Emmanuelle Charpentier a Jennifer A. Doudna, ktoré získali v roku 2020 Nobelovu cenu za chémiu a tiež laureátky Nobelovej ceny z roku 2009 Elisabeth Blackburn v odbore medicína a Ada Yonath v odbore chémia, pozn. red.). Verím, že vďaka oceneniu, akým je práve talentový program L’Oréal -UNESCO Pre ženy vo vede, budú viaceré ženy povzbudené a nájdu si cestu k vedeckej práci, ktorá ich bude baviť, vnútorne napĺňať a budú veriť v to, čomu sa venujú.
Ja v paralelnom svete: Myslím si pocitovo, že skrz vštepené a zdedené hodnoty aj vrátane empatie, ktoré si v sebe vďaka rodičom celý život nosím, by som sa „v paralelnom svete“ až tak veľmi pracovne neodlíšila. Vnímam ako skutočne zmysluplné a naplňujúce venovať sa detičkám, pomáhať im a učiť ich.
Dôvera ľudí vo vedu na Slovensku: Na globálnej úrovni dochádza ku kríze v oblasti kritického myslenia, takže to nie je iba slovenská špecialita. Ide o problém, ktorý podľa všetkého začína v rodinách a nanešťastie sa spravidla nezlepšuje ani vzdelávaním v školách. Myslím si, že svoju rolu tu, samozrejme, zohrávajú médiá, sociálne siete ale aj celkový prebytok informácií, v ktorom sa nezriedka utopia aj dospelí a nielen deti. Problém obrazu vedy na Slovensku je pravdepodobne úzko spätý s nízkou úrovňou technologického povedomia spoločnosti, t. j. deficitom high-tech firiem s pridanou hodnotou.
Mgr. Zuzana Garaiová, PhD.
Oddelenie biofyziky Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského
O čom je moja práca: V rámci svojho vedeckého pôsobenia sa zaoberám biofyzikálnym skúmaním nanočastíc, napríklad nanoemulzií, ktoré by mohli nájsť uplatnenie v cielenej terapii onkologických ochorení. Ide o extrémne malé olejové kvapôčky vo vode, ktoré majú potenciál prenášať liečivá priamo do nádorových buniek. Pri tvorbe olejovej zložky nanoemulzií sa chceme zamerať na použitie prírodných látok – skvalénu a oleja zo semien granátovníka, ktoré majú protirakovinové účinky. Tieto látky plánujeme získavať aj z udržateľných zdrojov, ako sú tukotvorné kvasinky, ktoré dokážu rásť na lacných či odpadových materiáloch. Možnosti mikrobiálnej výroby olejovej zložky nanoemulzií skúmame v spolupráci s Centrom biovied SAV. Na našom pracovisku na FMFI UK sa venujeme štúdiu úpravy povrchu nanočastíc pomocou aptamérov, teda krátkych reťazcov DNA alebo RNA, ktoré sa špecificky viažu na nádorové bunky. Tento spôsob predstavuje možnosť nasmerovať liečivo priamo na miesto nádoru a zvýšiť účinnosť liečby.
Odmalička v šľapajach vedy: Narodila som sa v meste, ale pochádzam z malej dedinky. Mám dvoch súrodencov, mladšieho brata a sestru, s ktorou sme dvojčatá. Naša mamina vychovala tri pracovité deti. So sestrou sme sa vydali na vedeckú dráhu, pričom každá sme si zvolili inú vysokú školu, no obe v oblasti prírodných vied. Nepamätám si, že by som ako dieťa priamo snívala o tom, že raz budem vedkyňou, ale už od detstva ma bavilo učiť sa, objavovať nové veci a dosahovať výborné výsledky. Počas štúdia som mala šťastie na skvelých spolužiakov aj pedagógov. Vysokoškolské roky mi priniesli aj možnosť zúčastniť sa viacerých zahraničných stáží, ktoré mi otvorili obzory a ešte viac posilnili moju vášeň pre vedu. Na štúdium spomínam s vďačnosťou – bolo veľmi obohacujúce a prinieslo mi množstvo skúseností a radosť z objavovania, ktorá ma sprevádza dodnes.
Čo ma veda naučila: Veda ma naučila vytrvalosti a trpezlivosti. Výskumná práca je proces skúšania a overovania výsledkov a ak experiment nevyjde, nie je to neúspech, ale súčasť cesty k pochopeniu. Naučila som sa nevzdať sa, hľadať nové riešenia a vnímať aj „nepodarený“ experiment ako zdroj poznania. Zároveň ma veda naučila dôslednosti – overovať si fakty, opakovať experimenty a podkladať tvrdenia dôkazmi. Uvedomila som si, aké dôležité je v dnešnom svete kriticky myslieť a nenechať sa ovplyvniť neoverenými informáciami. Veľkú hodnotu pre mňa má aj schopnosť prezentovať výsledky a viesť odbornú, kultivovanú diskusiu. Vzájomné zdieľanie poznatkov, aktívne počúvanie a spolupráca s kolegami mi ukázali, že sila vedy spočíva v spoločnom úsilí. Verím, že tieto princípy by mali byť prirodzenou súčasťou každej ľudskej činnosti.
L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede: O programe som vedela už dlhšie, avšak s prihlásením som sa neponáhľala, chcela som najskôr získať potrebné skúsenosti a dosiahnuť relevantné vedecké výsledky. Tento rok ma k podaniu prihlášky povzbudila kamarátka a spolužiačka z vysokoškolského štúdia Gabriela Castillo, s ktorou som pred časom absolvovala pracovnú cestu do Ekvádoru. Počas nej som prezentovala naše výskumné aktivity a študijné príležitosti, ktoré vzbudili záujem – jedna zo študentiek sa úspešne prihlásila na doktorandské štúdium na FMFI UK a dnes u nás pôsobí vo výskume. Získanie ocenenia v rámci programu L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede si nesmierne vážim. Tento program vnímam ako významnú iniciatívu, ktorá posilňuje rovnováhu a rozmanitosť vo vedeckom prostredí a zároveň povzbudzuje mladé vedkyne, aby sa nebáli naplno rozvíjať svoj potenciál.
Ja v paralelnom svete: Popri vede sa amatérsky venujem fotografii a výtvarnému umeniu, najmä tzv. nature art, teda tvorbe inšpirovanej prírodou. Fascinuje ma pozorovať jej tvary, štruktúry a farby a pretvárať ich do vlastných vizuálnych kompozícií. Rada tiež píšem, baví ma práca s textom aj s hudbou. Vo voľnom čase cestujem, tancujem argentínske tango a zo športov mám najradšej turistiku a skalné lezenie. Je veľa vecí, ktoré ma bavia a napĺňajú. Viem si predstaviť prácu s deťmi aj dospelými – niekde v prírode, kde by som mohla pomáhať rozvíjať ich vedomosti, prirodzenú zvedavosť a kreativitu, poukazovať na krásu, krehkosť i silu prírody. Príroda nám totiž dokáže pripomínať skutočné hodnoty, na ktoré v dnešnom hektickom svete plnom sociálnych sietí často zabúdame.
Dôvera ľudí vo vedu na Slovensku: Podľa môjho názoru má dôvera vo vedu na Slovensku ešte rezervy. Povedomie o jej dôležitosti by sa malo posilňovať, nie oslabovať. Ľudia často nedokážu rozlíšiť odborný názor podložený faktami od subjektívneho stanoviska neodborníka, ktorý má silný mediálny dosah. V ére sociálnych sietí je preto nevyhnutné pestovať kritické myslenie a schopnosť overovať si informácie. Veda je základom pokroku. Ak ju spoločnosť podceňuje, krajina stagnuje. Podpora vedy, školstva a zdravotníctva by mala byť prirodzenou prioritou každej vyspelej spoločnosti. Mrzí ma, že u nás sa vede stále nedostáva takého uznania, aké si zaslúži. Snažím sa preto hovoriť o jej význame najmä s mladými ľuďmi, aby videli, že veda nie je vzdialená realite, ale pomáha zlepšovať kvalitu života nás všetkých.
Simonetta Zalová
foto archívy
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2025)