Toledo

 

Mesto troch kultúr

Na svete existuje niekoľko miest s rovnakým názvom – od Filipín cez Kolumbiu, USA (tu ich majú až šesť!) až po Uruguaj. Samotné Španielsko ich má aspoň štyri, no len jedno Toledo má taký šmrnc ako to kastílske. Zasadené v dlani skaly, nad brehmi rieky Tagus, leží labyrint strmých uličiek, pyšných veží, pieskovo sfarbených chrámov a brán, múzeí a podmanivých výhľadov. Celé historické centrum v objatí hradieb je chráneným dedičstvom UNESCO. Okrem stredovekých mostov sem vedie aj sieť viacpodlažných, dômyselne ukrytých eskalátorov, ktoré pri stúpaní ušetria kvapky potu. Mesto v minulosti okupovali Rimania, nomádske kmene Vizigótov aj Maurovia zo severnej Afriky. Koktail troch kultúr a náboženstiev sa dodnes odráža v stavbách katedrál, synagóg a mešít. Námestia zaplavuje živá vrava domácich aj štrngot mečov. Hlavný suvenír, ktorý dnes slúži len do vitrínky, kedysi využívali Hannibalove vojská aj rímske légie, damaskové meče z Toleda sa mihli aj v nejednom hollywoodskom trháku.

 

 

Španielsky Grék

Doménikos Theotokópoulos sa narodil na dnešnej Kréte, po štúdiách v Benátkach a Ríme ako 36-ročný zavítal do Toleda… a zostal tam až do konca života. El Greco (jednoducho Grék, ako ho domáci volali) tu namaľoval svoje najznámejšie diela vrátane Vista de Toledo. Za výjav nočnej panorámy mesta, ktorý mal zdobiť katedrálu, mu ponúkli 900 dukátov, nakoniec mu duchovní dali len 227. Sudca mu pri riešení sporu prihodil pár mincí, odmena však aj potom tvorila len tretinu dohodnutej sumy. Maliar preto zobral spravodlivosť do vlastných rúk – maľbu viackrát zreprodukoval, čím znížil jej hodnotu. Začiatkom 20. storočia bohatý aristokrat kúpil dom El Greca, vdýchol mu dobového ducha a zriadil tam múzeum. Mýlil sa však, El Greco tam nikdy nežil, múzeum však zostalo. Toledčania tvrdia, že najkrajšie obrazy sa aj tak dajú vidieť priamo v meste – v kaplnke San Tomé, v katedrále či múzeu Santa Cruz.

 

 

Mazapán de Toledo

Po bitke Las Navas De Tolosa v roku 1212 na Toledo doľahol veľký hladomor. Zohnať obilie, a teda aj vzácnu múku, bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Mníšky v kláštore San Clemente boli odhodlané pomôcť, preto varili, čo špajza dala – v tom období našťastie aj cukor a mandle. Takto sa zrodila najznámejšia toledská pochúťka „mazapán“ (marcipán). V Tolede sa dá dodnes zohnať priamo v kláštoroch, no aj cukrárne, kde marcipánové figúrky a rolky zaberajú vo výkladoch najviac miesta, nájdete na každom kroku. Mazapán de Toledo má chránené označenie pôvodu, minimálne 50 % obsahu musia tvoriť lúpané mandle sladkého typu, a tak je jeho chuť menej sladká, oriešková a lahodnejšia než verzie v iných kútoch sveta.

 

 

Múzeum pod holým nebom

T oledo slúžilo ako hlavné mesto Španielska až do 16. storočia, kedy Filip II. nechal kráľovský dvor presťahovať do Madridu. Ako pamiatka (aj) po týchto časoch sa na pahorku vypína pevnosť Alcázar, ktorá sa po odchode kráľa zmenila na vojenskú akadémiu. Dnes je z nej múzeum, v jednej z veží však sídli aj knižnica s kaviarňou a úchvatným výhľadom na okolie Kastílska, La Mancha – preslávený kraj s veternými mlynmi Dona Quijota. Najväčším skvostom Toleda zostáva majestátna gotická katedrála Catedral Primada de Espana. Stojí na zvyškoch mešity a na jej stavbe, ktorá trvala vyše 200 rokov, pracovali najväčší doboví umelci. A že je v nej čo obdivovať! Ležia tu renesančné hrobky, vyše 20 samostatných kaplniek, monštrancia s 250 prepracovanými sochami z číreho zlata (18 kg) a striebra (183 kg), barokový oltár El Transparente s vikierom, ktorý robí so svetlom divy či sakristia, v ktorej visia obrazy majstrov ako El Greco, Velázques, Van Dyck, Goya, Tizian a Rubens. Najkrajší výhľad na mesto sa naskytá spoza stredovekého mostu San Martín, popri ktorom vedie aj najdlhší adrenalínový mestský zipline Európy. Vyhliadka Mirador del Valle kúsok nad mestom nesklame ani najväčších romantikov.

 

 

Zo španielskej Kastílie

Zuzanna Zimmermannová