Slnko, more, luxusná jachta a pasažieri z tých najprestížnejších kruhov. Mladý pár modelov, úspešní podnikatelia, upravené ženy, osamelí milionári – títo všetci sa tu stretli, unášaní morským vetrom v ústrety niečomu nečakanému. Bohatí ľudia, ktorí si prišli oddýchnuť od svojich náročných životov. Početný personál robí všetko, aby boli spokojní, sú predsa takí dôležití… No robia to najmä preto, že môžu na konci dostať slušné sprepitné. A kto by nechcel peniaze navyše? Peniaze hýbu svetom! Aj v najnovšom filme oceňovaného režiséra Rubenda Östlunda, Trojuholník smútku.
Kto by si neprial žiť na vysokej nohe? Rečnícka otázka. Vo svete VIP eventov, pozlátka a všetkého možného luxusu je však ľahké stratiť dotyk s realitou. Spoločenské vrstvy od seba delia hrubé hranice, aj keď sa často chceme tváriť, že sú neviditeľné. Všetci sú si rovní, no niektorí sú si rovnejší.
A práve o týchto rozdieloch hovorí satirická čierna komédia Trojuholník smútku (môžete vidieť na HBO Max). Čo očakávať od názvu filmu? Myslela som si, že bude o milostnom trojuholníku, v ktorom sú všetci traja milenci nešťastní. Vysvetlenie názvu filmu sa však divák dozvie hneď na začiatku, keď sa ocitáme na modelingovom kastingu. Hlavný hrdina Carl je pohľadný model, ktorý príde pred porotu, a tá kriticky hodnotí jeho vzhľad. Pozerajú na jeho staršie fotky, kde sa im zdal krajší a pýtajú sa dvadsiatnika, či mal vtedy botox. Snažia sa docieliť, aby vyzeral ako na fotke, a tak mu predseda poroty poradí, aby uvoľnil svoj trojuholník smútku. Miesto medzi obočím, ktoré sa nám zviditeľní, keď sa mračíme, vysvetľuje. A veruže v tomto filme Carl bude mať dôvody mračiť sa.
Carl a Yaya
Ryšavý Carl (Harris Dickinson) je tak trochu typ, ktorý drží v sebe to, čo ho štve, až kým nevybuchne. Yaya (Charlbi Dean) pôsobí trochu povrchne, no pod fasádou influencerky sa skrýva inteligentná žena. Obaja sú modelmi a nechodia spolu ešte dlho, no hneď v úvode filmu sa pohádajú kvôli peniazom. Yaya automaticky predpokladá, že Carl bude platiť, lebo je muž, aj keď ona zarába ako modelka viac. Carlovi sa to zdá nefér a vznikne z toho dlhý konflikt, v ktorom rozoberajú, aké sú vlastne rodové roly v modernom vzťahu a Carlovi nejde do hlavy, že jeho emancipovaná priateľka chce, aby stále platil.
Režisér a scenárista Ruben Östlund hneď na začiatku otvára tému partnerských vzťahov a vybral si zámerne mladú dvojicu, aby trošku zabŕdol do súčasných vzťahových hodnôt, pretože dnes sú muži často zmätení z toho, čo je ich úlohou. Názor si utvorte sami, Yaya totiž povie Carlovi, že je s ním preto, že spolu dobre vyzerajú a môžu si vzájomne pomôcť vo svojich kariérach založených na vzhľade a sociálnych sieťach. Carl jej však odvetí, že to berie ako výzvu a chce, aby sa doňho naozaj zaľúbila. To sa mu aj podarí, a tak Östlund (na svoje cynické pomery) ukazuje vo filme silu mladej lásky napriek všetkým rozbrojom.
Jachta
Carl a Yaya vyhrali plavbu na jachte, aby ju spropagovali na Instagrame. Spoločne s ďalšími boháčmi si užívajú benefity influencerského života. Personál na lodi je až prehnane milý a nastane klasická situácia, kedy sa bohatí chcú ukázať ako tí, čo sú vlastne úplne obyčajní a normálni. Jedna zo zbohatlíckych manželiek si myslí, že ak zavolá čašníčku okúpať sa, vyrieši to všetky jej problémy. „Veď aj vy si užite!” Núti ju. „Ale ja som v práci,” namieta čašníčka. Tak sa musíte okúpať všetci, odpovedá jej žena a následne je hlavná stevardka Paula nútená v bizarnej scéne presvedčiť celý personál lode, aby všetko nechali tak, šli do plaviek a spustili sa vodnou šmykľavkou do mora, pretože hosťka si to jednoducho želá. Režisér celý čas v divákovi živí pocit nepokoja, akoby sa niečo zlé malo stať, veď tým zazobancom sa nemôže len tak prepiecť ich obmedzenosť, ignoranstvo a to, že nemajú ani potuchy o problémoch bežných ľudí.
Postavy a postavičky
Kto sa teda plaví na jachte a vôbec nie je taký nóbl, ako sa tvári? Máme tu ruského podnikateľa s hnojivom („Predávam hovno,” predstaví sa so smiechom), ktorý sa na dovolenku vybral spolu s manželkou aj milenkou. Starší britský manželský pár, ktorý zbohatol vďaka predaju výbušnín, vôbec nechápe, že ich peniaze sú vlastne krvavé. Ďalej je tu milionár, ktorý hľadá životnú lásku, lebo nemá koho svojím bohatstvom potešiť a s kým ho zdieľať. Po lodi sa premáva mnoho ľudí, figúrok, až karikatúr, ktoré nastavujú spoločnosti zrkadlo, no zároveň sú svedectvom, že aj ľudia, ktorým naoko nič nechýba, nemusia byť vôbec šťastní, lebo „šťastie si za peniaze nekúpiš”. A tak trochu to hovorí aj o ľudskej povahe, pretože aj tí, čo sú finančne zabezpečení, si vždy nájdu niečo, čím sa trápia. A konečne je tu kapitán lode, ukážkový alkoholik, celý čas opitý, ktorý by mal prísť medzi hostí na slávnostnú sedemchodovú Kapitánovu večeru. Ako diváci ho celý čas nevidíme, nakoniec však vyjde zo svojej kajuty (hrá ho Woody Harrelson) – na jeden večer, ktorý všetko zmení…
Nepríjemnosti na palube
Kapitán sa ako jediný až tak nepretvaruje pred hosťami, ich maniere sú mu totiž nie veľmi pochuti, a nebojí sa to dať najavo. (Jedna dáma sa napríklad sťažuje, že plachty lode sú špinavé a či by ich nemohli oprať). Karty života však všetkým nakoniec zamieša ničivá búrka. Östlund pomaly a veľmi rafinovane buduje napätie, ktoré sa stupňuje a posilňujú to aj pohyby kamery zboka nabok, takže sa tak trochu budete cítiť ako súčasť potácajúceho sa osadenstva jachty.
Loď sa kníše čoraz viac, ale čašníci neochvejne podávajú luxusné pokrmy, typické mikro porcie, ktoré nik okrem kuchára nevie identifikovať, no hlavne že dobre vyzerajú na Instagrame. Režisér vykresľuje ústrednú Kapitánovu večeru ako dekadentný cirkus a prestrihmi z jedla na napchávajúcich sa hostí posilňuje nechutnosť scény. A radím vám, nedávajte si k tomuto filmu pop corn ani žiaden iný snack, aby ste to vzápätí neoľutovali… V reakciách na film som čítala, že mnohí diváci sa pri tejto kľúčovej scéne zabávali, keď videli boháčov na lodi trpieť morskou nemocou, avšak dá sa na to pozrieť z dvoch pohľadov. Vidieť celú loď mať hnačku a vracať môže v niekom vyvolávať škodoradosť v duchu „tak im treba“, no podľa mňa Östlund chcel skôr poukázať na to, že na konci dňa sme bez ohľadu na sociálnu vrstvu všetci len rovnakými telami a všetci „hnačkujeme“ rovnako. Všetci tí nóbl hostia, ktorí predtým vyfintení vo večerných róbach hltali kaviár a ustrice, teraz drepia polonahí, strapatí, s rozmazaným make-upom na záchodoch a dávia…
Keď sa darí, tak sa darí
Situácia graduje a naberá absurdné obrátky, kapitán a ruský podnikateľ ako jediní nepodľahli morskej nemoci, pretože sa spoločne opili. Rus hlási zo srandy do lodného rozhlasu, že loď sa potápa, hostia panikária a začnú sa vrhať v záchranných vestách zo schodov… Zároveň sa však tieto dve mužské postavy otvárajú tému politických systémov a robia si srandu, že sú ako z vtipu – pri spoločnom poháriku sa stretli ruský kapitalista a americký komunista. Kapitán hovorí, že chápe, každý má nejaké problémy a chce veriť, že v hĺbke sú aj títo ľudia dobrí, no ich ignoranstvo je príčinou všetkých problémov na svete. Rus ho zruší s argumentom, že to nie je o kastách – svetom hýbu peniaze a každý, kto je v správnom čase na správnom mieste, sa môže stať milionárom – on bol predsa tiež len obyčajný farmár, ktorý dostal nápad na podnikanie s hnojivom, z ktorého vybudoval impérium. Režisér nevnucuje divákovi ani jeden z týchto názorov, je na vás, ku komu sa prikloníte, no krásne sa mu podarilo vystihnúť dva protichodné názorové prúdy a fakt, že každý z nich má v niečom pravdu.
Po búrke vyjde slnko a situácia vyzerá nádejne. Plavba môže pokračovať, napriek výpadku elektriny a vybuchnutej žumpe sa snáď veci dajú do poriadku, aspoň tak to vyzerá, keď… Keď sa k lodi dopravia piráti moderného veku so zbraňami a granátmi, a jednoducho ju nechajú vybuchnúť. Taká je krutosť reálneho sveta, v ktorom vás ani milióny na účte nezachránia pred osudovými tragédiami a nešťastím…
Ostrov
Tretia záverečná kapitola filmu je ako z Robinsona Crusoea. Na záchrannom člne sa na neznámy ostrov doplavilo niekoľko preživších – medzi nimi aj Carl a Yaya, ruský podnikateľ, osamelý milionár, pani na vozíčku, dokonca i jeden z pirátov, ktorý sa vtipne snaží tváriť, že je jedným z posádky. Rus ho obviňuje, že klame, pirát to prekrúti – že Rus je rasista. „Myslíte si, že som pirát, len preto, že som černoch?!” pýta sa ho a Rus sa hneď začne obraňovať. V situácii, keď ide o život, sa rieši rasizmus a Östlund tak provokatívne dáva do pléna myšlienku, že všetky naše spoločenské problémy sú vlastne len vykonštruované.
Stevardka Paula sa snaží upokojiť situáciu s tým, že či už pirát, alebo zamestnanec lode, dôležité je, že prežil, nie? V krízovej situácii sa snaží ako posledná preživšia z posádky stále riadiť túto malú skupinu v pôvodnej hierarchii – oni sú hostia a ona je za nich zodpovedná. Zastupuje predsa firmu, ktorej patrí loď. Záleží počas takejto krízy na hierarchii? – pýta sa režisér. Aké silné sú morálne zásady jednotlivých ľudí? To, že je Paula zástupkyňou firmy, znamená, že si odtrhne kvôli nej od úst? Hráme sa tu na to, že niektoré ľudské životy majú väčšiu hodnotu ako iné? Čo si o tom myslíte vy ako diváci?
Patriarchát verzus matriarchát
Na ostrov sa dodatočne doplaví ešte záchranná loď, z ktorej vstupuje do deja Abigail, „manažérka toalety“. Tej je, na rozdiel od Pauly, povesť lodnej spoločnosti ukradnutá, hneď na úvod si niečo zo zásob skryje pre seba a keď uloví rybu, má problém sa o ňu podeliť s ostatnými. Totiž: ona ulovila rybu, hovorí, založila oheň, upiekla rybu… kde teda berú ostatní pocit práva na odmenu? A tak sa začína boj o život, v ktorom nevyhráva ten, kto má najviac peňazí. Pravidlá hry zrazu určuje žena, ktorá predtým drhla záchody, no má manuál na prežitie. Sama od seba si medzi stroskotancami vyberie ženy, ktorým ponúkne, aby jej pomáhali a spali s ňou na lodi. Chlapom prikáže, aby sa starali o pani na vozíčku a udržovali oheň. Rozdelia sa tak síce na dva tábory, no nejakým spôsobom to začne fungovať.
Abigail sa stala šéfkou a ostatní ju rešpektujú, pretože disponuje všetkými zásobami vody a jedla, ktoré zachránila z lode. Jej život sa otočí o stoosemdesiat stupňov. Zrazu má moc nad ľuďmi, ktorí jej predtým rozkazovali. Östlund ukazuje, ako veľmi je ľudská moc relatívna a ako sa ľahko môže zmeniť, kto je pánom situácie. Zároveň porovnáva matriarchát a patriarchát, keďže muži na ostrove poslúchajú ženy a velí im tiež žena. Ukazuje sa, že si vzhľadom na situáciu dokonca sformujú dobrú partiu, majú rozdelené úlohy a v podstate nažívajú v mieri a bez násilností. Až kým dve ženy nerozdelí muž.
Je to nevera, keď…
Abigail ponúkne Carlovi, aby spal u nej v loďke. Carl váha, spočiatku úplne nevie, o čo tu pôjde. Vidíme obrátený model toho, keď exploatujú starší muži mladšie ženy a dávajú im sexuálne návrhy, aby žena z toho mala neskôr nejaký benefit. Östlund mení uhol pohľadu, keďže sa to deje mladému mužovi. Carl nevie, čo má robiť a na scénu prichádza téma žiarlivosti, keď ho Yaya prosí, aby s Abigail nič nemal, žiadne bozky a už tobôž nie niečo sexuálne! Carl jej však povie, že niečo asi bude musieť urobiť, aby od nej získal balíček slaných tyčiniek. Absurdita situácie vrcholí, keď sa Yaya rozplače, no napokon súhlasí s Carlovou neverou, lebo fakt chce tie slané tyčinky! Takto nevinne sa začne dlhodobý pomer Carla s päťdesiatničkou Abigail, aby dostal to, čo chce. Yaya Abigail neznáša, Abigail to vie a tvrdí Carlovi, že to chce urovnať, ide teda s Yayou na túru po ostrove.
Miriam Fulmeková
foto HBO Max
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2023)