Farba ako v rozmaľovanom raji
Maľba, maľba a ešte raz maľba. Ján Berger (1944) je bytostný maliar, ktorý myslí aj sníva farebne a dáva to patrične najavo. Sebavedome, ale nie arogantne. Výsostne maliarsky a originálne, ale dostatočne zrozumiteľne a príťažlivo. Ján Berger vie, odkiaľ prichádza a kam pôjde – aj preto svoju výstavu v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci nazval Kontinuum. Je tu vytrvalá snaha po kontinuite, ktorú nezvrátili ani módne trendy o „konci závesného obrazu“. Bez zaváhania pokračoval a zároveň v duchu vlastných presvedčení viedol aj jeden z maliarskych ateliérov na VŠVU v Bratislave. Súčasná výstava, ktorá potrvá do 19. júna, predstavuje súbor obrazov, ktoré vznikli po roku 2000 a ktoré ešte neboli vystavované. Kolekcia sa nesie v atmosfére mýtických obsahov, má svoje dominanty i kontrapunkty. Niektoré diela pochádzajú zo staršieho obdobia. Xénia Lettrichová, autorka textu v Bergerovej monografii (2014), okrem iného napísala: „Farba má v jeho maliarskom programe ťažiskové postavenie, ďaleko významnejšie, než ako je v súčasnom maliarstve bežné, kde sa povedané s istou zovšeobecňujúcou licenciou, chápe ako vizuálna látka… Bergerove cítenie a práca s ňou, spôsob ako obsiahne bohatstvo a krásu jej jazyka, sú osobné, jedinečné ako odtlačok prsta…“ Na fotografii publikujeme Bergerov obraz Raj (2005).
Osamelý vlk zvaný Balthus
Balthasar Klossowski de Rola(1908 – 2001), zvaný tiež Balthus. Táto značka prvej veľkosti sa až do 19. júna predstavuje vo viedenskom Kunstfore. Ak ste si mysleli, že o modernom umení 20. storočia viete už všetko, tak bez umenia tohto francúzskeho maliara s poľskými koreňmi by to bolo neúplné. Z aktuálneho diania v umeleckom svete si vyberal len po kúskoch, ale vedel byť taký originálny ako ten najavantgardnejší maliar. Inšpiroval sa renesanciou rovnako ako surrealizmom, zaujímala ho nemecká nová vecnosť rovnako ako východoázijské umenie. Bol osamelým vlkom, ktorý divoko, ale systematicky nasával umenie všetkých čias a zemepisných šírok. Nebál sa odvážnych tém s erotickým nádychom, ale vyžíval sa aj v žánroch starej dobrej klasiky. Nadchýnali ho Búrlivé výšiny Emily Brontëovej aj Alica v krajine zázrakov Lewisa Carrola.Básnik Rainer Maria Rilke bol mentorom v jeho umeleckých začiatkoch, neskôr sa jeho priateľmi stali dramatik Antonin Artaud, sochár Alberto Giacometti aj muzikanti David Bowie a Bono. Balthus dychtivo vyhľadával rozmanité oblasti a vplyvy, lebo nechcel zostať v nude. A to pri jeho obrazoch vidieť! Na fotografii publikujeme obrazKatina toaleta, 1933, ktorá sa nachádza v zbierkach Centre Georges Pompidou v Paríži. (foto Mondadori Portfolio/AKG).
Kinetický šperk
Aj keď ste v živote videli už kadečo, šperk v takejto podobe vám určite vyrazí dych! Anton Cepka (1936) totiž z brošne, náhrdelníka či prívesku dokáže urobiť dielo, ktoré vystúpi do priestoru a objíme vás i okolie. Je až neskutočné sledovať, koľko podôb a pohybu môže mať šperk. Raz ako meniaci sa reliéf, inokedy ako geometrický dekor. Vždy však s takým úžasným výrazom, že autor sa právom stal zakladateľskou osobnosťou slovenského, ale aj českého šperkárskeho umenia a so svojím dielom prenikol aj do najprestížnejších svetových zbierok. Slovenská národná galéria vzdáva v priestoroch Esterházyho paláca poctu tomuto umelcovi a až do 5. júna pripravila retrospektívu, ktorá je voľným pokračovaním výstavy z roku 2015, pripravenou v mníchovskom Neue Sammlung – The Design Museum. Slovenská verzia výstavy povedľa Cepkových šperkov predstavuje aj sochársku a dizajnérsku časť jeho tvorby, spolu s kresbou, ktorá tvorí podstatnú zložku jeho autorského profilu. Na fotografii publikujeme Záves Antona Cepku zo Zbierky Boelen (1975).
Ľudovít Petránsky