Aztékovia verzus Mayovia
Dnešné Mexiko v minulosti formovali dve najdôležitejšie civilizácie strednej Ameriky: Aztékovia a Mayovia, s ktorými sa Španieli stretli, keď sa vydali dobyť tento kontinent. Obe civilizácie sa od seba líšili polohou, náboženstvom, zvykmi i časom, v ktorom žili. Aztékovia obývali väčšinou stredné Mexiko, Mayovia prichádzali z južného Mexika cez Guatemalu, Belize, západný Honduras a severný Salvádor. Mayovia žili na svojom území asi tisíc rokov predtým, ako Aztékovia dorazili do Strednej Ameriky a od Aztékov sa odlišovali napríklad aj obdivuhodným vedeckým temperamentom, študovali hviezdy, ba zostrojili astronomický kalendár porovnateľný s tým dnešným. Aztékovia, naopak, boli veľkí bojovníci, ktorí viedli vojny so susednými kmeňmi. Kým mayská civilizácia zahŕňala mnoho mestských štátov, pričom každý mal vlastného suverénneho vládcu, Aztékom vládol iba jeden najvyšší vládca. Aztékovia žijú v malých skupinách roztrúsení po celom Mexiku dodnes, Mayovia žijú najmä na polostrove Yucatán takmer rovnakým spôsobom ako ich predkovia. Mayovia boli jemnejšou a láskavejšou civilizáciou. Aztékovia sa hrdili svojimi bojovými tradíciami. Žili podľa meča a aj ním zomierali.
Koloniálne mesto Valladolid patrí k najživším a najautentickejším miestam, aké možno na polostrove Yucatán navštíviť. Tento skrytý klenot, ešte stále žiariaci mimo vychodených turistických trás, ponúka skvelú príležitosť zažiť autentickú mayskú kultúru a históriu. V roku 2012 mesto prešlo robustnou renováciou, a tá v plnej kráse odhalila očarujúce pôvodné budovy. Prechádzku ľúbezným starobylým mestom spríjemňujú ulice dláždené malými kamennými blokmi. Návštevníkov však láka aj miestna kulinária, rôzne umelecké remeslá či okolité prírodné krásy. Mesto je hlboko mayské, od kuchyne (sladkej a korenistej, s veľkým množstvom fazule a pomaly pečeným bravčovým mäsom) až po hrdelné spoluhlásky mayského jazyka, ktorý sa ozýva na všetkých uliciach. Yucatán je tiež domovom jednej z najpálivejších čili paprík na svete, habanero. Mnoho žien tu nosí tradičné mayské huipil, biele bavlnené blúzky alebo šaty zdobené svetlou výšivkou kvetov. Dostať ich aj v Mercado de Artesanias, obchodíku neďaleko krásneho novo zrekonštruovaného hlavného námestia Parque Principal.
Hneď oproti centrálnemu námestiu sa týči katedrála San Servasio, ktorú dal postaviť kňaz Francisco Hernandez v roku 1545 (mimochodom, väčšina koloniálnych chrámov v Yucatáne bola postavená smerom k Rímu). Do fasády má vytesaný kamenný erb s arabeskami, kráľovskou korunou a františkánskou šnúrou. V jeho centrálnej časti sa rozpína orol a dlaň, zvláštna charakteristika cirkví Františkánov. Z centrálnej fasády stúpajú dve štvorcové veže a nad hlavnou bránou je situovaný malý stánok s jedinými verejnými hodinami v meste. Budova pozostáva z chrámu, súdu a prístavby s rozlohou 6.658 m2. Obdivuhodná katedrála je najväčšou pýchou mesta nielen zvonku. V jej vnútri možno obdivovať nádhernú klenutú strechu, jedinečný oltár, ako aj farebnú sochu Krista v skutočnej veľkosti, umiestnenú v sklenej rakve.
Na sever od Valladolidu, približne hodinu cesty autom, sa nachádza malé pobrežné mestečko Rio Lagartos, známe ružovkastými jazerami, výrobou soli a plameniakmi. Táto malá rybárska obec sa môže pochváliť najhustejšou koncentráciou plameniakov v Mexiku. Hovorí sa, že na jedného Mexičana tu pripadnú dva až tri plameniaky. Keď sa rozhodnete Rio Lagartos navštíviť, nezabudnite si vziať fotoaparát, toto miesto s dlhými širokými plážami s bielym pieskom, krištáľovo čistou vodou a jedinečnou flórou i faunou je neskutočne fotogenické. Amatérski ornitológovia tu okrem ružových plameniakov môžu obdivovať celú plejádu vtákov, napríklad i kačicu pižmovú, bocianov lesných či sokola sťahovavého. V roku 2004 UNESCO vyhlásilo oblasť Rio Lagartos za biosférickú rezerváciu.
z Mexika
Katarína Lifková




