Vitamín D bol objavený ako štvrtý v poradí, preto dostal názov podľa štvrtého písmena v abecede. Na zozname vitamínov, ktoré najviac ovplyvňujú našu imunitu, by však mal byť prvý. Zásadné kroky k pochopeniu nezastupiteľnej funkcie „déčka“ v ľudskom organizme urobil nenápadný a dnes takmer zabudnutý nemecký lekár a chemik Adolf Otto Reinhold Windaus. Skúmal steroly, predovšetkým známy cholesterol tak dlho a tak dôkladne, až z toho bola v roku 1928 Nobelova cena. Jedna z tých, ktorá nadlho ovplyvnila vývoj v danej oblasti.
Windaus zistil, že steroly majú priame napojenie na vitamíny, napríklad ergosterol sa pôsobením ultrafialového žiarenia mení na vitamín D, určil jeho štruktúru a zvládol i jeho výrobu v laboratóriu. Tento vitamín, rozpustný v tukoch, si však ako jeden z mála vitamínov vie organizmus vyrobiť aj sám s pomocou vlastného laboratória – pečene a obličiek. Zaujímavý je aj fakt, že „déčko“ pôsobí na imunitný systém dvojakým spôsobom: slabú imunitu vie podporiť, ale prehnanú imunitnú aktivitu, ktorá je rovnako nebezpečná ako nečinnosť, naopak utlmuje. Keď sa prenesieme do dneška, obe tieto vlastnosti sú veľmi dôležité pri prevencii a azda aj liečbe covidu, ktorý sa stal v nedávnom období strašiakom prakticky pre celý svet. A už keď sme si mysleli, že sme sa ho zbavili, zaútočil znova. Zatiaľ „iba“ v Číne, čo však neznamená, že sa znova nedočkáme zákazu vychádzania a iných covidových „príjemností“ aj v Európe.
Nejasné správy o „lieku na covid“
V nedávnom období sa „déčko“ stalo relatívne rýchlo vitamínovou superhviezdou, ktorá na seba strhla pozornosť širokého okruhu ľudí. Aj mnohých vedcov. Už prvé výskumy naznačovali, že tí z nás, ktorí majú v krvi nižšiu úroveň tohto slnečného vitamínu, podliehajú vírusovej nákaze častejšie a majú horšiu prognózu vývoja ochorenia a vyššie riziko úmrtia. Napríklad výsledky štúdie Michaela F. Holicka z lekárskej fakulty Bostonskej univerzity, ktorá preverila vzorky krvi 235 hospitalizovaných pacientov s covidom, boli veľavravné: vyše 40-ročným pacientom s vyhovujúcou hladinou vitamínu D v krvi hrozilo o polovicu nižšie riziko úmrtia než tým, ktorí potrebnú hladinu nemali. Štúdiu zverejnil prestížny PLOS ONE v septembri 2020. Rovnako tak druhá štúdia toho istého autora tvrdila, že ľudia s dostatkom D vitamínu v krvi sú vystavení iba polovičnému riziku covidovej nákazy. Na výskum však mal k dispozícii iba 50 ľudí.
Iné, rozsiahlejšie štúdie, ktoré brali do úvahy viaceré výskumy na širšej vzorke ľudí, zázračné účinky „déčka“ pri prevencii a najmä liečbe ochorení Covid-19 nepotvrdzovali. Varovali naopak pred užívaním vysokých dávok tohto vitamínu, lebo ten sa z organizmu nevylučuje a možno sa ním aj predávkovať, čo môže priniesť mnohé iné nežiaduce problémy (typicky nahromadenie príliš vysokého množstva vápnika v krvi a zvápenatenie tkanív). Stanoviská prestížnych inštitúcií ako americký Národný inštitút zdravia a britský Národný inštitút pre zdravie hovorili jasne: odborníci ani jedného z nich nenašli v praxi dostatočné dôkazy, ktoré by svedčili v prospech užívania vysokých dávok „déčka“ v rámci prevencie alebo liečby covidu. Súčasne však uviedli, že v čase silnejúceho covidu (bolo to v roku 2020) je potrebné mať v krvi dostatočne vysokú hladinu, lebo tá podporuje činnosť imunitného systému a udržiava zdravé kosti a svaly.
Patrí do arzenálu prevencie
Nevyhlásený primát medzi vitamínmi podporujúcimi imunitný systém a celkové zdravie si však „déčko“ napriek rôznym názorom zachovalo. Dokonca upevnilo. Narástol počet odborníkov aj praktických lekárov, ktorí na tento vitamín nedajú dopustiť a zaradili ho do širšieho arzenálu proticovidovej prevencie. Platí to najmä pri najohrozenejšej skupine ľudí, ktorou sú jednoznačne seniori. Ďalej sú na zozname ohrozených jedincov ľudia s podlomeným zdravím a/alebo s vysokou nadváhou, ktorí majú podľa štatistík menej biologicky aktívnej formy vitamínu D v krvi, lebo sa im ukladá v telesnom tuku, kde je úplne zbytočný. Obéznych ľudí rôzneho veku a s rôznym stupňom zvýšeného BMI (body mass index, index telesnej hmotnosti) je vo svete už vyše 2 miliárd. Celkovo sú štatistiky neúprosné: každý desiaty Európan má vysoký deficit vitamínu D v krvi, približne dve pätiny obyvateľov nášho kontinentu majú nižšiu hladinu D vitamínu než akú odporúčajú lekári. V USA je takýchto ľudí približne polovica.
Tí všetci, a nielen oni, by mali venovať zvýšenú pozornosť skladbe svojho jedálneho lístka a životnému štýlu. Teda napríklad aj tomu, koľko vitamínu D má k dispozícii ich imunitný systém, aby zablokoval alebo aspoň skomplikoval cesty, ktorými preniká vírus covidu do bunky. Dnes si možno hodnoty D vitamínu v krvi zmerať aj domácim testom, cena ktorého sa pohybuje okolo 10 eur. Najbezpečnejším a najpresnejším spôsobom je však požiadať o túto službu svojho lekára. Ten by vám mal tiež vysvetliť, koľko vitamínu D by ste mali denne dopĺňať, ak ho máte nedostatok.
Dnes vieme, že D vitamín ovplyvňuje expresiu viac ako 200 génov. V podstate teda vďaka najrôznejším mechanizmom rozhoduje o tom, ako sa konkrétna génová informácia z DNA „prepíše“ do funkčnej bielkoviny a ako bude s jej pomocou bunka plniť svoje základné funkcie. Napríklad udržiavať v norme krvný tlak. Vedci už dávnejšie dokázali, že priemerné hodnoty krvného tlaku v ľudskej populácii sa riadia zaujímavou zákonitosťou: čím ďalej od rovníka, tým vyšší tlak, lebo tým menej „déčka“ ľudia získajú zo slnečného žiarenia. Naopak ľudia čiernej pleti žijúci v severnejších pásmach majú väčší problém so získavaním vitamínu D zo slnka, lebo tmavá koža odráža viac lúčov.
„Déčko“ zohráva svoju úlohu aj v znižovaní rizika vývoja cukrovky druhého typu (teda nie vrodenej, ale získanej počas života), obmedzuje pravdepodobnosť výskytu depresie, dokonca autizmu alebo roztrúsenej sklerózy. Najnovšie výskumy hovoria aj o (určitej) ochrane pred demenciou, teda najmä obávanou Alzheimerovou chorobou.
Samostatnou kapitolou sú zhubné nádory. Tie v princípe vznikajú tak, že v jednej jedinej bunke zlyhajú ochranné mechanizmy, bunka sa „utrhne z reťaze“ a začne sa nekontrolovane množiť. Správna hladina „déčka“, ktoré je zapojené napríklad v strážení proliferácie (rýchleho opakovaného delenia) bunky, preto umožňuje znížiť riziko vzniku zhubných nádorov najrôznejšieho typu (vaječníkov, prsníka, hrubého čreva…). Samozrejme, nie všetkých, napríklad pri rakovine prostaty môže byť vysoká hladina vitamínu D naopak určitým rizikovým faktorom.
S trochou fantázie si teda môžeme predstaviť „medzinárodné jednotky vitamínu D“ (IU), v ktorých sa uvádza jeho obsah v potravinových doplnkoch, v pozícii roty vojakov, ktorá nikdy nespí. Ak ich je dostatok, môžu ochrániť všetky im zverené bunky. Keď prestávajú stíhať a nemôžu zasiahnuť všade, kde by to organizmus potreboval, máme problém. Zložitosť všetkého však spočíva v tom, že vznik takej závažnej choroby ovplyvňuje veľa iných faktorov. V tomto zmysle nemožno opomenúť najmä správnu funkciu génu TP53. Ten riadi výrobu bielkoviny p 53, ktorá je všeobecne považovaná za najzodpovednejšieho strážcu zdravia nášho genómu. Reguluje totiž expresiu mnohých iných génov, ktoré kontrolujú rast buniek vrátane ich apoptózy, teda programovanej bunkovej smrti. Ak p 53 nájde poškodenú DNA, spustí transkripciu inej bielkoviny, ktorej cieľom je zastaviť delenie bunky dovtedy, kým sa poškodené miesto neopraví. Keď to nedokáže, až potom spustí v bunke apoptózu.
Michal Ač
foto iStock
Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2023)