Pandy červené sú jediným zástupcom čeľade pandovité. Panda veľká síce má meno „panda“, ale do tejto čeľade nepatrí. Fosílne objavy potvrdzujú, že v prípade pandy červenej ide o samostatnú čeľaď, ktorá sa dlho vyvíjala separátne od ostatných šeliem a objavili ju 48 rokov pred jej menovcom, pandou veľkou. Pomenovanie panda pochádza z nepálčiny a znamená „pojedač bambusu“. Jej čínske meno „Hon-ho“ doslova znamená „ohnivá líška“ a poukazuje na krásne červené sfarbenie srsti.
Panda červená (Ailurus fulgens) vyzerá síce ako malý medvedík, ale tvárou a správaním pripomína skôr mačku. Vyskytuje sa v Nepále, Indii, Mjanmarsku, Bhutáne a v južnej a centrálnej časti Číny. Obýva horské lesy a bambusové húštiny v nadmorskej výške 2.500 – 4.800 m a v porovnaní s pandou veľkou (Ailuropoda melanoleuca) preferuje chladné počasie. Počas zimy sa zvykne vyhrievať na slnku, aby znížila stratu tepla. Má 36 – 38 zubov, pričom stoličky a črenové zuby sú extrémne dobre adaptované na žuvanie bambusov. Váži 4,5 – 5,5 kg a okrúhla hlava s telom dosahuje dĺžku 45 – 60 cm, samotný nenápadne pruhovaný huňatý chvost je dlhý 30 – 35 cm. Zdobí ju mäkká srsť, sfarbená do krásnej orieškovohnedej farby, v hornej časti tela hrdzavej až gaštanovej, najtmavšia je v strede chrbta. Papuľka, pery, líca a okraje veľkých špicatých uší sú biele. Má chlpaté chodidlá a polosťahovacie pazúry. Počas chôdze sa jej šľapy dotýkajú zeme po celej dĺžke, pričom hustá kožušina na nohách poskytuje ochranu proti chladu a súčasne slúži ako snežnica. Osrstené šľapy tiež ukrývajú pachové žľazy. Podobne ako pandy veľké, aj pandy červené majú falošný palec, ktorý je predĺženou sezamskou kosťou na vnútornej strane zápästia. U pandy veľkej uľahčuje manipuláciu s bambusovými listami a stonkami, u pandy červenej ide o prispôsobenie životu na stromoch. Navyše, dokáže otočiť členky o 180 stupňov a aj vďaka tomu vie zliezať zo stromu dole hlavou. V prírode sa dožíva 8 – 10 rokov, v ľudskej starostlivosti 15 – 20 rokov. V prírode prežije len malé množstvo mláďat. Aj to vplýva na fakt, že sa počty pánd červených vo voľnej prírode neustále znižujú.
Mierumilovné pandy
Pandy červené dosahujú pohlavnú dospelosť približne po 18 – 20 mesiacoch, vtedy sú pripravené založiť si rodinu. Pária sa obvykle od januára do marca, pričom samice mávajú ovuláciu len raz ročne a sú plodné väčšinou iba niekoľko dní. Zvyknú si stavať hniezdo z konárikov, tráv a listov približne dva týždne pred pôrodom. Pôrod dokážu odložiť až do vhodnej chvíle. Na odchov mláďat si vyberajú rôzne duté kmene alebo jaskyne. Po 112 – 158 dňoch sa rodia 1 – 4 mláďatá, s váhou cca 100 g. Sú slepé a jemne osrstené sivohnedou srsťou. Prvé dva týždne len spia a pijú mlieko. Medzi 40. – 50. dňom už začínajú byť aktívnejšie a skúmajú hniezdo. To postupne opúšťajú vo veku troch mesiacov a ako 8-mesačné sú samostatné. Vo veku približne 5 mesiacov ochutnávajú prvýkrát bambus. Aby matka zabezpečila dostatočné množstvo mlieka pre svojho potomka, musí zvýšiť príjem nízkonutričného bambusu na trojnásobok bežného množstva.
Vo voľnej prírode žijú solitérne, v období rozmnožovania sa však zdržiavajú v pároch alebo v malých rodinných skupinách, pozostávajúcich zo samca, samice alebo matky s mláďatami. Mláďatá zvyknú zostávať s matkou približne do jedného roka. Sú to pomerne mierumilovné zvieratá. K bojom však môže dôjsť medzi samcami počas obdobia párenia. Oponenti najprv pomaly a rytmicky hýbu hlavami, fučia a hrozivo prehýbajú chrbát. Potom sa postavia na zadné nohy a bijú sa labkami.
Vysoko v korunách stromov
Zvyčajným zvukom ktorý pandy vydávajú, je séria krátkych hvizdov alebo písknutí. Keď sú vyprovokované, postavia sa na zadné nohy, syčia alebo odfrkávajú. Svoje teritórium označujú močom, výkalmi a sekrétmi z análnych žliaz. Sú aktívne najmä za súmraku, v noci a na úsvite. Cez deň väčšinou spia stočené s chvostom preloženým cez hlavu, ktorú majú zaborenú pod hruďou. Na zemi sa zdržujú pomerne málo. Živia sa hlavne bambusom, trávou, korienkami, ovocím, príležitostne si potravu obohatia aj o hmyz, vajcia, vtáčatá alebo malé hlodavce. Vo svojej domovine sú ohrozené odlesňovaním, stratou teritória, fragmentáciou biotopov a s tým súvisiacim nedostatkom ich hlavnej potravy – bambusu, v dôsledku čoho ročne uhynie až 10.000 pánd. Ohrozuje ich aj pytliactvo, ich kožušina sa vysoko cení na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. Za posledných 50 rokov klesol ich počet až o 40 %. Pandy nemajú žiadnu prirodzenú obranu proti dravcom, preto sa stávajú ľahkou korisťou, najmä snežných leopardov. Pomáha im len dobrá kamufláž medzi bambusovými stonkami a úkryt vysoko v korunách stromov. Mláďatá v hniezdach sa niekedy stávajú obeťami kuny žltokrkej (Martes flavigula), nazývanej aj kuna charza.
Panda červená nepatrí medzi ekonomicky významné druhy živočíchov. V Nepále (ešte pred tým, ako sa dostali pod ochranu úradov) sa z ich mäkkej srsti vyrábali čiapky, v Číne napríklad prachovky – zo srsti chvosta.
Pod drobnohľadom
Panda červená ako druh a všetky jedince žijúce v ľudskej starostlivosti sú evidované v rôznych medzinárodných a európskych inštitúciách. Tie dohliadajú na celý manažment jej chovu. Za rok 2020 sa v českých a slovenských zoologických záhradách chovalo spolu 15 samcov a 9 samíc. Z toho tri mláďatá, samce. Na Slovensku nájdete pandy červené v Zoo Bratislava, Bojnice a Košice, v Čechách – v Zoo Praha, Plzeň, Ostrava, Liberec, Zlín, Jihlava, Chomutov, Brno, Olomouc a Ústí nad Labem.
Pung a Coco
Zoo Bratislava ako prvá a jediná na Slovensku zahájila v roku 2011 chov pandy červenej. Samec Pung sa narodil v roku 2010 v belgickom Parc Paradisio a tam ho odchovali rodičia, s ktorými žil v rodinnom klane, až kým ho netransportovali do bratislavskej ZOO. Dva dni po príchode bol vypustený do výbehu, ktorý vznikol oplotením priestoru okolo vysokého topoľa a vŕby. Aby nemohol liezť príliš vysoko na stromy, chovatelia ich kôru obalili zábranou. Avšak v polovici júla sa následkom víchrice nalomilo zopár konárov a než sa stihli odstrániť, Pung po nich vyšplhal vysoko do koruny a tam strávil dva dni. Pohyboval sa síce veľmi obozretne, no natrafil na labilný konár a spadol z výšky takmer 10 metrov. Napriek tomu ale znova vyliezol na strom. Chovatelia však spozorovali, že má zranenú nohu a musel ho čo najrýchlejšie skontrolovať veterinár. A tak boli privolaní príslušníci hasičského zboru, ktorí ho odchytili do siete. Keďže Pung utrpel zlomeninu stehennej kosti, veterinár mu na zacelenie zlomeniny vložil do kosti kliny. Noha sa mu liečila pomerne dobre a už desať dní po páde ju zľahka používal pri chôdzi. Na konci augusta mu potom počas anestézie vybrali klin z nohy a od polovice septembra už bol znova pustený do výbehu. A hneď vyliezol na strom a tam zostal niekoľko dní. Neodradilo ho ani nepriaznivé počasie. Na zem zliezal len kvôli potrave.
Na konci septembra do bratislavskej Zoo zavítala samička Coco. Tá sa narodila v roku 2010 v chorvátskej Zoo Záhreb. Pochádzala z dvojčiat a jej dovoz odporučil európsky koordinátor chovu ako chovnú samicu k Pungovi. Nasledujúci deň po príchode ju vypustili do kontaktného priestoru vo výbehu, aby sa na diaľku mohla zoznámiť s Pungom. Ten ju so záujmom sledoval z koruny stromu. Coco bola zvedavá, nových chovateľov sa nebála a brala si potravu priamo z ruky. Tak ako nových ľudí, nebála sa ani nových vecí. Keď sa chovatelia po dohode so zoológmi rozhodli umožniť pandám stretnutie bez akejkoľvek bariéry, zažili komickú situáciu – Pung totiž netušil, že Coco už vyšla do výbehu a keď sa objavila priamo pri ňom, zľakol sa, nadskočil a dal sa na útek. Po tomto incidente sa voči nej choval dosť odmerane, no napokon sa „ľady prelomili“ a koncom októbra už obe pandy spali pri sebe na jednom konári. Odvtedy je ich spolužitie veľmi harmonické.
Skrytý život pandej rodinky
Vzťah Punga a Coco bol veľmi súdržný, no po mláďati ani stopa. Až koncom januára 2013 ich spozorovali pri párení. Trvalo celý deň a sprevádzalo ho časté pachové značkovanie a hlasná vokalizácia. V polovici júna, trávila Coco nezvyčajne dlho času v búdke a… narodilo sa mláďa. Pri príchode chovateľa vyšla Coco na konár a sledovala, či kontrola mláďatka prebieha podľa jej predstáv. Obaja rodičia boli veľmi ostražití a niekedy na chovateľov výstražne fučali. Pung sa k búdke nepribližoval. Pandy potrebovali čo najviac súkromia, preto sa mláďa kontrolovalo len raz do dňa, ráno. Po dvoch týždňoch začala Coco sťahovať mláďa do druhej búdky a nepravidelne ho prenášala medzi prvou a druhou búdkou. O necelý mesiac otvorilo mláďa oči. Pri kontrole vydávalo poplašné zvuky, na čo rodičia reagovali tým, že zišli dolu z konárov a čakali, až kým chovateľ neodišiel. Po odchode si Coco mláďa vždy skontrolovala. Hoci pandie mláďatko rástlo ako z vody, naďalej zostávalo v búdke. Pandy trávia svoj život najmä v korunách stromov, a tak mláďatá musia nabrať dostatok síl, aby sa udržali na konároch. V polovici septembra začalo mláďatko chodiť s matkou von. Matka ho na strome kojila a starala sa o jeho srsť. Pung si aj naďalej zachovával odstup. Keď mláďa trávilo vo výbehu stále viac času a privyklo aj na prítomnosť chovateľov, pristúpilo sa k čipovaniu a určeniu pohlavia. Bola to samička. Na základe verejného hlasovania ju pomenovali Aiko. Od polovice novembra už spolu s rodičmi jedla bambus, vŕbu a rôzne trávy či korienky.
Ako podrástla, prestal sa jej Pung vyhýbať a neskôr sa často hrávali. Počas ranného kŕmenia sa pandy naučili chodiť dole zo stromu, kde sa im podáva ich obľúbená potrava, sladké ovocie. Takto bolo možné skontrolovať ich zdravotný stav a v prípade potreby podať lieky. Aiko spočiatku len pozorovala rodičov a v decembri si už aj ona začala brať kúsky ovocia z ruky. V prvých mesiacoch života mladej samičky sa chovatelia snažili zasahovať a vstupovať do života rodiny čo najmenej. Pandy červené sú totiž pri odchove na to veľmi citlivé. Prístupy k odchovu týchto zvierat v ľudskej starostlivosti sa rôznia. Zdá sa však, že v tomto prípade sa postupovalo správne. Napriek vysokej úmrtnosti mláďat v prvých mesiacoch života, bola Aiko životaschopné zdravé mláďa.
Alexandra Ritterová
foto Zoo Bratislava
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2021)