Hovorí sa, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Tak rátajme spolu: Lydka zatiaľ sedemkrát, Martina prinajmenšom šesťkrát a Vlado? Vlado je prírodný úkaz, stačí si pozrieť jeho video na youtube, kde hovorí devätnástimi jazykmi. Dodnes si naň klikli vyše tri milióny ľudí z celého sveta.
Lýdia Machová (28)
Ovláda: Angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu, poľštinu, ruštinu, esperanto a sčasti slovenský posunkový jazyk.
Vzdelanie: Angličtinu a nemčinu študovala na UK v Bratislave, po štúdiu si urobila doktorát z translatológie.
Ako dlho žila v cudzine: Pochádza z Partizánskeho, nikdy nežila mimo Slovenska.
Povolanie: Jazyková mentorka, tlmočníčka.
Ja a Babylon jazykov: Ako dieťa som poznala jedného pána, ktorý ovládal asi 10 jazykov a veľmi ma to fascinovalo. Ale sama som také ambície sprvoti nemala. Až na výške, keď som študovala angličtinu a nemčinu, som sa začala učiť španielčinu ako tretí jazyk a pri nej som ostala v šoku, ako mi to šlo rýchlo. Učila som sa každý deň zhruba 30 – 45 minút, ale robila som predovšetkým veci, ktoré ma osobne bavili a zaujímali. Počúvala som napríklad španielsku audio knihu Harryho Pottera a zároveň som ju čítala očami v španielskom preklade. Tiež som sa pravidelne rozprávala s mexickou študentkou, ktorú som na výmenu učila angličtinu. Po pol roku, keď som zrazu pomerne plynule hovorila po španielsky, som si uvedomila, že to zrejme dokážem aj s inými jazykmi. A odvtedy si každé dva roky pridávam nový. S poľštinou som mala celkom vtipnú motiváciu, prečo začať. Robila som v call centre leteckej spoločnosti a vybavovala som zákazníkov na anglickej a nemeckej linke. Firma mi povedala, že ak to isté dokážem aj v poľštine, dostanem na hodinu o euro navyše. A to bola pre študentku vďačná výzva! Povedala som im, nech mi dajú pol roka a ja sa poľštinu naučím. Zakrátko som vo firme prestala pracovať, ale láska k jazyku mi už ostala.
Môj recept na úspech: Konverzácie. Na rozdiel od väčšiny viem sa prinútiť do pravidelných intenzívnych hodín konverzácií takmer od začiatku, aj keď mi je nepríjemné a trápne, že sa neviem vyjadriť a hovorím spôsobom „Ja Tarzan, ty Jane“. Nič v učení jazyka nás neposunie tak vpred ako rozprávanie. Jedna dobrá hodina s lektorom, ktorý sa s nami rozpráva, jemne opravuje najväčšie chyby a kladie otázky, je stokrát účinnejšia, ako hodiny strávené nad knihami. Žiaľ, väčšina ľudí zostáva vo svojej zóne komfortu a odkladá rozprávanie na neskôr.
Druhá vec, ktorej treba venovať oveľa viac času ako zvyčajne, je počúvanie. Ja si v prvom roku učenia jazyka napočúvam neskutočné množstvá nahrávok, videí, podcastov a všetkého možného, aby som dostala pre daný jazyka cit a chápala, ako funguje.
Talent versus antitalent: Talent na jazyky je jeden veľký mýtus, lebo je jednoduchšie povedať, ja som tento dar skrátka nedostal, ako na jazyku zamakať. Ale keby si ten, kto to tvrdí, prešiel všetkým, čo som ja urobila pre každý zo svojich jazykov, všetkými tými hodinami napozeraných seriálov, prečítaných kníh, cvičení z gramatiky a hlavne narozprávaných hodín, som si stopercentne istá, že by dosiahol rovnaké výsledky.
Úskalia, prekážky, záhady: V každom jazyku som musela prekonať rôzne prekážky, väčšinou úplne odlišné od zvyšných jazykov. V nemčine to boli hlavne slovesá s odlúčiteľnou predponou, v španielčine slovesný vid konjunktív, ktorý sa používa v množstve situácií a dokáže zmeniť význam vety, vo francúzštine som na začiatku bojovala s výslovnosťou a spájaním slov, v poľštine ma zase miatli „falošní priatelia“, slová, ktoré sa podobajú slovenským či českým, no majú úplne iný význam (czerstwy chleb je v Poľsku suchý, stvrdnutý chlieb, sukienka sú šaty a sukňa sa povie spódnica, pokład je paluba atď.). Azda len esperanto som sa učila bez akýchkoľvek „potknutí“, pretože v celej jeho gramatike sa nevyskytuje jediná výnimka. No všetky prekážky možno prekonať systematickým cvičením. Čím je nejaký jav v jazyku náročnejší, tým viac času mu venujem a viac cvičení si naň urobím.
Všetci moji pomocníci: Najväčším pomocníkom je zaručene internet. Jazyky sa dajú učiť aj bez neho, ale v dnešnej dobe by to bola obrovská škoda, lebo internet ponúka neuveriteľné možnosti: ebooky, články, stránky, nahrávky, podcasty, seriály, vysvetlenie gramatiky, cvičenia na gramatiku, stránky na nájdenie tandemových partnerov na konverzácie… Keď si porovnám svoje učenie španielčiny pred 10 rokmi a ruštiny teraz, je to sto a jeden. Dnes ani nemusíte vycestovať do zahraničia, množstvo kontaktov s daným jazykom nájdete na internete.
Vladimír Škultéty (34)
Ovláda: Maďarčinu, angličtinu, mandarínsku čínštinu, nemčinu, taliančinu, ruštinu, francúzštinu, španielčinu, klasickú čínštinu. Slabšie: Portugalčinu, poľštinu, holandčinu, rumunčinu, srbčinu, perzštinu, japončinu, kantonskú čínštinu, hokkiensku čínštinu.
Vzdelanie: Magister medzinárodných vzťahov a bakalár sinológie.
Ako dlho žil v cudzine: Na Taiwane 5 rokov, v USA 2 roky, v Taliansku 6 mesiacov.
Momentálne pracuje ako: Tlmočník a učiteľ čínštiny a angličtiny.
Ja a Babylon jazykov: Ako dieťa som vyrastal dvojjazyčne. Doma sme rozprávali po slovensky a chodil som do maďarskej škôlky. Mám tetu v Amerike a od ôsmich až do osemnástich rokov som tam trávil skoro každé leto. Ako 12-ročný som začal chodiť na doučovanie z nemčiny k jednej Nemke v Košiciach, na vysokej škole som strávil pol roka v Taliansku, neskôr som bol na študijnom pobyte v Rusku. Potom som začal v Prahe študovať sinológiu a postupne som pribral ďalšie jazyky. Cudzie jazyky sa učím vlastne celý život, vo väčšine prípadov z praktických dôvodov – kvôli štúdiu, práci, životu v krajine, v ktorej som určitý čas pobýval. Keď som sa vrátil domov z Talianska, chcel som sa začať učiť nejaký naozaj ťažký jazyk a rozhodoval som sa medzi arabčinou a čínštinou. Vybral som si arabčinu, v Košiciach som si našiel lektorku, ale bola práve na dovolenke a mne sa nechcelo čakať. Tak som sa začal učiť čínsky, neskôr som žil päť rokov na Taiwane, teraz pracujem ako tlmočník z čínštiny a arabsky som sa nenaučil nikdy (smiech).
Môj recept na úspech: Môj prístup k jazykom sa neustále menil a dosť závisel od toho, aký ťažký jazyk som sa práve učil. Iné je učiť sa po srbsky a iné po japonsky. Bez ohľadu na náročnosť jazyka je ale veľmi dôležité čím skôr si vybudovať praktickú (ale zároveň širokú) slovnú zásobu a pochopiť najdôležitejšie štruktúry jazyka. Napríklad vetnú stavbu v čínštine, časovanie slovies v taliančine či skloňovanie podstatných mien v ruštine. Keď sa naučíte rozumieť tomu, čo ľudia hovoria, slovíčka, ale aj celé vetné konštrukcie, ktoré nepoznáte, budete sa učiť oveľa rýchlejšie, lebo ich budete vedieť odhadnúť z kontextu počas toho, ako budete počúvať rádio, čítať knihy alebo sa s niekým len tak rozprávať. To kvantum informácií sa potom musí trochu usadiť v hlave, človek si postupne zvykne na jemnú motoriku rečových svalov v cudzom jazyku a začne postupne rozprávať.
Talent versus antitalent: Neviem, či existuje gén na jazyky, ale existuje súbor vlastností, ktoré ľudia znalí mnohých jazykov majú spoločné: dobrá pamäť, komunikatívnosť, dobrý sluch, schopnosť napodobňovať prízvuky, schopnosť identifikovať pravidelné vzorce v rôznych procesoch, mať všeobecný cit na jazyky…
Úskalia, prekážky, záhady: Najťažšia bola mandarínska čínština. Obsahuje totiž veľmi veľa zvukov, ktoré my v západných jazykoch nemáme, veľa podobne znejúcich zvukov, veľa rovnako alebo podobne znejúcich slov, nepravidelnú stavbu viet, veľmi širokú slovnú zásobu, krátke vety a slová (čo znamená viac informácií na jednu zvukovú jednotku za kratší čas) a nad tým všetkým ešte stojí úplne iný systém uvažovania Číňanov. Ale najťažšia v porovnaní s ostatnými čínskymi jazykmi bola len preto, lebo som sa ju učil ako prvú. Keby som začal s kantonskou čínštinou, ona by bola tá najťažšia. Je to ako keby sa Američan ťažko učil po slovensky, ale čeština by mu už potom išla ľahko. Mandarínska čínština je iba jeden z čínskych jazykov a z rôznych dôvodov sa prepracovala na oficiálny jazyk v Číne – používa sa na úradoch, v školách… Ťažké bolo naučiť sa rozmýšľať a správať ako Číňan – ak sa toto človek nenaučí, bude hovoriť „v čínštine po slovensky“. Ak nehovoríte tak, ako by v danej situácii hovoril rodený Číňan, môže dôjsť k totálnemu zlyhaniu v komunikácii, hoci čínštinu môžete ovládať veľmi dobre. Na pochopenie toho, čo kedy povedať, treba hrozne veľa času. Ja som sa to naučil len tak, že som žil na Taiwane v takmer čisto čínskom prostredí päť rokov.
Všetci moji pomocníci: Najlepší pomocníci boli vždy štátne rádiové stanice (profesionálne relácie, veľké množstvo a široký záber tém, pravidelnosť), mobil, na ktorom som dokola počúval tie isté audio záznamy, až kým som im nerozumel, internetový slovník, knihy v cudzích jazykoch a dobrí kamaráti, ktorí boli ochotní rozprávať sa so mnou v ich rodných jazykoch, aj keď mi to ešte vôbec nešlo. Veľa počúvam aj zahraničných youtuberov. Hovoria v prvej osobe a rozprávajú hovorovo. A to je presne to, čo potrebujem vedieť v danej reči.
Martina Repíková (36)
Ovláda: Angličtinu, taliančinu, francúzštinu a nemčinu, dohovorí sa po nórsky a arabsky, má základy zo švédčiny, španielčiny, latinčiny, hebrejčiny a čínštiny.
Vzdelanie: Manažment, európske štúdiá a medzinárodné vzťahy študovala na Slovensku, bankovníctvo a podnikanie v Taliansku.
Ako dlho žila v cudzine: Pochádza z Piešťan, absolvovala niekoľko mesačnú stáž AIESEC v nemeckom Passau, rok štúdia v talianskom Conegliane, 6 rokov pracovala v Paríži, 2 roky v Nórsku, 2 roky v Abu Dhabi.
Momentálne pracuje ako: Konzultantka pre energetiku na voľnej nohe, zaoberá sa štatistikami a analýzami svetového trhu energií.
Ja a Babylon jazykov: Už počas základnej školy som sa učila dva jazyky, angličtinu a nemčinu, a tieto sa so mnou tiahli až po maturitu. Ale oba jazyky som „ovládala“ asi ako každý, kto sa ich učil na škole: vôbec som si neverila a najmä, vyhýbala som sa konverzáciám s cudzincami. Moja rodina si však myslela opak a dohodla mi brigádu, kde bolo treba využiť jazyky. Spočiatku som sa veľmi ostýchala, ale postupne som sa oklepala a zmenila svoj prístup. Približne vtedy som začala pociťovať silnú túžbu spoznávať nové miesta a cestovať. Keď som odchádzala do Talianska, predsavzala som si, že keď budem dlhšie žiť niekde v zahraničí, vždy sa pokúsim naučiť jazyk danej krajiny. Takto som sa teda počas štúdia v Taliansku naučila po taliansky. Potom som pracovala pre Medzinárodnú energetickú agentúru v Paríži a učila sa po francúzsky. Odtiaľ som sa presunula do nórskeho Stavangeru a tam som sa pustila do nórčiny. A napokon, počas zamestnania v Medzinárodnej agentúre pre obnoviteľné zdroje energie v Abu Dhabi som sa venovala arabčine. Ostatné jazyky som sa učila, keď sa objavila príležitosť. Popri univerzitnom štúdiu som navštevovala kurzy švédčiny a hebrejčiny, najskôr zo zvedavosti, potom sa mi to učenie zapáčilo. Čínštinu a ruštinu som sa učila popri práci aj kvôli projektom, na ktorých som práve pracovala.
Môj recept na úspech: Trvalo mi dlho, kým som prišla na to, aký spôsob učenia je pre mňa najlepší. Zdôrazňujem „pre mňa“, lebo každý človek funguje inak a aj spôsob učenia môže mať iný. Aby som cudzí jazyk zvládla aktívne, musím trénovať najmä konverzáciu. Kniha Fluent in 3 months odporúča začať s konverzáciou ešte pred gramatikou, čo u mňa neprichádza do úvahy. Aby som sa do konverzácie pustila, potrebujem vedieť aspoň základy gramatiky, poznať bežne používané slová a záchytné frázy. Preto na začiatku volím intenzívnu formu a tieto „základy“ naštudujem čo najrýchlejšie. Jazyk sa učím slovom aj písmom, a to aj v prípade ruštiny či arabčiny. Ľahšie sa mi pamätajú nové slovíčka, keď si ich napíšem. Nútim sa byť „v kontakte“ s jazykom každý deň. Sledujem správy v danom jazyku, na internete i v televízii. Sama pre seba si vytváram dialógy na konkrétne situácie, ktoré môžem zažiť počas dňa: nákup bagety v pekárni alebo autobusového lístka na stanici, ako sa dostanem k nejakej pamätihodnosti, atď.
Na spoločné jazykové kurzy nechodím. Radšej uprednostním súkromného lektora. Nefunguje u mňa ani tzv. intuitívna metóda výučby, keď sa neodporúča vyhľadávať slovíčka v slovníku alebo zisťovať niečo o gramatike. Samozrejme, pri učení narážam aj na problémy. Najčastejšie sa mi pletú slovíčka. Napríklad keď som sa učila francúzštinu, po rozume mi chodili spočiatku len talianske slovíčka, lebo taliančinu som sa učila predtým. Najprv som si myslela, že sa to deje preto, lebo sa tieto dva jazyky podobajú. Ale keď som sa začala učiť nórčinu, situácia sa opakovala s francúzštinou, ktorá bola vtedy mojím dominantným jazykom. Až vtedy som si uvedomila, že nemám problém naučiť sa nový jazyk pasívne: čítať a písať. No na to, aby som sa naučila ním aj plynule rozprávať, musím mu „obetovať“ aktívnu znalosť iného jazyka. A k tomu inému jazyku sa vrátiť, až keď zvládnem ten nový.
Talent versus antitalent: Spočiatku som sa trápila s taliančinou. Až neskôr som pochopila, že to bolo kvôli tomu, že mi nevyhovovala daná metóda učenia sa.. Preto sa na „talent“ a „antitalent“ pozerám len ako na relatívne pojmy – ich použitím sa iba zľahčuje snaha a odriekanie, ktoré stálo za konkrétnym úspechom. Verím, že výsledok je vždy priamo úmerný času a úsiliu, ale treba zvoliť aj vhodnú metódu a mať silnú motiváciu. Určite pristúpite k učeniu nového jazyka inak, ak je to rodný jazyk vašej veľkej lásky a inak, ak vám zamestnávateľ hradí kurz popri práci a vy sa musíte len dostaviť. Učenie sa čohokoľvek je aj o osobnom postoji a o životnom štýle. Vy si ráno čítate Nový čas alebo SME a ja správy na Le Monde vo francúzštine. Vy sa vyberiete do kina na film so slovenským dabingom a ja na originál. Vy cestou autom počúvate rádio a ja audio knihu v taliančine. Vy si prečítate najnovšiu „dánovku“ v slovenčine a ja si prečítam najnovšiu „dánovku“… tiež v slovenčine (smiech).
Úskalia, prekážky, záhady: Najviac mi dala zabrať čínština, jazyk postavený na odlišnom princípe, ako „západné“ indoeurópske jazyky. Ja som podhodnotila jeho náročnosť a vlastné časové možnosti. Ako ľahko alebo ťažko sa vám učí konkrétny jazyk, záleží aj od toho, aký jazyk je váš „rodný“. Ak sú oba jazyky z podobnej jazykovej rodiny, tak majú veľa spoločného, a teda sa aj javia jednoduchšie. Talianom sa ľahšie učí španielčina, Nórom nemčina a našincom zasa slovanské jazyky. Ale pre človeka hovoriaceho indoeurópskym jazykom je čínština ťažký jazyk, lebo je postavená na úplne inom systéme. Slabiky sa vyslovujú inak. Každá slabika môže byť vyslovená v jednom z piatich tónov – ten je veľmi dôležitý pre pochopenie významu. Slabiky sa nezapisujú po písmenách, ale každá slabika vrátane konkrétneho tónu má vlastný znak. Niektoré znaky majú viac významov a niektoré slabiky môžu byť zapísané rôznymi znakmi. A tak ďalej.
Všetci moji pomocníci: Ku každému jazyku mám v knižnici prehľad gramatiky, slovník a v telefóne appky so správami a slovníkom, ktoré často používam. Na internete nájdete veľmi veľa zdrojov a existujú aj aplikácie, ktoré pomôžu nielen so slovíčkami, ale aj výslovnosťou, alebo vás spoja s native speakrom. Pre napočúvanie si jazyka sú veľmi dobré podcasty, vlogy, ale aj audio knihy a filmy v originálnom znení. A odporúčam nebáť sa konverzovať. Native speakers veľmi ocenia, že ste sa rozhodli naučiť ich jazyk a budú vás všemožne podporovať.
Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka, archív
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle MIAU (2017)