Tínedžeri musia zvládať enormný psychický tlak, vôbec im nezávidím
Zaujať mladú generáciu v dnešnom svete plnom instantných podnetov je veru ťažký oriešok, pripraviť ju na realitu plnú nástrah však o to dôležitejšie. Školské osnovy sa často vezú na jednej vlne bez veľkej ochoty prispôsobiť svoj obsah skutočným potrebám mladých. Na témy ako duševné zdravie, finančná či mediálna gramotnosť alebo kritické myslenie veľakrát nezostáva čas. Julián Gerhart rozbehol vzdelávaciu platformu Zmudri plnú chytľavých videí na dôležité témy, aby sa mladí v dospeláckej džungli nestratili.
Doba sa ženie dopredu nesmierne rýchlo. Myslíte si, že slovenské školstvo drží tempo?
Žiaľ, nereaguje na potreby tak rýchlo, ako by malo. Nemyslím si však, že slovenské školstvo je v tomto jediné na svete, podobné problémy majú v mnohých krajinách. Taký veľký byrokratický moloch nemá šancu reagovať rýchlo a promptne. Na školách na všetkých úrovniach sa častokrát učíme veci, ktoré v živote nikdy reálne nevyužijeme. Na druhej strane, dôležité zručnosti pre 21. storočie ostali niekde v úzadí. Dobrou správou ale je, že existuje obrovské množstvo iniciatív – rôzne rozvojové programy, debatné kluby, výmenné programy v zahraničí či akcelerátory pre študentské firmy, takže väčšina ľudí, ktorá chce na sebe pracovať, prístup k hodnotnému obsahu mimo školy má.
Vy ste sa po skončení strednej školy necítili pripravený na život. Čo vám na slovenskom spôsobe vyučovania najviac chýbalo?
Hnevalo ma, že sa musíme učiť množstvo vecí, ktoré nijako nevyužijeme. Na fyzike sme sa mechanicky učili robiť výpočty, ktorým sme vôbec nerozumeli, namiesto chápania, ako fungujú bežné fyzikálne javy okolo nás, na biológii nervovú sústavu obrúčkavcov namiesto podania prvej pomoci, na dejepise memorovanie rokov namiesto chápania príčin a súvislostí rôznych historických udalostí, na cudzom jazyku bifľovanie rôznych gramatických pravidiel namiesto konverzovania, recitovanie básničky namiesto rozvíjania schopnosti prezentovať sa na pracovnom pohovore a mohol by som pokračovať dlho. Rozumiem, že neexistuje niečo ako „zbytočné vedomosti“, ale existujú predsa praktické zručnosti, ktoré by mal vedieť každý aj o polnoci a mali by mať nekompromisne prednosť pred všetkým ostatným.
Ako napríklad?
Finančná gramotnosť, kritické myslenie a schopnosť narábať s informáciami, občianska angažovanosť, digitálna bezpečnosť, komunikačné zručnosti, zvládanie stresu, práca s ľuďmi v tíme a mnoho ďalších. Denne prichádzame do kontaktu s obrovským množstvom informácií, ktoré potrebujeme správne vyhodnocovať a vedieť, ako ovplyvňujú naše myslenie. Kritické myslenie je preto veľmi dôležité. Ešte stále existuje veľké percento ľudí, ktorí sa dostanú do finančných problémov úplne zbytočne, keďže nemajú vybudované správne návyky v súvislosti s peniazmi, preto aj finančná gramotnosť. Zvládanie stresu je zasa kľúčové obzvlášť v dnešnej dobe, kedy toho vypätia zažívame viac. Práca s vlastnými emóciami nám niekedy môže priniesť viac prospechu ako akékoľvek vedomosti či zručnosti. Osobne často vidím ľudí, ktorí sú veľmi šikovní, ale nezvládajú pracovné nasadenie po emočnej stránke.
Z vašej frustrácie vyplynulo aj založenie vzdelávacej platformy Zmudri. Čo je jej cieľom?
Cieľom Zmudri je pripravovať mladých ľudí vo veku cca od 14 do 25 rokov na reálne potreby života. Nezameriavame sa na všetky oblasti, ale na tie, ktoré považujeme za najviac zanedbávané na slovenských školách. K témam vytvárame rôzne vzdelávacie materiály – videokurzy, kvízy, pracovné listy a metodiky. Tieto materiály následne šírime buď cez náš portál Zmudri.sk, cielený na učiteľov, alebo cez naše sociálne siete priamo na mladých.
Je ťažké zaujať mladých?
Je to mimoriadne náročná vec. Ľudia, ktorí sa profesionálne venujú komunikácii a marketingu, sa často smejú, že je to jedna z najnáročnejších skupín na zaujatie. O pozornosť mladých ľudí „bojujeme“ s rôznymi influencermi, vlogermi, tiktok videami a podobne. A povedzme si úprimne, samozrejme, že tento obsah je pre nich zaujímavejší ako nejaké vzdelávacie videá. Snažíme sa ich robiť tak, aby boli krátke, stručné, praktické a hlavne aspoň trochu zábavné.
A čo napríklad digitálne hry? Sú prínosom?
Digitálne hry sú určite veľmi zaujímavé. Spájajú v sebe mnoho dôležitých prvkov – hravosť, interaktivitu, zábavu a zážitok. Sám som to zažil počas štúdia v Kanade, kde sme v rámci predmetu „strategický manažment“ celý semester hrali hru, ktorá mala simulovať život firmy. Výroba takýchto hier je však extrémne náročná a nákladná vec. V zahraničí sú úspešné projekty, ktoré sa venujú vzdelávaniu prostredníctvom hier a celkom sa im darí dostávať sa na školy v takej miere, že ich hry sa stali dôležitou súčasťou vyučovania. Osobne ma inšpiruje platforma iCivics – webstránka, na ktorej nájdeme mnoho hier z oblasti občianskeho vzdelávania. V jednej hre sa hráč stane prezidentom USA a musí vykonávať rôzne úlohy. Hrou sa takto učí, ako funguje prezidentský úrad a aké má prezident právomoci a povinnosti. Na Slovensku máme tiež rôzne iniciatívy, ale ešte asi nejaký čas potrvá, kým na nich školy prestanú pozerať ako na niečo, čo je „len tak pre zábavu“.
Pripravili ste Príručku prežitia na divokom webe. Prečo je dôležitá?
Spolupracovali sme na nej s organizáciou Infosecurity a s expertmi, ktorí sa dlhodobo venujú témam hoaxov a kybernetickej bezpečnosti. Keďže používanie našich materiálov na školách je dosť podmienené dostupnosťou techniky, chceli sme to učiteľom uľahčiť poskytnutím aj papierovej formy. Nie všade majú dostatok učební s rýchlym internetom a počítačmi či dataprojektorom. Príručka sa od začiatku tešila veľkej popularite. Mesiac po vydaní si ju stiahlo viac ako 700 učiteľov.
Naleteli ste niekedy nejakému hoaxu či dezinformácii?
Samozrejme, že áno. Osobne ani nepoznám človeka, ktorý by niekedy niečomu nenaletel. Dlhé roky som veril tomu, že slovenčina je najťažší jazyk na svete, to bol taký hoax, ktorý dosť dlho koloval internetom niekedy pred 15 rokmi. Veľakrát si uvedomím, že pri konverzácii svoje tvrdenie podložím niečím, čo som zahliadol na internete, ale neviem si presne spomenúť na zdroj. Takéto chyby v myslení robíme veľmi často. Nie je to nič hrozné, treba si to uvedomovať a priznať si to. Presne o tom je kritické myslenie. Uvedomovať si nedostatky svojho premýšľania a pracovať na tom.
Venujete sa aj temným stránkam internetu ako ochrana pred hackermi online, kyberšikana či zbavenie sa závislosti na sociálnych sieťach a lajkoch. Kto by mal deti a mládež o nich vzdelávať?
Určite by sa o tom s deťmi mali baviť aj rodičia. Samozrejme, nielen na úrovni bezbrehého zakazovania, ale vysvetľovaním a spoločnou diskusiou. Deti musia pochopiť, prečo sú tieto veci nebezpečné a aké negatívne vplyvy môže mať internet a technológie. Rodičia a učitelia sú dva mimoriadne dôležité elementy, ktoré musia vo vzdelávaní a výchove mladých spolupracovať. Často sa však spoliehajú, že druhá strana to urobí za nich. Preto ma mrzí, keď počujem, že často spolu vôbec nespolupracujú, nekomunikujú a niekedy si robia napriek, napríklad tým, že rodičia nerešpektujú právomoci učiteľa a zasahujú do jeho práce a prenášajú takýto postoj aj na svoje deti.
Do akej miery vnímate aj dôležitosť mediálnej gramotnosti?
Posledné udalosti ako covid, lockdowny či situácia na Ukrajine ukazujú, že mediálna gramotnosť nebola nikdy dôležitejšia. Mala by sa jej prideliť rovnaká priorita ako matematike, cudzím jazykom či slovenčine. V tomto som asi ale naivný. Zvyknem hovorievať, že ak na Slovensku budeme mať skvelých lekárov, inžinierov či podnikateľov, ktorí ale budú bezhlavo zdieľať prvú dezinformáciu na internete, ktorú zbadajú, tak sa ako spoločnosť ďaleko nedostaneme. Aj preto sa naše videokurzy venujú témam ako alternatívne médiá, hoaxy, argumentačné fauly, chyby v myslení, deepfake videá, trollovia, narábanie s informáciami z Wikipédie a podobne.
Venujete sa aj témam duševného zdravia, ktoré spájate s aktuálnym dianím prípadne aj celebritami…
Týmto témam sa intenzívne venujeme na sociálnych sieťach ako Instagram. Spracovali sme témy ako sebaláska, ako fungujú psychologické terapie, čo nehovoriť blízkemu, ktorý sa cíti zle a podobne. Snažili sme sa ich dávať do kontextu aktuálnych udalostí, napríklad keď gymnastka Simone Biles odstúpila z OH v Tokiu kvôli psychickým problémom alebo keď všetci hovorili o tom, koľko speváčka Adele schudla. Postrehli sme, že je po tomto obsahu veľký dopyt a že aj vplyvom pandémie sa téma duševného zdravia zbavuje nálepky, že je „len pre slabochov“. Mladí ľudia cítia veľkú potrebu vedieť o svojej psychike viac. Mnohé aktuálne udalosti alebo činy niektorých známych ľudí vyvolávajú v rôznych ľuďoch silné emócie, preto je dôležité tieto témy vysvetľovať a dať ľuďom priestor vyjadriť sa v komentároch. Prekvapuje nás, akí vedia byť ľudia otvorení a zdieľajú svoje skúsenosti – so vzťahmi s partnermi či rodičmi, pocitmi v škole či strachmi z budúcnosti.
Ako funguje vaša spolupráca s učiteľmi?
Mnoho učiteľov oceňuje, že sa v našich materiáloch venujeme aktuálnym témam. Tí, ktorí so žiakmi diskutujú o tom, čo sa v spoločnosti práve deje. Zaujímajú ich aj materiály na témy ako hľadanie práce, finančná gramotnosť a mnoho ďalších. Keďže sa niekedy venujeme aj kontroverzným témam, občas sa stretávame s negatívnou spätnou väzbou. Pokiaľ je konštruktívna, tak sa určite nad ňou zamyslíme, avšak niekedy to je len osočovanie, ktorým sa už ďalej nezapodievame.
Ktoré videá patria k vašim najúspešnejším?
Veľký záujem je, prirodzene, najmä o aktuálne alebo horúce témy. Videli sme to napríklad pri voľbách amerického prezidenta či návšteve pápeža na Slovensku. Medzi učiteľmi vnímame, že témy kritického myslenia a digitálnej bezpečnosti sú celkom silné. Medzi mladými zarezonovalo video s názvom „Tvoje prvýkrát“, ktoré bolo akýmsi úvodom do sveta sexuálnej výchovy. Aj táto téma je na školách veľmi zanedbaná.
Ako vyberáte témy, čo vás inšpiruje?
Je to akási kombinácia toho, čo chýbalo nám, keď sme boli na strednej škole, čo nám píšu mladí ľudia, že im na školách chýba (napríklad ako vedieť lepšie šetriť či zvládať stres počas testov), alebo čo nás žiadajú učitelia, aby sme spracovali – šikanovanie, fungovanie ekonomiky či ako správne komunikovať. Tých tém je veľmi veľa, nemyslím, že ich niekedy vyčerpáme.
Máte nad sebou garanta, ktorý zabezpečí dôveryhodnosť vašich videí?
Kolegyňa Maťka a ja sa staráme o to, aby bol scenár zaujímavý a stručný, avšak obsahový garant je pre nás kľúčovou súčasťou tvorby videa. Zabezpečuje nám podklady a dohliada na to, že video je fakticky a obsahovo správne, keďže nie sme odborníkmi na všetky témy. Vyberáme si takých garantov, ktorí sa danej problematike venujú dlhú dobu a majú v nej množstvo skúsenosti – napríklad psychológovia, analytici, prípadne novinári. Sledujeme taktiež, či garanti majú aj skúsenosti v práci s mládežou. Okrem občasných drobných chybičiek väčšiemu obsahovému prešľapu sme sa doteraz, našťastie, vyhli.
Riešili ste témy ako očkovanie, prvý sex, voľby či november 1989… Ktoré videá sú najviac kritizované?
Témy, ktoré ste spomenuli, vyvolali aj mnoho zmiešaných reakcií, či už medzi učiteľmi, alebo verejnosťou. Žiaľ, téma očkovania vyvolala azda tie najsilnejšie negatívne reakcie, čo je pre mňa mimoriadne smutné. Množstvo nenávistných komentárov sa nedá už ani spočítať a ani sa o to pre istotu radšej nepokúšame. Veľmi nás mrzí, keď vidíme, ako ľudia na sociálnych sieťach komunikujú, ako dávajú priestor svojim emóciám a vôbec si neuvedomujú dopady toho, čo napíšu. Neľutujeme ale, že sme sa v mnohých náročných témach postavili za správnu vec, hoci to vyvolalo silné negatívne reakcie.
Nemať politický názor je v náučných videách dôležité, ale aj náročné…
Keďže na vyjadrovanie politických názorov sú školy veľmi citlivé, musíme si na to dávať veľký pozor. Pre istotu napríklad ani nezobrazujeme fotky alebo mená konkrétnych slovenských politikov, hoci ich funkciu spomíname v úplne neutrálnej rovine. Takto nás nemôže nikto z ničoho obviniť, aj keď, ako sa hovorí – kto chce psa biť, palicu si nájde. V školách často panuje heslo „politika do škôl nepatrí“. Mnohí učitelia si to ale vysvetľujú tak, že sa so žiakmi nebudú vôbec baviť o ničom, čo sa práve vo verejnom živote deje. Tieto veci však nemožno ignorovať. K mladým ľuďom sa aj tak vždy dostanú – žiaľ, často z pochybných zdrojov, na ktoré ich učitelia neučia reagovať.
Mali by sa učitelia viac venovať aktuálnemu politickému dianiu?
Jednoznačne áno. Z vlastných skúseností viem, že to žiakov takto aj viac baví. Napríklad keď hovoríme o trestnom práve a ukazujeme to na konkrétnych príkladoch zo súdnych procesov, ktoré sa teraz dejú, tak je to zrazu pre nich oveľa viac uchopiteľné a názorné. Hoci mladí ľudia aktívne správy nesledujú, vnímajú, čo sa deje, premýšľajú nad tým a chcú poznať odpovede na mnohé otázky.
Nedávno som zachytila správu, že učiteľka na základnej škole zaradila finančnú gramotnosť do matematických hodín. Je to ten správny spôsob?
Spôsobov je mnoho a neexistuje jeden správny. Tému mediálnej gramotnosti môžete zaradiť aj do občianskej náuky, etickej výchovy, informatiky, dejepisu či cudzieho jazyka. Učitelia sú často nabádaní, aby tieto témy riešili prierezovo, na viacerých predmetoch a z rôznych aspektov. Osobne by som pri téme mediálnej gramotnosti uvítal samostatný vyučovací predmet. Učitelia vedia byť v tomto veľmi kreatívni, máme učiteľku, ktorá používa kurzy o aktívnom občianstve na hodinách podnikania, pretože verí, že budúci podnikatelia by mali byť občiansky zorientovaní. Ďalšia zasa vedie kurzy o kritickom myslení na dejepise, aby žiaci vedeli pracovať s historickými prameňmi a podobne.
Dezinformácie a propaganda sa výdatne šíria aj počas vojny na Ukrajine…
Od prvého momentu, keď vypukla na Ukrajine vojna, intenzívne sme sa venovali tejto problematike. Vytvárali sme k nej posty na Instagrame, krátke videá či tipy na zaujímavé zdroje a materiály, ktoré sme rozoslali tisíckam učiteľov. Hovorili sme o tom, ako overovať zdroje, ako o vojne informujú v Rusku alebo sme sa snažili celú situáciu vysvetliť krátkymi animovanými videami. Tu aj štátne inštitúcie reagovali veľmi promptne. Organizovali rôzne webináre pre učiteľov, kde im radili, ako túto tému pokryť v škole so žiakmi. Reakcia inštitúcií a neziskového sektora bola v tomto ohľade ukážková.
Práca v bežnom školstve vás nikdy nelákala?
Často sa nad tým zamyslím. Čiastočne si to kompenzujem príležitostnými prednáškami či workshopmi na školách ako externý lektor. Náročné podmienky, ktoré učitelia na školách majú, ma však mnohokrát odradia od niečoho dlhodobého. Uznanie a odmeňovanie učiteľov je na žalostne nízkej úrovni.
Mali ste učiteľa, ktorý vo vás zachoval hlbokú stopu?
Určite áno a myslím, že takých učiteľov bolo dosť. Mal som nemčinárku, ktorá s nami veľakrát ostávala po škole a zdokonaľovali sme sa v jazyku tým, že sme diskutovali na spoločenské témy v nemčine namiesto bifľovania gramatických pravidiel. Takisto môj učiteľ občianskej náuky nám veľa vysvetľoval rôzne právne záležitosti cez konkrétne praktické príklady, ktoré som si zapamätal dodnes. Dodnes viem, čo má obsahovať pracovná zmluva. Motivoval nás, aby sme sledovali správy a na začiatku každej hodiny sme o nich v krátkosti diskutovali. Takto sme boli viac v obraze a lepšie chápali, čo sa deje. Ktovie, možno aj preto sa teraz venujem týmto témam.
Zuzana Zimmermannová
foto Gabina Weissová
Celý rozhovor si prečítate v júnovom čísle MIAU (2022)