Iveta Henzelyová a Aurélia Prasličková
Ak sa ich spýtate na zaručený recept na spoločný dobre fungujúci biznis matky a dcéry, odpovedia vám, že jeho najpodstatnejšou ingredienciou je radosť. Všetko robia s radosťou. Počúvajú prírodu, nechávajú sa viesť rastlinami a potom ide všetko samo. „Sme perfektný tím, rozumieme si, medzi nami je skutočná láska matky a dcéry,“ hovoria. „Sme naozaj šťastné, že sa nám podarilo vybudovať Bylinkovú školu, našu spoločnú firmu, kde má každá svoje miesto a naplnenie.“
-
Aký je máj, najkrajší jarný mesiac, v kalendári bylinkárky?
Iveta: Jar je pre mňa novým rokom, ja oslavujem Silvestra 21. marca (smiech). Netrpezlivo čakám na prvé zelené lístky, zbieram sedmokrásky, púpavové listy, zádušník brečtanovitý, brezové listy a hlavne púčiky. Skorá jar je obdobím, kedy máme jedinečnú šancu pripraviť si liehové maceráty z púčikov stromov a kríkov. Sú to jedny z najúčinnejších prírodných liečiv. Jar dáva do pohybu pečeň a žlčník, staráme sa o ich posilnenie a harmonizáciu. Mali by sme sa venovať nielen fyzickým problémom týchto orgánov, ale hlavne príčinám ich oslabenia. Naši predkovia držali pôst z náboženských dôvodov, ale bola to príroda, ktorá ich naučila, že po zime je potrebné telu pomôcť zbaviť sa nánosov škodlivých látok, aby sa mohlo znova naštartovať do novej sezóny roka. Všetky úkony bežného života, od upratovania, varenia až po rituálne čistenie príbytkov, hospodárskych budov a polí, bolo pre nich súčasťou každoročných úkonov, ktorými si zaisťovali hojnosť a zdravie. Jar je nová sila, nový začiatok, všetko staré a nepotrebné by sme mali zo svojho materiálneho i duchovného života odstrániť.
- Čo všetko musí dnešná bylinkárka a fytoterapeutka ovládať?
Iveta: Bylinkár je ten, kto miluje rastliny a dokáže ich využívať v prospech seba aj iných. Nejde len o to poznať liečivé rastliny podľa ich názvu a obsahových látok. Ide o skutočný vzťah, komunikáciu, život s rastlinami, nielen vedľa nich. O rastlinách toho stále vieme málo. Sústreďujeme sa na povrchné informácie, učíme sa len o ich fyzických podobách a možnostiach využívania. Svojich študentov učím, že sú to živé a inteligentné bytosti, ktoré nás vnímajú, reagujú na nás a komunikujú s nami. V každej dobe bola podoba bylinárstva podriadená kultúrnym spoločenským podmienkam. Moderná fytoterapia čerpá z prastarých tradícií a zároveň z najnovších vedeckých výskumov. Od malička som sa rozprávala nielen s rastlinami, ale aj s prírodnými bytosťami. Moje prvé knihy, ktoré som si priala, boli herbáre. Učila som sa všetko, čo bolo dostupné a učím sa neustále. Skutočný bylinkár musí mať botanické znalosti, musí poznať tradičné liečebné systémy (čínska medicína, ajurvéda…), poznať vlastnú domácu tradíciu, flóru územia, kde žije. Okrem toho musí vedieť, ako funguje ľudské telo a psychika. Poznať rastliny nestačí, musíme vedieť, ako ich použiť.
- Čo z maminej prírodnej lekárničky vám najviac utkvelo v pamäti, keď vás v detstve liečila aj pomocou byliniek?
Aurélia: Spomínam si na čaj, ktorý mi varila, keď som bola celkom malá. Nádherne voňal a mamka mi k nemu vždy pridala aj príbeh. Boli tam tri bylinky: medovka, harmanček a ruža. Hovorila, že je to čaj pre princezné. Ja som ho potom pripravovala pre bábiky (smiech). Pri mamke som sa učila robiť všetko, čo rastliny ponúkali. Masti, oleje, tinktúry, rôzne elixíry, balzamy, vína a likéry. U nás bola chladnička plná téglikov, smiali sme sa, že návštevám ponúkame namiesto chlebíčkov bylinkové masti. Bylinky a ich vôňa je pre mňa spomienkou, ktorá znamená domov.
- V Barcelone ste študovali medzinárodné právo a špecializovali ste sa na global animal law. Čo všetko spadá do tejto oblasti medzinárodnej právnej ochrany zvierat?
Aurélia: V globalizovanom svete sa zvieratá stali produktom, ktorý slúži na uspokojenie našich potrieb. Na ich ochranu sa však vo veľkej väčšine štátov neberie takmer žiaden ohľad. Aj keď jeden štát prijme zákon, napríklad na zlepšenie podmienok ochrany zvierat počas ich prepravy, akonáhle sa daný kamión alebo loď dostane do jurisdikcie iného štátu, pôvodné podmienky ochrany nie sú platné. Zákony prijaté na národnej úrovni teda nie sú dostačujúce, keďže nedokážu efektívne vyriešiť otázku ochrany zvierat (tzv. animal wellbeing). Global animal law je nové odvetvie medzinárodného práva, ktoré sa snaží nájsť nástroje, ktorými by sme mohli vyriešiť otázky ochrany zvierat na medzinárodnej úrovni. Tento odbor je ešte len v začiatkoch a nemá vybudovanú teoretickú základňu. Na to, aby sa prijal efektívny nástroj na úrovni medzinárodného práva, je potrebné, aby mal obhájiteľné filozofické a právne piliere, aby bolo jasné, prečo a na základe čoho je možné dané zmluvy, odporúčania, stanovy prijať. Preto som v mojej doktorandskej práci šla od úplného začiatku – prečo dané odvetvie potrebujeme, prečo má mať miesto v medzinárodnom práve, aké právne nástroje by sme mohli vytvoriť s uvedením konkrétnych návrhov na reguláciu ochrany hospodárskych zvierat. Ide o jeden z prvých návrhov, ktoré vytvárajú nové vedné odvetvie a ponúkajú štartovaciu čiaru pre konkrétne zmeny v danej oblasti.
- Ostávate s touto témou spätá aj dnes, keď sa naplno venujete Bylinkovej škole, ktorú založila vaša mama?
Aurélia: Na Bylinkovej škole som pracovala už počas doktorátu, takže po ukončení mojej akademickej kariéry bolo pre mňa prirodzené venovať sa nášmu rodinnému projektu. Téma ochrany planéty a úcty ku všetkému živému (zvieratám, rastlinám, živej aj „neživej“ prírode) je posolstvom mojej vedeckej práce, a to sa materializuje aj v Bylinkovej škole. Moje poznatky sú súčasťou našich kurzov a osvety, ktorú šírime. Ide hlavne o pochopenie komplikovaných širších súvislostí ochrany našej planéty, ktoré sú navzájom prepletené a vytvárajú nikde nekončiaci kruh problémov a ich dôsledkov. V Bylinkovej škole teda neučíme iba o bylinkách, ale aj o tom, ako môžeme svojou troškou prispieť k zelenšiemu a zdravšiemu svetu.
- Čo pre vás znamená „žiť v súlade s prírodou“?
Iveta: Žijem v meste a predsa som stále „v súlade s prírodou“. Pre mňa to znamená, že rytmus môjho každodenného života je zladený s rytmom v prírode. Snažím sa žiť v prítomnosti, púšťať minulosť a vítať budúcnosť. Napríklad v zime i ja fungujem v režime teplo a pokoj. Nevyčerpávam sa fyzicky, nejem to, čo nezodpovedá tomuto obdobiu (čerstvé jahody, čučoriedky, paradajky…), jem varené jedlá, husté polievky, žiadnu surovú zeleninu a ovocie. Na jar stravu mením za ľahkú a „zelenú“ a takto pokračujem v lete i na jeseň. To však nestačí. Ročné obdobia prinášajú aj duchovné obsahy, na jar skúmame, v ktorých oblastiach života stagnujeme, kde sú blokády, ktoré nám bránia žiť naplnený život, ktoré rozhodnutia nevieme urobiť. Leto je obdobím srdca a tenkého čreva, venujeme sa témam lásky, sebaprijatia, prežívania emócií. Každé ročné obdobie je komplexným časo-priestorovým úsekom, kedy máme šancu učiť sa, meniť sa. Musíme mať otvorené nielen oči fyzické, ale aj duchovné. Potom pocítime rytmus prírody, ktorý je aj v nás, že to, čo platí pre stromy, platí aj pre nás.
- Ktorý kút sveta je pre bylinkárku hotový raj?
Iveta: Mojím najmilším miestom je Slovenský raj. Tam som strávila detstvo a stále sa tam vraciam. Poznám každú bylinku, ktorá tam rastie. Okolie Košíc je tiež nádherné, okolie Kysaku, Malej Lodiny, ale aj okolie opálových baní pri dedinke Červenica. Navštívila som aj Afriku, Tanzániu, videla som, ako domáci využívali všetko, čo mali okolo seba, každý kúsok rastliny je pre nich životne dôležitý. Poznávala som tam stromy, o ktorých som len čítala. Dotkala som sa obrovských baobabov, santalovníkov, obličkovníkov (plodia kešu oriešky), tamarindových stromov. V Španielsku som študovala subtropické rastlinstvo, v Holandsku zasa vlhkomilné rastliny.
- Často sa vo svojej knihe obraciate aj do histórie, k dávnym príbehom z rastlinnej ríše…
História používania rastlín obsahuje množstvo rozprávok, legiend, mýtov, nielen pre deti. Sú v nich zakódované informácie a príbehy, ktoré dokáže čítať ten, kto naozaj hľadá. Náš folklór je pokladnicou múdrosti, nie sú to zastaralé poznatky. Môžeme tam nájsť neuveriteľne cenné postupy, súvislosti, hlboko uložené línie, ktoré na povrchu vyzerajú ako jednoduché zvykoslovie či známa ľudová pieseň, ukrývajú však cenné poznatky, každá kultúra, každý národ má vo svojom jadre tento poklad. Ja sa prechádzam po krajinách a počúvam, čítam, nechávam rozprávať starých ľudí i staré stromy. A príbeh sa objaví…
- V knihe Tajný život stromov píše autor, že v lese sa stromy správajú ako rodina, sú poprepájané koreňmi, dokonca cítia bolesť. Žijú si aj bylinky niekde na lúke či v záhrade ako jedna rodina?
Iveta: Samozrejme, všetky rastliny sú navzájom spojené koreňovým systémom, ale aj prostredníctvom vylučovania molekúl signálnych látok. Dávajú si tak vedieť o nebezpečenstve alebo o opeľovačoch, šíria prostredníctvom svojich morfogenetických polí zloženie záchranných látok, ktoré si napadnuté rastliny vyrábajú. Rastliny vyvárajú spoločenstvá, ktoré existujú ako sociálne systémy. Znamená to, že si navzájom pomáhajú, podporujú sa a učia. Rastliny sú inteligentné, dokážu informácie nielen prijímať, ale aj ich spracovávať a vyhodnocovať a na základe toho potom vytvárajú svoje stratégie na prežitie a rozmnožovanie. Správajú sa prirodzene, čiže ak je niekto slabý, podporia ho, ak je niekto na konci života, nechajú ho odísť. Nemajú emócie ako ľudia, ale vnímajú, ak im niekto chce ublížiť a toho, kto ich miluje, poznajú už zďaleka, presne tak, ako pes cíti, že sa blíži jeho priateľ. Žiadna rastlina sa nevyskytuje na danom mieste náhodne. Rastlinné ekosystémy sa starajú v priestore o rovnováhu fyzickú, ale aj energetickú. Mali by sme ich vnímať ako spoločníkov, priateľov, ktorí síce hovoria inou rečou, ale chcú, aby boli pochopení a sú neustále pripravení nám pomáhať.
- Svetová banka semien na Špicbergoch ukrýva 4,5 milióna vzoriek semienok z celého sveta. Svoju vlastnú banku ste si založili aj vy. Aké najvzácnejšie vzorky v nej prechovávate?
Iveta: Skladujem semená rastlín, s ktorými som začala pracovať asi pred tridsiatimi rokmi. Sú vzácne pre mňa, žijem s nimi, sú mojou súčasťou. Sú to semená lúčnych liečivých rastlín – krvavec lekársky, kotvičník zemný, srdcovník, valeriána, rôzne druhy divozelov, slezov, palín, tiež semená pestovaných druhov, ktoré obnovujem každý rok: nevädza, yzop, levanduľa, nechtík a mnohé ďalšie. Rozširujem zbierku pôvodných semien, v tom mi pomáha mnoho nadšencov z permakultúry. Zbieram všetky semená, na ktoré natrafím, vzorky z nich uchovávam a zvyšok rozsypávam po lúkach. V jednom vrecku mám granule pre môjho psíka a v druhom semená rastlín.
Simonetta Zalová
foto Frederika Žigová
Celý rozhovor si prečítate v májovom čísle MIAU (2023)