Zdravý životný štýl nie je o extrémoch, drsných diétach či bezhlavom naháňaní dokonalosti. Je o malých postupných krokoch, ktoré prinášajú skutočné a trvalé zmeny. Tieto ženy dokazujú, že pohyb a zdravé návyky môžu byť prirodzenou súčasťou každodenného života. Zdieľajú tipy, ako prekonať obavy z prvých krokov, ako nájsť motiváciu a vytrvať aj v náročných momentoch a ich posolstvo je oslobodzujúce: Zabudnite na nedosiahnuteľné ideály krásy! Dôležitejšie je cítiť sa dobre vo vlastnom tele, byť silnejšia a zdravšia.
Naďa Mezei
Aktívna mama dvoch chlapcov sa snaží sprevádzať tie, čo s cvičením začínajú a motivovať všetky, ktoré chcú vydržať. Sama je príkladom, že pohyb a dobrá strava v kombinácii s pravidelnosťou a zanietením robia s naším telom, zdravím a mentálnym nastavením doslova divy.
O osobnej motivácii a ceste: Odkedy mám deti, uvedomila som si, že ak ich nebudem viesť ku športovaniu ja ako rodič, len ťažko si vybudujú vzťah k pohybu. Nemusia byť vrcholoví športovci, ale chcem, aby mali v sebe „zakódovaný“ pohyb a rovnako, aby viedli potom oni svoje deti ku športovaniu. Aj mňa ku športu viedol odmala môj tatino – k plávaniu, turistike, gymnastike a neskôr aj k volejbalu, ktorému som sa venovala profesionálne 15 rokov (on sám hrával volejbal dlhé roky a môj brat má 44 a stále hráva za Nitru). Od základnej po vysokú školu som chodila iba na školy zamerané na šport. Nad pohybom som nikdy nemusela rozmýšľať, roky mi bol naordinovaný dvakrát denne a keď sme mali počas letných prázdnin mesiac pauzu, o to viac som plávala, chodila peši, na skupinové cvičenia. Po skončení aktívnej kariéry volejbalistky som už do lopty viac-menej nepinkla – akoby tá etapa už bola za mnou, lákalo ma robiť niečo iné. Po vysokej škole sme s bývalým priateľom odišli na Miami, kde ľudia chodia skoro celý rok v plavkách, viac sa o seba starajú, takmer všetci cvičia a snažia sa jesť zdravšie. Tam som pričuchla ku zdravej strave a po návrate domov, po pár neúspešných pohovoroch na rôzne pozície mimo športu som pochopila, že moja cesta je už odmalička predurčená. Jednoducho, musím robiť s ľuďmi, pomáhať im nájsť cestu ku cvičeniu a zdravej strave. A tak som si dorobila kurzy a pracujem ako trénerka vo fitness. Práve tam vznikla myšlienka založiť si Instagram a osloviť väčšie publikum ako vo fitku. Dostávam krásne spätné väzby od mojich followeriek, viem, že mnohé z nich práve vďaka mne začali robiť zmeny vo svojom živote, že sa im konečne darí schudnúť, cvičiť, že sa cítia lepšie, a to je pre mňa najväčšie zadosťučinenie. Robím to veľmi rada, baví ma pomáhať ľudom, chcem, aby bolo čo najviac spokojných žien na svete. A nemusia byť ani veľkosti XS.
O pohybe, cvičení a zdravej strave: Bude to znieť ako klišé, ale pohyb a zdravé stravovanie sú mojím životným štýlom. Zmeny som robila postupne, bol to proces. Nesekla som zo dňa na deň so sladkým, ani s fastfoodom, nezačala som odrazu cvičiť sedemkrát denne. Nevravím, že som v mladosti nevyskúšala rôzne diéty, ale teraz viem, že funguje len taký životný štýl, ktorý vieme udržať dlhodobo. V stravovaní aj v cvičení som disciplinovaná, ale to znamená že mám na tanieri 80 % pestrej vyváženej stravy a 20 % sú sladkosti, junk food, sem-tam aj alkohol. Cvičím pravidelne, ale sú dni, kedy sa hýbem menej, no nikdy si neľahnem po jedle na gauč. Vždy aspoň desať minút chodím, hoci len po dome.
Ak chceme zmeniť svoj životný štýl, podpora rodiny je kľúčová. Keď ľudia okolo nás budú neustále jesť nezdravé veci, len ťažko vydržíme. Ak chcete začať cvičiť, podľa možností vyhľadajte skúseného trénera alebo skupinovku, vhodnú pre začiatočníkov. Kúpte si kurz, permanentku, berte to ako dlhodobú investíciu do seba. Ja napríklad robím skupinové cvičenia formou kurzu, baby sú viac motivované cvičiť, ako keď sa majú nahlásiť dobrovoľne na hodiny. Máme komunitu, podporujeme sa, cvičíme, rastieme spolu už vyše dvoch rokov.
O sebahodnote a sebaláske: Myslím, že sociálne siete páchajú viac škody ako osohu, keď sa na nás z každej strany valia fotky a videá dokonalých žien. Často sú to len pózy a upravené zábery a videá v „zoštíhľujúcich“ aplikáciách. Určite ste boli v lete aspoň raz pri vode a pýtali sa – kde sú tie dokonalé ženy? Pravda je taká, že takmer každá z nás má „spodné” bruško, celulitídu… a je to v poriadku. Ak chceme iba schudnúť, prvotná motivácia sa väčšinou rýchlo vytratí. Je potrebné si správne položiť otázku a spýtať sa, čo nám vlastne prekáža na súčasnom stave. Možno zistíme, že to vôbec nie sú kilá, ale fakt, že nevládzeme s deťmi robiť žiadny šport, že nemôžeme ísť na túru, lebo nevládzeme s dychom. Možno sa treba pýtať inak: Aký pohyb dnes spravím, aby som zlepšila svoje zdravie? Aby som sa cítila lepšie a mala dobrú náladu po cvičení? Mojou motiváciou je, že neznášam chodiť po doktoroch a verím, že zdravou stravou a pravidelným pohybom sa im budem ešte dlho vyhýbať. Cítim sa lepšie psychicky aj fyzicky, keď sa hýbem. Keď to človek zažije, začne milovať svoje telo pre to, čoho všetkého je schopné.
Dominika Krčmáriková
Zábavnejšiu „babu vo forme“ asi nenájdete, jej videá sú plné cvičenia, chutných receptov a vyvracania hoaxov zo sveta fitness. Dajte si s ňou jej tekuté tiramisu alebo cibuľový tart, naštartuje s ňou svoj deň cvičením a nakuknite do jej fitness appky Žena ženám.
O osobnej motivácii a ceste: Bola som živé dieťa, čo veľmi rýchlo rástlo, takže ma mama dala na šport, aby som sa správne vyvíjala. Začínala som stolným tenisom a bola som v ňom dobrá, ale v tínedžerskom veku som skúsila volejbal a pri ňom som zostala až do skončenia strednej školy. Získala som popritom pohybové základy a vzťah ku športu, takže aj keď som s pravidelnými volejbalovými tréningami skončila, („dospelácky život“ a modeling), pravidelne som navštevovala gym, no bez predchádzajúcich skúseností som cvičenie obmedzila len na kardio a brušáky. Nevedela som, ako správne cvičiť, navyše modeling chce štíhle dievčatá, moja životospráva teda nebola vôbec ideálna. V tom čase som bola veľmi vychudnutá, bez energie, štiepili sa mi vlasy aj nechty, bola som bledá a nefungoval mi správne hormonálny systém. Vďaka cestovaniu a práci som práve vtedy stretla môjho partnera, ktorý aj ako partner, ale aj ako študovaný tréner a kouč starostlivo otváral tému toho, ako žijem a ako by som mala k sebe pristupovať, aby som bola zdravá. Ubehlo 9 rokov a za ten čas som sa od neho naučila veľmi veľa o cvičení, nutričnom stravovaní, o mentálnom nastavení, sama na sebe som zistila, ktoré veci fungujú a ktoré nie.
O pohybe, cvičení a zdravej strave: Svoje telo vnímam komplexne a považujem za zázrak, že dýcham, že sa každé ráno zobúdzam bez bolestí, že mám energiu a chuť žiť. Snažím sa nerobiť nič, čím by som si zámerne škodila, ale robím to nenásilne, formou zdravého balansu: držím telo v aktívnom generálnom pohybe, ako je chodenie (7- až 10-tisíc krokov denne, to game changer!) a bežné aktivity, cvičenie je len čerešnička na torte. Vďaka návykom sa hýbem úplne prirodzene, cvičenie ma nezamestnáva, pretože je mojou prioritou. Je to o nastavení mysle. Milujem dobré jedlo, nedržím žiadne diéty a mojou mantrou je mať každé jedlo bohaté na bielkoviny, vlákninu a jesť čo najmenej spracovaných potravín. Dodržiavam heslo 80 – 20, teda 80 % toho správneho a nutrične vyváženého jedla na tanieri a 20 % viac spracované potraviny, ktoré nám jednoducho chutia. Stane sa, že mi chýba motivácia, väčšinou počas PMS alebo menštruácie, no potom sa cítim neporaziteľná a veľmi veľa znesiem aj vydržím. Po menštruácii dosahujeme svoje osobné rekordy aj v gyme, cítime progres, dvíhame viac váh, sme rýchlejšie. Moja motivácia je teda úzko prepojená s hormonálnym cyklom, ale je dobré o tom vedieť a v danom momente na seba netlačiť a nevyčítať si, ak sa nám niečo nechce robiť alebo to ide ťažšie.
O sebahodnote a sebaláske: Môj vzťah k vlastnému telu sa vyvíjal dlho, najhoršie bolo obdobie, keď som vôbec nerozumela tomu, ako funguje. Vedomosti sú však sila a akonáhle som sa naučila všetko o fungovaní ženského tela, o hormónoch, o dostatku alebo nedostatku živín, o vitamínoch… všetko sa zmenilo. Dnes svoje telo poznám ako „starkého ponožky“, presne viem, kedy sa cíti slabé, kedy je pri sile, kedy potrebuje viac jedla, kedy nevládze cvičiť, potrebuje regeneráciu, hydratáciu a spánok… Naše telo k nám prehovára, vysiela nám všakovaké signály, len sa ho musíme naučiť počúvať. Keď začneme vnímať svoje telo ako chrám a snažíme sa preň robiť čo najviac prospešného, má to dobrý dopad aj na našu myseľ. Keď tak veľa robíme pre seba, keď dbáme na svoje zdravie, na rozvoj, na silné spoločenské putá, keď vytvárame konštantnú snahu na zlepšenie vlastného života a produkujeme toľko energie, sebaláska sa dostaví. Bez toho, aby sme si pripomínali, že sa „musíme milovať“. Otázka „Ako mám začať mať sa rada?“ nie je správna. Začni robiť veci, ktoré by si robila pre človeka, ktorého máš rada, vyvíjaj energiu, ktorú použiješ na zlepšovanie. Zo dňa na deň sa nezačneš milovať, ale zo dňa na deň môžeš pre seba začať robiť tie najlepšie veci.
Martina Takáčová
Je ťažké dostať sa po pôrode znova do formy? Martina má za sebou pôrody dva a nie tak dávno, sama sa teda snaží ísť príkladom, ako hľadať aj s malými deťmi životný balans. Kedy začať cvičiť, ako si nájsť čas, čo si dať na tanier, ako rešpektovať svoje telo a zachovať ho silné a funkčné.
O osobnej motivácii a ceste: Ku športu som bol vedená odmalička hlavne otcom, ktorý ma naučil lyžovať a plávať, čo boli vlastne akési základné zručnosti potrebné pre život. Okrem toho som neskôr začala s gymnastikou, do toho pribudol balet, ktorému som sa venovala deväť rokov a myslím, že všetky tieto pohybové aktivity boli skvelým štartom do života, v ktorom som sa pohybu nikdy nevzdala, práve naopak – stal sa mojou pevnou súčasťou. Naučila som sa disciplíne, balet ma poriadne vycvičil v umení sebazaprenia a keďže sme mali trénerku, ktorá baletný dril brala mimoriadne vážne, pochopila som, že šport a pohyb treba brať vážne aj v bežnom živote. V období búrlivej puberty som sa so športom trošku „rozkamarátila“, ale vrátila som sa k nemu zasa na strednej škole, keď som zistila, že ma baví kultúra fitness života a že dokonca dokážem tréningovo viesť aj svoje spolužiačky a kamarátky, ktoré potrebovali pomoc alebo podporu. Vedela som, že mám dar ľudí stiahnuť a motivovať, cítila som, že to mám v sebe a že viem cez svoj vlastný príklad ukázať, aký je šport v skutočnosti krásny. Najväčší zlom prišiel počas covidu, vtedy sme sa spolu s Tatianou Židekovou pustili do online trénovania a objavilo nás množstvo neznámych ľudí, ktorí sa pripojili do nášho programu. Momentálne som na materskej, takže keď cvičím, využívam svoj voľný čas a robím to pre seba, no zároveň svoj tréning ponúkam aj ostatným, pretože cvičím online spoločne so stovkami ďalších žien.
O pohybe, cvičení a zdravej strave: Pohyb a strava, možno to vyznie prísne, je to najdôležitejšie, čo pre seba môžeme urobiť. Čím som staršia, tým viac som o tom presvedčená a tým viac verím tomu, že to, čo jem a ako sa hýbem, takým človekom som. Tak vyzerám, tak sa správam a tak sa aj cítim. Samozrejme, presne tak ako každý z nás, i ja mávam horšie dni, kedy sa mi nechce. Ale po tridsiatke som oveľa múdrejšia a láskavejšia aj k sebe samej a viem, že sa to zmení a že všetko zameškané dobehnem. Kedysi by som si možno podobný výpadok vyčítala, ale dnes to už nerobím, výčitky si nepripúšťam, skôr dôverujem tomu, že akýsi mentálny balans je oveľa dôležitejší a prijať dni, kedy nemakáme na sto percent je úplne normálne. Ako si udržať odhodlanie a vytrvalosť? Som presvedčená, že najdôležitejšie je mať konkrétny cieľ, pretože len tak začínať a ani nevedieť, prečo to robíme, to nikdy nemá dlhé trvanie. Z mojich trénerských skúseností viem, že ak si žena stanoví cieľ, všetko jej ide oveľa lepšie, akoby ľahšie a plynulejšie, mnohé z tých, s ktorými som pracovala, zmenili svoj mindset len tým, že na konci svojej námahy videli konkrétnu predstavu samej seba ako zdravšej, energickejšej alebo aj štíhlejšej ženy.
O sebahodnote a sebaláske: V mojom veku sa na otázku sebalásky pozerám úplne inak ako pred rokmi, asi každá z nás musí doslova dospieť do fázy, kedy svoje telo nevníma len fyzicky alebo ako nejakú vonkajšiu formu, ale vidí ho ako súbor všetkých systémov, funkcií, ale aj emócií, skúseností a zážitkov, ktoré sa na nás podpísali. Je veľká škoda, že v dnešnej dobe sociálnych sietí sa ženy tak veľmi porovnávajú, že súťažia vo všetkom, nielen v kráse, vo výkone, ale ešte aj v tom, ako rýchlo ktorá zhodila po pôrode. Namiesto porovnávania by sme mali prijať, že každá z nás je jedinečná osobnosť, správame sa inak, žijeme inak, aj keď sa snažíme pre náš dobrý pocit a výzor spraviť maximum. A tie, ktoré sú frustrované a nevedia, ako na to, môžu vyhľadať pomoc a podporu odborníka na pohyb, na výživu, môžu sa zapojiť do programu, nájsť si vhodnú appku s užitočnými informáciami a začať svoj život meniť.
Veronika Takáčová
Spolu s manželom učia svoju „rodinu Dejvákov“ ako cvičiť, ako sa stravovať a ako čo najlepšie zmeniť svoj životný štýl. Zdravie totiž nie je zadarmo a cesta za ním nikdy nekončí. Veri je však presvedčená, že spoločne to vždy ide o čosi ľahšie…
O osobnej motivácii a ceste: Vyštudovala som marketingovú komunikáciu a popri štúdiu som si spoločne s kamarátkou otvorila v Senci pohybové štúdio pre ženy. Baví ma viesť skupinový tréning, kde vyhecujem nielen seba, ale aj klientky a klientov, ktorí sa prišli na tréning odreagovať, nabiť energiou a spáliť kalórie. Každému som sa vždy venovala s láskou, vysvetľovala správnu techniku cvikov alebo zdravú stravu, vedela som, čo chcem a čo nechcem a že presne toto je moja cesta. Keď som mala 23 rokov, do fitness štúdia prišiel na skupinový tréning Dávid, ktorý je dnes mojím manželom. Obidvoch nás bavilo trénovanie ľudí, cvičenie a zdravá strava, obaja mali sme rovnaký cieľ – pomáhať viacerým ľuďom, nie len jednému človeku počas individuálneho tréningu. A tak sme spolu vytvorili 30-dňový program Schudni s DaVe, ktorý sme spustili v kovidovom roku 2020 a odvtedy pomohol cez 43.000 klientom schudnúť a aktívne žiť. A toto nás baví najviac – vidieť a čítať dennodenné správy od klientov, ako sme im zmenili život k lepšiemu. Je to doslova balzam na dušu. Všetko, čo robím, má zmysel nielen pre mňa, ale aj pre tých, ktorí sa sami nedokážu naštartovať a nevedia, ako začať cvičiť. Vytvorili sme veľkú „DaVe rodinku“, ktorá sa neustále podporuje a navzájom motivuje.
O pohybe, cvičení a zdravej strave: Hýbem sa odmalička až na deväťmesačnú pauzu počas tehotenstva. Nehovorím, že som teraz od rána do večera a každý deň motivovaná, je však rozdiel, či sme motivovaní, alebo disciplinovaní. Disciplínu budujeme rokmi, vďaka nej som naučená vstať a cvičiť, každý deň pre seba niečo urobiť. Som mama dvojročnej dcérky, o to viac potrebujem byť fit a zdravá. Dnes už sama vyťahuje podložku a expandery a keď cvičím, snažím sa, nech ma vidí, nech som jej príkladom. Cvičenie je pre mňa relax, oddych, útek od povinností, ktoré ma síce počkajú, ale už ich nebudem robiť s nechuťou, ale s úsmevom. Cvičenie a aktívny pohyb je však len menšia časť úspechu, tá väčšia patrí strave, pretože môžeme všetko – aj dať si ovocie po piatej poobede alebo dukátové buchtičky či segedín, záleží však na množstve. Ak chceme svoj život skutočne zmeniť, odporúčam sadnúť si za rodinný stôl a povedať manželovi, partnerovi, že sme odhodlané spraviť v našom doterajšom životnom nastavení zásadné zmeny. Budeme totiž potrebovať pomoc a podporu. Tá je mimoriadne dôležitá a ak ju náhodou doma nemáte, treba ju hľadať u odborníkov. Len celkom nedávno som pridávala porovnávaciu fotografiu Táni, ktorá svoju zmenu komentovala slovami: „Šialené, čo ste so mnou dokázali“. Lenže, v prvom rade to dokázala ona, pretože chcela a nehľadala výhovorky, zverila sa nám do rúk, počúvala a nechala sa viesť. Myslím, že zmeniť svoj život, ak s ním nie sme spokojní, dokáže každý. Len nečakať na zázrak, ten sa nestane!
O sebahodnote a sebaláske: Sama som prežila obdobie, kedy som sa hľadala a bola ako na horskej dráhe, ale aj túto cestu bolo treba prejsť. Vzťah ku vlastnému telu si niekedy budujeme roky a za ten čas sa v nás vystrieda množstvo emócií a možno sa občas objaví aj nenávisť. Najlepšie je začať sa hýbať, zacvičiť si, jednoducho pre seba niečo spraviť a možno bude nielen naša postava krajšia, ale budeme sa cítiť oveľa lepšie a krajšie aj v našom vnútri. To všetko sa nám v budúcnosti stonásobne vráti. Je predsa rozdiel vidieť vitálnu 70-ročnú pani, ktorá vystupuje na stoličku jedna radosť a vidieť rovnako 70-ročnú pani, ktorá potrebuje pri všetkom pomoc druhých ľudí. Zdravý životný štýl je o radosti z jedla, z toho, že môžeme vôbec vstať a ísť si zacvičiť. Mnohí to šťastie nemajú. Vážme si to.
Gabina Weissová
foto archívy
Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2025)