Ak si myslíte, že burleska je len o vyzliekaní sa, striptíze, lascívnom tanci a zvádzaní mužskej časti publika, získali ste na tento fenomén len povrchný pohľad, často skreslený rôznymi stereotypnými predstavami, ktoré bránia v burleske vidieť to podstatné. To, po čom všetky ženy túžia – byť samy sebou. Lebo burleska je predovšetkým o slobode. Slobode tela a slobode sebavyjadrenia, o tom, že ženskosť má mnoho podôb o radosti, ktorá šteklí ako pierka na vejári tanečnice burlesky…
VIVIAN
Veronika Zelinka Macková
Ako som sa našla v burleske: Predstavte si, že ste na akcii, na ktorej sa prvýkrát na Slovensku predstaví burlesque performerka. A tejto cti sa dostalo i mne. Stalo sa to pred deviatimi rokmi, v bývalom Istropolise sa vtedy konala najväčšia tattoo akcia – Tattoo Wars. Doteraz si pamätám, ako som sa rozhodovala, či do toho ísť. Tušila som, že to nebude jednorazový zážitok, ale začiatok mojej novej cesty. Bol to neopakovateľný pocit, ktorému predchádzala príprava, ušitie môjho prvého kostýmu a aj nervozita. Kostým sa skladal z dvoch častí. Prvú vrstvu tvorili veľké ružové šaty s volánmi, pod nimi sa však skrýval presný opak. Jednoduché čierne šaty s priesvitnou sukňou. Celý kostým presne sedel k tej hre, ktorú som si na divákov vymyslela. Prišla som ako hanblivé dievčatko, ktoré sa v rámci svojho burlesque čísla zmenilo na odvážnu a sebavedomú ženu. Na konci vystúpenia som sa schovala za perový vejár. Ten zakrýval presne to, čo mal. Celé to bolo hravé, ženské a zmyselné. Od začiatku som bola obklopená úžasnými ľuďmi. Po mojom boku stála Lotta Love, práve ona mi ukázala svet burlesky a otvorila mi doň dvere. Pocit, že doň patrím, som si uvedomila na burlesque kurze, už na prvej hodine som cítila, že toto je môj svet. Spojenie divadla a ženskosti. Prvýkrát som sa na seba začala pozerať ako na peknú mladú ženu, ktorá postupne našla v sebe zmyselnosť a vášeň. Ale že sa moja vášeň stane aj mojou prácou, to som nečakala.
Tajomstvo mojej burlesky: Najviac sa mi páči, že každá z nás, profesionálnych burlesque performeriek, je iná. Že sme si každá našla vlastný štýl. Ja milujem klasiku! Veľké šaty, perové vejáre, trblietky a hudba z dôb minulých. Elegancia, ženskosť, krivky. To sú tri atribúty, ktoré ma vystihujú. Moje predstavenia sú vyjadrením mňa, čo cítim, aký mám názor alebo postoj. Toho, kým chcem v danú chvíľu byť. Zbožňujem ten pocit, keď za jeden večer viem byť elegantná lady, Charlie Chaplin či zajačik z rozprávky Alica v krajine zázrakov. Veľkou a dôležitou súčasťou mojej práce sú kostýmy. Tvorba nového čísla spočíva nielen v príprave javiskovej choreografie, ale aj novým kostýmom, výberom hudby a rôznych detailov, make-upu i účesu. Kostým musí byť nielen krásny, ale najmä funkčný. Celkovo je to dlhý proces. Niekedy tvorba burlesque čísla zaberie aj pol roka. A aby som nezabudla. Pre mňa je dôležité, že poznám svoje telo. Jeho pozitíva aj nedostatky. Že viem, aký strih mi svedčí, čo zakryť a čo naopak nie.
Moje publikum: Už som stála na mnohých javiskách, v mnohých krajinách. Od susedných Čiech až po Nórsko. Každá krajina je iná, mám pocit, že zahraničné publikum je viac otvorené, viac si dokáže užívať a zabávať sa. Precestovala som niekoľko festivalov alebo si ma volajú zahraniční producenti. Poväčšine sa mi podarí získať si divákov ihneď. Avšak to, ako ma vníma publikum, neovplyvním vždy. S niektorými ľuďmi netreba strácať energiu. Čo ale ovplyvniť viem, je môj postoj k divákom. Neodsudzujem ich za to, ak sa nebavia alebo ich dianie na javisku nezaujíma. To však nemôže ovplyvniť mňa. Ja si dosky, ktoré znamenajú svet, užívam. Vždy to bol môj sen a nedovolím nikomu, aby ma o túto radosť pripravil.
Krásna, mladá, štíhla, vysoká, single: Pre mňa je burleska o slobode. Slobode tela, vyjadrenia sa. O slobode vo vlastnom umení. V tom spočíva jej čaro. Nikdy som vo svete burlesky nemala pocit, že by som nebola dosť pekná, šikovná, zábavná alebo kreatívna. Veľkou výhodou je moja inakosť a vďaka nej aj zapamätateľnosť. Krásnymi krivkami a prirodzenosťou inšpirujem aj ostatné ženy ku zdravej sebaláske. Aj preto som ambasádorkou projektu Body Positivity Slovakia. Často sa ľudia pýtajú, ako sa dá umenie burlesky skĺbiť so vzťahom. Myslia si, že muži na burlesky ako na svoje partnerky musia veľmi žiarliť. Ja som na javisku neustále. Či už v činoherných, alebo burlesque postavách. Je to moja práca. To, že sa na niekoho usmejem, že zalaškujem, neznamená, že ho idem rovno aj zviesť. Jednoducho si to moja postava v danej chvíli vyžaduje. Preto je potrebné sa v partnerskom vzťahu dobre poznať a komunikovať. Môj manžel je so mnou už dlhé roky, dlhšie, než robím toto umenie, pozná ma najlepšie a vie, kedy som Vivian a kedy Veronika.
LOTTA LOVE
Šárka Nohelová
Ako som sa našla v burleske: Osvietenie, že burleska je môj osud, prišlo na poslednej hodine kurzu, ktorý som navštevovala počas štúdia na vysokej škole v Škótsku. Od detstva tancujem, zaujíma ma umenie a od určitého momentu som sa začala zaujímať o fenomén tela a nahoty. Burleska spája všetky tieto témy, a preto sa stala úžasným nástrojom pre moje sebavyjadrenie a nádherným filtrom, cez ktorý vnímam svet. Po návrate domov prišiel podnet založiť Bratislava Burlesque, akadémiu a produkciu, prostredníctvom ktorej začala na Slovensku rásť skvelá burlesque komunita. Moje prvé vystúpenie bolo pre mňa veľmi prirodzené a cítila som, že na pódium skutočne patrím. Patrí tam moje telo ako médium, moja kreativita, emócie a názory, moja energia. Verím, že človek, ktorý niečo robí s vášňou, špeciálne umenie, dokáže automaticky šíriť lásku, roznášať svetlo, inšpirovať a liečiť. Postupne som za tie roky pochopila, čo všetko umenie burlesky obsahuje, aké je silné, akú energiu dokáže poskytnúť divákom na predstaveniach či účastníčkam našich workshopoch. Dnes sa už prezentujem viac ako performatívna umelkyňa, nie priamo ako burlesque showgirl. Zaujíma ma a skúšam napríklad aj drag a celkovo queer art ako nástroj na študovanie a hľadanie vlastnej identity. Ponúka mi to väčší záber vyjadrenia a teším sa, kam ma to zaveje. Rovnako cítim, že sa potrebujem vzdelávať, posúvať, rásť a som pripravená na prípadné zmeny s tým spojené. Čerstvo som sa presťahovala do Prahy a cítim, že to bolo správne rozhodnutie a hovorím si, prečo neprišlo skôr. Veľmi sa teším, čo ma tu čaká, svoje dvere života vnímam ako oveľa viac otvorené. Teraz vďaka dlhodobému kontraktu vystupujem pravidelne v Nemecku, z čoho som nadšená. Som otvorená práci a spoluprácam kdekoľvek na svete. Skrátka, milujem žiť a tvoriť.
Tajomstvo mojej burlesky: Burleska nie je tanečný štýl, nie je o nejakých naučených krokoch, je to komplexný smer, plný kreativity, ktorý stojí na umení odhaľovania sa. Je to pódiový a zväčša sólový výstup, počas ktorého musí burlesque umelkyňa na približne päť minút zaujať publikum, čo v tejto dobe 15-sekundových videí, nahoty dostupnej na jeden klik a všadeprítomnej celospoločenskej závislosti od obrazovky, nie je vôbec jednoduché. Mňa vedia najviac uchvátiť vystúpenia, ktoré majú magickú atmosféru, sú jednoduché, no silné výpoveďou alebo znázorňujú radikálnu radosť zo života. Presne takéto elementy ma inšpirujú a snažím sa ich do svojej tvorby prinášať. Nemyslím si, že mám nejaký svoj špeciálny štýl vystúpení, mám v repertoári vystúpenia od klasickej burlesky cez neo experimentálne čísla, aktivistické vyjadrenia, minimalizmus až po drag a expresívnejšie veci. Myslím, že je pre mňa skôr špecifická energia, ktorú prinášam na pódium. Aspoň takú odozvu od publika dostávam.
Mňa burleska živí, je to moja práca, a preto k nej pristupujem profesionálne. Moja perspektíva sa rokmi mení, no fakt, že ma aj po desiatich rokoch stále baví, to považujem za svoj najväčší úspech. V dennom živote som viac introvertka, nie som rada stredobodom pozornosti, no práve prostredníctvom tejto práce môžem stimulovať svoju extrovertnú stránku, získať pozornosť, ktorá je príjemná a podieľať sa na výmene energií, ktorá počas show vzniká. Umenie burlesky otvára myseľ, lebo ponúka diverzitu v zastúpení typov tiel a identít. V sále zasa vidím, že hlavne ženy veľmi potrebujú bezpečný priestor na sebavyjadrenie, vyjadrenie vlastnej sexuality, na prácu so svojím telom a na zdieľanie svojich pocitov v skupine.
Moje publikum: Dokážem veľmi dobre rozlíšiť, kedy ma obecenstvo prijíma a kedy ma berie len ako sexuálny objekt. Prijatie prichádza v queer publiku, napríklad na Tepláreň Kabarete, na pražskej produkcii Pinkbus či Queeriety a na našej Bratislava Burlesque produkcii. To všetko je skúsené publikum, ktoré vie, čo sa patrí a ako sa správať. Eventy korporátneho charakteru sú zväčša ten opačný prípad, keďže v publiku prevažujú cis hetero muži, ktorí nemajú s burleskou skúsenosť, sú pripití a prekračujú hranice slušného správania. Zažili sme už aj niekoľko veľmi nepríjemných momentov, no našťastie tých príjemných bolo omnoho viac.
Krásna, mladá, štíhla, vysoká, single: Máloktorá performerka je jedna k jednej na pódiu aj v bežnom živote. Počas dňa nenosím make-up, ani neupratujem v podväzkoch. To však neznamená, že sa pretvarujem, som komplexná bytosť a jedna moja časť je zabávačka a umelkyňa. Otázku manželstva a materstva beriem ako veľmi individuálnu. Pre mňa ako queer ženu to nie je jednoduché, nebrzdí ma burleska, ale zákon. Keď budem chcieť naplniť obe tieto podoby života, budem musieť žiť v krajine, kde to bude nielen možné, ale aj bezpečné.
ROCKY RÚŽ
Dominika Fürstenzeller
Ako som sa našla v burleske: Burlesku som objavila asi ako väčšina burlesque performeriek cez Ditu von Teese ešte počas strednej školy. Veľmi sa mi páčila jej estetika Old Hollywood Glamour, jej fashion a styling, keďže o módu som sa vždy zaujímala a nakoniec som ju aj vyštudovala. Okrem toho Dita mala pleť podobnú tej mojej, veľmi bledú, čo sa v mojich tínedžerských rokoch vôbec nepovažovalo za pekné a trendy. Vtedy sa všetci opaľovali a chodili do solária a ja s mojou alergiou na slnko som ani nemohla, a vlastne ani nechcela ísť. Dita mi dodala sebavedomie nehanbiť sa za to, ale naopak brať to ako niečo výnimočné a pekné. Ale že by som sama robila burlesku, bolo pre mňa nepredstaviteľné, v tom veku som si nevedela seba predstaviť ani len v plavkách. S burleskou som sa stretla znovu oveľa neskôr, keď som zistila, že v Bratislave funguje burlesková akadémia a bola som na ich prvom vystúpení. Prihlásila som sa na kurz, lebo aj napriek rôznym svojim komplexom som vždy rada tancovala a bola na očiach, milovala som módu, extravaganciu, no mala som problém prijať svoje telo. K rozhodnutiu začať vystupovať ma priviedol taký ten „glow up!, čo ženy mávajú po rozchode s priateľom. Tak som si povedala, že na tridsiatku pôjdem vystupovať. Pamätám si na to ako včera, veľa som cvičila a chodila na rôzne tanečné kurzy. Pripravovala som sa na to ako na ďalšiu maturitu či promóciu (smiech), brala som to ako veľký moment v mojom živote. Mama to neprijala dobre a trvalo veľa rokov, kým sa s tým zmierila. Dnes mi už drží palce. Niektorí priatelia mali otázky aj predsudky, pretože burlesku na Slovensku nik nepoznal. Mne ale, úprimne, veľmi nezáležalo na tom, kto si čo bude myslieť. Nikdy som svoj život nežila pre iných a myslím, že práve to ľudí irituje najviac. Na moje prvé vystúpenie prišlo veľa kamarátov, bývalých spolužiakov, dokonca môj bývalý šéf a kolegovia a rovnako ako aj bývali priatelia. Dostalo sa mi veľkej podpory. Prvý oslobodzujúci moment prišiel, keď som si dala dolu podprsenku a pamätám si na tú chvíľu dodnes, ako som sa vtedy vlastne zmierila s tým, že mám malé prsia. A že už z toho nebudem mať nikdy komplexy.
Tajomstvo mojej burlesky: Burleska sa delí v zásade na dve kategórie: klasická burleska, ktorú poznáte z filmov (perové vejáre, kúpanie v čaši na šampanské, boa, večerné šaty, veľa úsmevu, rukavičky, všetko také to elegantné, koketné) a neo burleska, čo môže byť v podstate hocičo (rocková či elektronická hudba, akrobacia, moderný pohyb, komická burleska). Burleska je ako splnený detský sen, môžete v nej byť kýmkoľvek a čímkoľvek. Ja som burlesku začala robiť pre seba, pretože som vždy túžila vystupovať. Chcela som byť herečka, speváčka, modelka, ale na nič z toho nemám predpoklady, no vždy som chcela stáť na pódiu a obliekať sa do večerných šiat a kostýmov aj v bežný deň, nielen na ples. Postupne som v sebe objavila potrebu vyjadrovať svoje (feministické) názory, aj celé moje pódiové meno bolo Rocky Rúž the Feminist Stripper. Pretože ľudia sa necítili v pohode, keď sa dozvedeli, čo robím, alebo ma chceli tým slovom uraziť, tak som ich predbehla a sama sa označila za striptérkou. A ešte feministickú striptérku, to už bolo pre mnohých absolútne nepochopiteľné – ako môže byť striptérka feministka. A ja som práveže robila feministické čísla, aby som poukázala na sexizmus a patriarchát v našej spoločnosti. V zásade však platí, že tak ako sa burleska delí na klasickú a neo, tá klasická zarába viac, pretože tú chcete vidieť na vianočnom či firemnom večierku. Pre našu komunitu je však viac zaujímavá a žiadaná neo burleska, tá rebelská, nová, iná. Robím obe formy a milujem ich obe rovnako. Pred pár rokmi som začala burlesku učiť a veľmi ma to obohacuje. Samozrejme, milujem potlesk, ale keď za mnou príde študentka a povie vie, že jej moje hodiny zmenili život, tak to je pocit na nezaplatenie.
Moje publikum: Burleska je živé vystúpenie, každá show je iná, rovnako tak každé publikum. Za tých deväť rokov mám za sebou stovky vystúpení a dovolím si povedať, že asi neexistuje publikum, ktoré by ma prekvapilo, alebo by som ho nezvládla. Zo skúseností už vieme, že firemné večierky majú iný náboj a inú energiu a musíme pracovať s ľuďmi inak ako na komunitných burlesque show. Tiež platí, že sa nám najlepšie vystupuje pre ženy alebo páry, pretože muži alebo mužské skupiny väčšinou čakajú niečo iné alebo viac. Mne sa stalo iba dvakrát, že sa ma niekto počas vystúpenia dotkol, viem si to ustrážiť a aj to predvídať a viem, aké manévre použiť, aby sa to nestalo. Moje hranice v burleske sú v podstate nastavené rovnako ako v bežnom živote. Ak s niekým nechcem interagovať, tak to proste nerobím a dám mu to najavo. Ak sa to deje počas vystúpenia, viem to vyjadriť s úsmevom a tanečným pohybom, ak na to príde v reálnom živote, viem by veľmi rázna.
Krásna, mladá, štíhla, vysoká, single: Opäť ide o tie dve kategórie, a to komerčnú a komunitnú burlesku. V komerčnej sú úspešnejšie mladé, štíhle a krásne dievčatá s dekoltom správnej veľkosti. Veľa burlesiek, žiaľ, podlieha týmto trendom a hoci sme „body positivy“, podstúpia plastické operácie a estetické zákroky. Avšak v komunitnej burleske sú slávne a obdivované performerky rôznych typov postáv a veku. Na burlesque show sa netlieska ani tak tomu, ktorá má aký pekný zadok, pás či prsia, ale akú robí show, ako interaguje s publikom, aký má zaujímavý kostým, choreografiu, akú vyžaruje energiu. Začínala som v tridsiatke s päťdesiatimi kilami a teraz mám asi o dvadsaťpäť kíl viac, ale to je úplne normálne, ženské telo predsa nemôže byť stále rovnaké. A preto, že si za svojimi názormi stojím, nemohla som prestať vystupovať. Moje telo, moja práca a moja burleskové Ja nestrácajú na hodnote iba preto, že som pribrala alebo preto, že mám viac rokov.
LADY SARCASTIC
Alexandra Škripeková
Ako som sa našla v burleske: K burleske som sa dostala úplnou náhodou, vďaka kamarátke, s ktorou sme spoločne chodili na pole dance. Ukazovala mi videá z hodín burlesky s Lottou Love, vravela mi, aká tam vládne dobrá atmosféra a ako vďaka tomu objavila svoju ženskosť. Zaujalo ma to, tak ma jeden večer zobrala na prestavenie (do baru Rustique, ktorý už neexistuje) a pamätám si, ako ma prekvapilo, že väčšinu publika tvorili ženy. Krátko na to som šla na ďalšiu burlesque show a po nej som sa rozhodla, že sa prihlásim na kurz. Ten kurz som darovala sama sebe k mojim tridsiatim narodeninám – nech sa aspoň konečne naučím chodiť v podpätkoch (smiech)! Chcela som len vyskúšať niečo nové a vôbec som neuvažovala o tom, že by som chcela vystupovať na pódiu. Úvodný kurz plynule prechádzal do ďalšieho a zrazu som len nakupovala novú spodnú bielizeň, začala nosiť sieťované pančušky a červený rúž a pravidelne trávila čas v tanečnej sále. Po roku sme mali všetky absolventky Bratislava Burlesque akadémie veľkú spoločnú newbies show, kde sme prvýkrát okúsili, aké to je stáť na pódiu vo svetle reflektorov. Pamätám si, že keď som zaujala na javisku svoje miesto, hlavou mi prebehlo: „Dokelu, ono sa to deje! A nemôžem teraz odísť, ani keď sa pomýlim!“
Tajomstvo mojej burlesky: Burleska má viacero štýlov a podôb, jej cieľom nie je len sa vyzliecť, ako si mnohí myslia. Zároveň každý jeden performer / performerka robí burlesku z iného dôvodu. Mne osobne to dáva pocit slobody a radosti, ktorý často cítim ešte pár dní po show. Hoci byť burleskou vie byť aj únavné (kvôli nočnému životu a cestovaniu) a kostýmy sú finančne nákladné, stále ma napĺňa a baví žiť si tento trblietavý život popri práci na TPP v korporáte. Svoje vystúpenia tvorím buď podľa piesne, ktorá ma oslovila, alebo podľa nejakého kúska kostýmu, ktorý sa mi hodil do prvotného konceptu, nad ktorým som uvažovala. Napríklad som vedela, že by som chcela mať číslo, ktorého súčasťou by boli veľké látkové „krídla“ a potom som náhodne započula pesničku od London Grammar Strong a hneď mi prebehlo hlavou, že to chcem celé červené, kamienkové a chcem na to šaty, ktoré sa ľahko rozpadnú. Tak som si objednala červené krídla, veľa, veľa kamienkov, z ktorých som si vyrobila podväzkový pás a dotvorila nimi aj spodnú bielizeň a kúpila látku na šaty, ktoré tvoria tri kusy látky spojené cvočkami a opaskom na štýl gréckej bohyne. Podľa mňa sa vždy dá vymyslieť, ako byť iná a jedinečná, a preto sa snažím mať svoje kostýmy a hudbu inú ako moje kolegyne. A o čo mi v burleske ide? V prvom rade o mňa samú, o to prejaviť sa a užiť si daný moment. Tiež chcem ukázať, že ženskosť má mnoho podôb. Mám kostým z klasického vykamienkovaného korzetu, krinolíny a boa a zároveň v tej istej show som oblečená v saku, čižmách nad kolená a s „pištoľami“, z ktorých strieľam falošné bankovky na pesničku od Snoop Dogga. Časť publika osloví to prvé, časť naopak to druhé, ale zabavia sa nakoniec (dúfam) všetci.
Moje publikum: Som veľmi vďačná, že môžem byť súčasťou produkcií ako Večernica (pravidelná burlesque show každý posledný štvrtok v mesiaci v bratislavskom bare Manifest) alebo MishMashRevue (varietný open stage), ktoré organizuje Bratislava Burlesque, alebo Povedz mi talkshow a Burlesque show mimo Bratislavy, ktoré organizuje Vivian. Všade tam je skvelé publikum, pred ktorým sa nebojím vystúpiť na pódium, ani sa nebojím reakcií na mňa ako osobu, na moju postavu alebo moje nedostatky, práve naopak – na každú show sa teším. Druhá vec sú súkromné eventy, kde narážame na publikum, ktoré si samo nevybralo tento program, a tak sa občas objavia aj nejaké odvrátené pohľady či nezáujem. Ale to je v poriadku, lebo každý človek má vlastné nastavenie a hranice komfortu. Vďaka burleske som si posunula vlastné hranice, čo sa nahoty a vnímania vlastného tela týka, ale stále by bolo pre mňa neprijateľné, keby ma niekto počas vystúpenia fyzicky obťažoval alebo bol slovne či iným prejavom vulgárny. Našťastie som sa v takej situácií neocitla a dúfam, že ani neocitnem.
Krásna, mladá, štíhla, vysoká, single: Podľa môjho názoru v burleske nie je dôležité, akú má performerka postavu. Ide o vyžarovanie a celkový prejav. Som síce celý život štíhla, ale to neznamená, že sa na burlesku hodím lepšie ako niekto iný. A čo sa veku týka, ten si u seba uvedomujem a viem, že sa burleske asi nebudem venovať navždy, avšak keď si spomeniem napríklad na takú Dirty Martini, ktorá je ikonou, patrí medzi najlepšie burlesky sveta, má 50+ a nik jej vek nerieši, tak si vravím, že ešte si môžem užiť kopec času na javisku (smiech).
Simonetta Zalová
foto archívy
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2025)