Mladí ľudia na pláži si užívajú letnú noc. Ohnisko, alkohol a flirt. Chlapec a dievča sa rozhodnú, že si pôjdu zaplávať do mora. Ponáhľajú sa, zhadzujú zo seba kusy oblečenia, dievčina skočí nahá do vody a s nadšením začne plávať. Nedočkavo čaká na chlapca, ktorý si na brehu nevie dať dole topánky, pretože je príliš opitý. Z vody volá na chlapca, no odrazu ju niečo potiahne za nohu. Prekvapene vykríkne a to už ju neznáma sila stiahne pod hladinu. Začne ňou metať na všetky strany, dievča kričí o pomoc. Na okamih to vyzerá, že našla bezpečné miesto pri bójke, no vzápätí klesá pod hladinu, až kým celá nezmizne. Chlapec zaspal na brehu a krvavé slnko vychádza… Tak vyzerá úvodná scéna hororového thrilleru Čeľuste.
V anglickom origináli Jaws @ 50: The Definitive Inside Story – dokumentárny film z dielne National Geographic – vznikol tento rok k päťdesiatinám Čeľustí. Kultová snímka, ktorú režíroval Steven Spielberg, sa stala nadčasovou klasikou, získala si obrovské množstvo fanúšikov po celom svete a pribúdajú dodnes. Film vzbudzuje nadšenie aj v 21. storočí, napriek tomu, že filmové triky a technológie medzitým raketovo vystrelili vpred. Na sociálnych sieťach majú Čeľuste samostatné fan kluby, existujú stovky predmetov a oblečenia s motívom filmu, ktorý má vlastnú atrakciu v zábavnom parku Universal Studios. Momentálne sa v Academy Award Museum v Los Angeles otvára aj veľká výstava k jubileu filmu spolu so zreštaurovaným modelom žraloka z Čeľustí. Film dodnes žije vlastným životom a stále je relevantným dielom.
Nielen kvôli napätiu alebo kvôli legendárnemu soundtracku či obrovskému realistickému žralokovi, ale aj kvôli Spielbergovej majstrovskej réžii a faktu, že šlo o prvý blockbuster, kasový trhák svojho druhu. Navyše, dramatické natáčanie sa stalo rovnako legendárnym ako film samotný. A práve jeho zákulisiu sa venuje dokument Čeľuste oslavujúci päťdesiatku. Film niekoľkonásobne presiahol rozpočet a o jeho režisérovi sa začalo hovoriť, že po tomto fiasku ho už nikdy nepustia na režisérsku stoličku. Ako to teda naozaj bolo?
Na počiatku bolo slovo
Príbeh krvilačného žraloka požierajúceho nevinných obyvateľov ostrovného mestečka Amity začal románom Čeľuste, ktorý napísal americký spisovateľ Peter Benchley. Kniha vyšla v roku 1974 a to, čo prišlo po nej, vskutku nečakal. Mal už síce na konte cestopisné memoáre Čas a lístok, no s tými nezožal veľký úspech. Chvíľu pracoval ako reportér The Washington Post a potom si založil rodinu, ktorú sa snažil uživiť pomocou rôznych prác. Na stretnutiach s literárnym agentom a vydavateľmi prezentoval nápady na dve knihy – jednu populárno-vedeckú o pirátoch a druhú beletriu o ľudožrútskom žralokovi. Benchley to vnímal ako posledný pokus stať sa spisovateľom a bol iba krôčik od toho, aby to celé vzdal. Vydavateľ však prejavil záujem o žraločí thriller, a tak sa sa pustil do práce. „Obrovská ryba ticho plávala nočnou vodou,“ tak začína napínavý príbeh, ktorý čitateľov uchvátil natoľko, že Čeľuste sa stali bestsellerom.
Benchley sa v morskom prostredí cítil ako ryba vo vode. Ako chlapec chodieval s otcom rybárčiť na ostrov Nantucket a už vtedy ho žraloky fascinovali. Zaujali ho aj správy z médií, ktoré v 60. rokoch popisovali obrovské úlovky rybárov. Najväčší z nich vážil až dve tony. Ten gigantický žralok Benchleyho uchvátil, a tak sa začal zamýšľať nad témou oceán verzus človek. Oceány tvoria 71 % povrchu Zeme a stále nie sú úplne prebádané. Strach z neznámeho máme v sebe hlboko zakorenený a Benchley sa s ním rozhodol pracovať. Zároveň jeho príbeh má aj reálne základy, keďže roku 1916 sa v New Jersey udialo niekoľko žraločích útokov s ľudskými obeťami. Spisovateľ dlho nevedel prísť svojmu románu na meno, napokon sa rozhodol pre veľmi jednoduchý názov: Čeľuste.
Ostrovný raj alebo…
Spielberg sa prvýkrát stretol s Čeľusťami v kancelárii producentov Richarda Zanucka a Davida Browna. Príbeh prečítal na jeden dych a bol nadšený. Mal za sebou úspešný televízny debut Duel (1971), thriller o automobilovej naháňačke dvoch mužov. Zožal veľký úspech a istým spôsobom mu pripomínal Čeľuste. „Duel bol o vražednom obrovi (kamióne riadenom vrahom) na diaľnici, ktorý chce zabiť cestujúceho obchodníka v maličkom aute. Čeľuste boli o podmorskom obrovi, ktorý ženie toto malé dovolenkové letovisko do záhuby, kým nenajmú niekoho, kto ho zabije,“ vysvetľuje Spielberg v dokumente. Všetci boli zvedaví, ako bude adaptácia bestselleru vyzerať na striebornom plátne. Scenár písal sám Benchley spolu so scenáristom Carlom Gottliebom a stálo ich to veľa úsilia.
Ak ste Čeľuste nevideli, tu je krátke zhrnutie. Ostrovček Amity má krásne pláže, azúrovú vodu a slnečné počasie. Každý rok víta dovolenkárov s otvorenou náručou. Tento rok ich však víta aj niečo iné. Krvilačné monštrum pod hladinou, ktoré začne vraždiť nič netušiacich ľudí. Sedemmetrový žralok modrý je obzvlášť agresívny a vyzerá to, že sa vyžíva v brutálnom zabíjaní, pričom jeho najobľúbenejšou pochúťkou je ľudské mäso. Záhadné úmrtia vyvolajú, samozrejme, nedôveru obyvateľov a čakajú, že mesto túto situáciu vyrieši. Skorumpovaný starosta však odmieta letovisko zatvoriť a chce všetko zamiesť pod koberec, aby neprišiel o zisky. Každý deň pribúdajú nové obete a všetci čakajú na príchod hrdinu, ktorý obludu zabije. Kto bude Davidom pre tohto Goliáša? Na more vypláva posádka zložená z troch úplne odlišných mužov – ostrieľaný morský vlk a lovec žralokov Quint (Robert Shaw), intelektuálny ichtyológ Hooper (Richard Dreyfuss) a šéf miestnej polície Brody (Roy Scheider), ktorý má panický strach z vody. Osud mestečka Amity je v ich rukách a oni sú nútení naučiť sa spolupracovať…
Rodí sa legenda
Pred Spielbergom stála obrovská výzva – ako natočiť film, kde je hlavnou postavou žralok? Psy, mačky či iné zvieratá sa dajú pre film vycvičiť, no ryby určite nie. A tak bolo treba vytvoriť vernú kópiu, ktorá napodobní žraločie pohyby, bude vyzerať dôveryhodne a hrozivo, inak by celý film pôsobil komicky. Spielberg sa obrátil na scénografa Joea Alvesa, ktorý vytvoril tri náčrty mechanického žraloka v životnej veľkosti, od najmenšieho po najväčšieho. Spielberg si vybral strednú veľkosť a pomenoval ho Bruce, podľa svojho právnika. Prezývka sa ujala, lenže Bruce pripravil svojim stvoriteľom viac starostí ako osohu.
Hollywoodski producenti nechceli s natáčaním čakať, pretože čas sú peniaze, a tak dali Alvesovi na výrobu animatronického žraloka mesiac, namiesto roku a pol, s ktorým pôvodne počítal. A nešlo len o jedného žraloka, ale rovno o troch – jeden bol potrebný na pohyby zľava doprava, druhý na pohyby sprava doľava a tretí na vertikálne kĺzanie po hladine. „Bolo to akoby sme stavali Apollo. Akoby sme konštruovali nový vynález,“ spomína producent Brown.
Scénograf síce stihol žraloky skonštruovať, lenže nemal čas ich otestovať v morskej vode, iba v sladkej. Mechatronickú bábku žraloka Brucea tvorila najmä hydraulika, ktorú morská voda počas dlhého natáčania začala rozožierať. Navyše sa dovnútra dostávala voda, čo spôsobovalo, že mechanika sa zasekávala. Žraloky sa nedali využívať tak, ako to režisér potreboval a natáčanie sa začalo predlžovať. A to vo filmovom priemysle nikdy neveští nič dobré.
27-ročný zúfalec
Spielberg mal v čase natáčania Čeľustí 27 rokov a hoci sa už pár rokov réžii venoval, no s projektom na takej úrovni sa ešte nestretol. Bolo to preň niečo nové a svoju úlohu bral veľmi vážne. V dokumente zdieľa pocity z tohto obdobia a veruže vôbec neboli ľahké. – natáčanie sa kvôli poruchám žralokov a náročnému spôsobu práce na mori pretiahlo o sto dní, a tak sa obával, že ho vyhodia. „Volával som mame a bol som zúfalý, hovoril som jej: Mamička, pomoc! Toto je nemožné, nikdy to nedotočíme.“
„Keď natáčate vo vode, nie je to dvakrát také ťažké ako na súši. Je to aspoň päťkrát ťažšie!“ komentuje kolegovu prácu režisér James Cameron. Rozpočet sa kvôli zdržaniam navýšil o 1,5 milióna dolárov. „Na natáčaní Čeľustí už nebolo nič zábavné. Bolo to mimoriadne náročné, neustále sme sa zmietali na vlnách a sťahovali nás rôzne prúdy…“ dodáva Spielberg. Pre ilustráciu náročnosti: pokiaľ sa nejaká klapka nepodarila, mechanici museli vrátiť ťažkého žraloka na štartovaciu pozíciu a rovnako sa tam musela vrátiť aj loď, na ktorej stál celý štáb. Filmová loď Orca sa dokonca potopila. Spomína na to Richard Dreyfuss: „Vždy ste cez vysielačky počuli: Žralok nefunguje, žralok nefunguje, prepínam! No a jedného dňa zrazu zaznelo: Žralok funguje, ale loď sa potápa, loď sa potápa, prepínam!“ Nikomu sa napokon nič vážne nestalo a zachránila sa našťastie aj filmová technika.
Vyzeralo to, že film sa nedotočí. Spielberg bol na dne. Noviny písali o tom, ako „zmangľoval“ rozpočet a v Hollywoode sa šepkalo, že ho už nikdy nezamestnajú, lebo nezodpovedne zaobchádza s financiami. To ho vtedy zasiahlo najviac a napriek tomu, že to nevzdal a film dotočil, toto obdobie bolo preň nočnou morou. Spielberg v dokumente priznáva, že po Čeľustiach sa u neho objavili symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. „Ešte celé mesiace sa mi snívalo, že som na natáčaní a neviem to dokončiť.“
Miriam Fulmeková
foto Disney+
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2025)